preskočiť na hlavný obsah

Príčiny pracovných úrazov v stavebníctve

/up/images/featured/images/0-pricinypracuraz.jpg

Z dvadsiatich sledovaných odvetví sa práve stavebníctvo nachádza medzi prvými štyrmi odvetviami s najväčším počtom pracovných úrazov. Vyplýva to z výsledkov štatistických analýz (podľa ŠKEČ - štatistickej klasifikácie ekonomických činností), spracovávaných Národným inšpektorátom práce so sídlom v Košiciach, ktoré dávajú možnosť prijímať určité závery. Predovšetkým však potvrdzujú, že stavebníctvo patrí medzi najrizikovejšie odvetvia v Európe. Pri pohľade na celkové zhodnotenie štatistických výsledkov však vidieť aj postupný pokles pracovných úrazov, ktorý zaznamenávame nielen u nás ale aj v zahraničí, čoho dôvodom je, že oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sa postupne začala presadzovať do pracovného procesu ako ucelený systém.

Rizikovost' prác v stavebníctve vyplýva z mnohých jeho špecifík, ako sú napríklad:
•    jedinečnosť a unikátnosť každého stavebného diela vzhľadom na jeho meniacu sa polohu a podmienky výstavby,
•    veľká ovplyvniteľnosť klimatickými podmienkami a geografickým prostredím,
•    priamy kontakt s okolím, ktoré pôsobí na výstavbu obmedzujúco, ale zároveň je výstavbou aj ovplyvňované, náročnosť stavebných prác vykonávaných často v ťažkých prírodných a nebezpečných podmienkach, vo výškach, v hĺbkach, pomocou rôznych strojov, zariadení, nástrojov, prístrojov a náradia, so zabudovaním veľkého množstva materiálov s nebezpečnými vlastnosťami, veľký počet meniacich sa súbežných alebo po sebe idúcich procesov vykonávaných často s veľkým počtom pracovníkov viacerých pod- dodávateľov na malom priestore atď.

Jedným z cieľov výstavby je chrániť pracovníkov pri práci, rovnako ako aj okolie pred jej nežiaducimi účinkami. Za tým účelom právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzujú povinnosti a práva všetkým, na ktorých sa tieto predpisy vzťahujú.

Riadenie rizika

Ochrana pracovníkov prebieha niekoľkými postupovými krokmi ustanovenými legislatívou. Všeobecne ich môžeme popísať pomocou STN EN 1050 takto:
•    analýza rizika (identifikácia nebezpečenstiev a ohrození),
•    posudzovanie rizika (určením mieri ohrozenia, t. j. pravdepodobnosti
a možných dôsledkov rizikovej situácie),
•    riadenie rizika (na základe posúdenia rizika nasleduje návrh vhodných opatrení),
•    kontrola rizika (sústavné monitorovanie efektívnosti navrhovaných opatrení).

Povinnosť posudzovať riziko určuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 6 ods. 1 písm. c prikazuje zamestnávateľovi zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Súčasne v písm. a ustanovuje vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Návrh opatrení má svoju hierarchickú postupnosť, ktorú legislatíva požaduje pri riadení rizika dôsledne dodržiavať:
1.    Prvým krokom je vylúčenie rizika.
2.    Ak riziko nevieme vylúčiť, ďalším krokom je návrh takých riešení, ktoré riziko minimalizujú alebo obmedzia.

Pri rozhodovaní o metódach, nástrojoch a prostriedkoch na vylúčenie alebo obmedzenie rizika treba rovnako rešpektovať určitú postupnosť, ktorá je vyjadrená v nasledujúcich bodoch:
•    metódy, opatrenia a formy organizácie práce, technické prostriedky;
•    prostriedky kolektívnej ochrany;
•    prostriedky individuálnej ochrany (osobné ochranné pracovné prostriedky);
•    bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci atď.

Postup pri návrhu opatrení sa líši aj z hľadiska sledovaného cieľa. Z tohto pohľadu opatrenia rozdeľujeme na preventívne a nápravné.

Preventívnymi opatreniami sa snažíme predchádzať nežiaducej situácii a nápravnými opatreniami zabrániť opakovaniu nežiaducej situácie. Návrh preventívnych opatrení je súčasťou prípravy výstavbového procesu a má najmä vo fáze projektovania stavieb najefektívnejšiu možnosť zasiahnuť nielen do ich bezpečnej realizácie, ale aj do bezpečného užívania, údržby a opráv. Z hľadiska riadenia rizík majú preventívne opatrenia väčšiu účinnosť ako nápravné.

Štatistika pracovných úrazov

V    prípade, že opatrenia nie sú navrhnuté a vykonané tak, aby bolo riziko vylúčené alebo minimalizované, môže nastať situácia, ktorej dôsledkom je pracovný úraz. Národný inšpektorát práce vyhodnocuje každý rok, v akom stave sa nachádza oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v organizáciách, ktoré patria do jeho pôsobnosti a vydáva správu o výsledkoch šetrenia.

V    ročných hodnotiacich správach sa osobitne sledujú závažné pracovné úrazy (ďalej len „ZPÚ") s následkom smrti (ďalej len „SPÚ") a zvlášť závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví (ďalej len „ŤUZ") a s pracovnou neschopnosťou (ďalej len „PN") najmenej 42 dní (platí len do roku 2011), a taktiež aj celkovo registrované pracovné úrazy (ďalej len „RPÚ").

Zákonom č. 470/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012, sa v § 17 ods. 4 písm. a vypustili slová „ak predpokladaná alebo skutočná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 42 dní".

To znamená, že závažným pracovným úrazom je od 1. januára 2012 len pracovný úraz s následkom smrti alebo ťažkej ujmi na zdraví, čo by v štatistických výsledkoch v roku 2012 mohlo priniesť určité zlepšenie oproti predchádzajúcim obdobiam, ktoré ale reálne nemusí nastať.

Analýzy v oblasti pracovných úrazov sa robia súhrnne pre všetky odvetia hospodárstva. Na grafe je vidieť krivku, ktorá zobrazuje celkový počet zaevidovaných závažných pracovných úrazov za roky 1990 - 2010. Keďže stavebníctvo sa v tomto hodnotení nachádza prevažne medzi prvými štyrmi odvetviami s najväčším počtom pracovných úrazov, budú sa jeho výstupy zhodne kryť s celkovým pohľadom na všetky odvetvia.

Približne do roku 2005 mala krivka mierne klesajúcu tendenciu, ale v ďalších obdobiach prudko vzrástla a následne okolo roku 2008 začala klesať. Roky, v ktorých sa prudko zvýšili pracovné úrazy, sú zároveň rokmi hospodárskeho rozkvetu. V stavebníctve bol zaznamenaný nebývalý nárast stavebných príležitostí, dopyt po kvalifikovaných odborníkoch vysoko prevyšoval ponuku.

V neskorších rokoch v dôsledku všeobecnej krízy klesol objem stavebných prác, čo sa odrazilo aj v znížení počtu pracovných úrazov, nie však takým veľkým tempom akým narástol.

Existuje viac dôvodov, prečo sa pracovná úrazovosť takto vyvíjala, jej spätosť s dianím v spoločnosti je prirodzená a nespochybniteľná.

Jedným z týchto dôvodov je aj ten, že v období stavebného rozmachu boli ľudia v pracovnom procese vystavení veľkému tlaku. Stavalo sa veľa, rýchlo, draho a nie veľmi kvalitne. Na dostatočnú ochranu pracovníkov pri práci nebol predovšetkým čas. Dnes, v období poklesu stavebných aktivít, nie sú zase na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dostatočné finančné prostriedky.

Tlak vtedajšieho obdobia pretrváva dodnes, hoci sa situácia zmenila. U zamestnávateľov to býva z dôvodu obavy zo straty zákazky a u zamestnancov zo straty práce. Tento vnútorný tlak spôsobuje napätie, úzkosť, hnev, strach, t. j. emócie, ktoré spôsobujú nekontrolované správanie jednotlivca obvykle s následkom poškodenia zdravia. Príčiny sa navonok prejavujú ako tie, ktoré každý rok uvádza Národný inšpektorát práce vo svojich správach, napríklad zlá organizácia práce, používanie nebezpečných pracovných postupov či ohrozenie inými osobami na pracovisku a pod. Hlavnou príčinou však môže byť stres, ktorý sa v klasifikácii príčin pracovných úrazov neuvádza.

Príčiny pracovných úrazov sa klasifikujú do 14 skupín a zaradenie do niektorej z týchto skupín je súčasťou Záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý musí byť spísaný do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu vždy, ak pracovná neschopnosť postihnutého pracovníka prekročí 3 dni.

Štatistické príčiny sú zaradené do troch základných zoskupení, a to podľa toho, kto je za pracovný úraz zodpovedný. Môže to byť:
•    Zamestnávateľ (skupina 1. - 7.), patrí sem: chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu; chýbajúce alebo nedostatočné ochranné ohradenie a zabezpečenie, nepridelené, nedostatočné alebo nevhodné osobné ochranné pracovné prostriedky; nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska alebo komunikácie, nedostatky v osvetlení a viditeľnosti, nepriaznivé vplyvy hluku, otrasov a škodlivého ovzdušia na pracovisku alebo na komunikácii; nesprávna organizácia práce, neoboznámenia sa s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie.
•    Zamestnanec (skupina 8. - 10.), patrí sem: používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom; zotrvávanie v ohrozenom priestore; odstránenie alebo nepoužívanie predpísaných bezpečnostných zariadení a ochranných opatrení, nepoužívanie alebo nesprávne používanie predpísaných a pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov,
• Iné príčiny, za ktoré nezodpovedá ani zamestnávateľ ani zamestnanec (skupina 11. - 14.), patrí sem: ohrozenie inými osobami, nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon, ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami, nezistené príčiny.

Podiely skupín príčin pracovných úrazov na celkovom počte smrteľných pracovných úrazov (SPÚ) sú zachytené v tabuľke. Najväčšie podiely prislúchajú: nesprávnej organizácii práce a chýbajúcim alebo nedostatočným ochranným zariadeniam a zabezpečeniu (patria zamestnávateľovi), používaniu nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia (patria zamestnancom) a v skupinách iných príčin má najväčší podiel ohrozenie inými osobami a nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon. V posledných rokoch stúpa počet nezistených príčin.

Podobné výstupy získame aj pri sledovaní pracovných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví (ŤUZ), kde podiel príčin na celkovom počte je približne zhodný s pracovnými úrazmi s následkom smrti.

Rovnako aj pri pracovných úrazoch s pracovnou neschopnosťou najmenej 42 dní je podiel skupín príčin pracovných úrazov obdobný, iba do zodpovednosti zamestnávateľa pribudol k najčastejším príčinám aj nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska alebo komunikácie, a tiež chybný alebo nepriaznivý stav zdroja úrazu.

Pri registrovaných pracovných úrazoch sú výsledky analýz zhodné s predchádzajúcimi predmetmi hodnotenia.

Štatistické analýzy sa zameriavajú aj na ďalšie podrobnosti smerujúce k získaniu čo najpresnejšieho obrazu o stave ochrany práce na Slovensku. Uskutočňujú sa rozbory výskytu pracovných úrazov nielen podľa jednotlivých odvetví, ale aj napríklad podľa:
•    krajov (najväčší podiel má Bratislavský kraj, prípadne Prešovský, pri registrovaných pracovných úrazoch je to aj Trenčiansky kraj),
•    veku pracovníkov (v stavebníctve sú najrizikovejšou skupinou mladiství
a tiež starší skúsení pracovníci),
•    mesiacov v roku (najväčší počet pracovných úrazov sa stáva v mesiacoch február, prípadne jún a október),
•    dní v týždni (najrizikovejšie dni sú väčšinou pondelok a streda),
•    pracovných profesií (v stavebnej činnosti je najrizikovejšia profesia tesárov a stolárov, ďalšou skupinou je profesijná skupina inštalatérov, stavebných zámočníkov a klampiarov, nasledujú stavební a prevádzkoví elektrikári, montéri kovových konštrukcií, ďalej murári, kamenári a omietkari).

Počas štatistického sledovania sa analyzujú aj ďalšie problémy, ktoré v konečnom dôsledku môžu prispieť k zvýšenej úrazovosti, a to:
•    nedostatočná spolupráca manažmentu a zamestnancov,
•    formálne vypracovaná politika BOZP,
•    posudzovanie rizík nespracované na konkrétne podmienky zamestnávateľa,
•    preferovanie komerčných aktivít pred BOZP,
•    nedodatočné odborné vzdelanie bez- pečnostnotechnickej služby,
•    nedostatočné zisťovanie, či rizikové faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú povolené limity,
•    nedostatočná starostlivosť o technické zariadenia, zastaraný strojný park atď.

Pri celkovom zhodnotení štatistických výsledkov však vidieť aj určitý konštruktívny trend. Tým je postupný pokles počtu pracovných úrazov, ktorý zaznamenávame nielen u nás, ale dokonca aj vo svetovom meradle. Príčinu tohto poklesu možno vidieť tiež v tom, že oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sa postupne začala presadzovať do pracovného procesu ako ucelený systém.

BOZP ako systém

Systém BOZP tvoria účastníci pracovného procesu, medzi ktorými prebiehajú určité väzby a tie určuje štát, a to priamo, prostredníctvom legislatívy alebo nepriamo, prostredím, v ktorom sa systém BOZP realizuje a rozvíja. Legislatíva ustanovuje povinnosti a práva, motiváciu aj kontrolu. Základným predpokladom fungovania tohto systému je vzájomná spolupráca všetkých zúčastnených.

Na podporu systému BOZP boli na Slovensku prijaté normy: STN OHSAS 18001:2009 (ktorá je slovenskou verziou OHSAS 18001:2007) a STN OHSAS 18002:2009 (ktorá je slovenskou verziou OHSAS 18002:2008). Boli vydané so súhlasom Britského normalizačného inštitútu. Obe normy umožňujú zavádzať v organizácii systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom norma STN 18001:2009 špecifikuje požiadavky na tento systém a norma STN OHSAS 18002:2009 obsahuje návod na implementáciu OHSAS 18001:2007.

Cieľom systému BOZP je minimalizá- cia počtu pracovných úrazov až po tzv. „nulovú úrazovosť" [1]. Tento stav je dosiahnuteľný, o čom svedčia aj reálne príklady najmä zo zahraničných firiem. Základným predpokladom úspechu je zaradiť oblasť BOZP na prvé miesto v rebríčku firemných hodnôt a podriadiť jej všetky ostatné úlohy.

V našich organizáciách je ochrana pracovníkov pri práci často na posledných miestach záujmu. K výraznému zlepšeniu by pomohlo aj to, keby boli v reálnom živote dodržiavané aspoň ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktorý napríklad v § 146 uvádza, že starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh.

Okrem povýšenia oblasti BOZP na prioritu č. 1 v povedomí organizácie, je nevyhnuté pri dosahovaní „nulovej úrazovosti" zaviesť funkčný systém motivácie a kontroly dodržiavania bezpečnostných požiadaviek. Aj Zákonník práce v § 146 požaduje, aby sa pri hodnotení pracovných výsledkov prihliadalo na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Záver

Spomalenie tempa v stavebníctve môže priniesť, okrem predpokladaného zníženia počtu pracovných úrazov v dôsledku menšieho objemu prác, aj určité ďalšie výhody. Napríklad je tu možnosť využiť čas na nápravu zistených nedostatkov.

Zo strany štátu treba urobiť kroky, aby sa zdvihol celospoločenský záujem a docenenie oblasti BOZP, tiež upraviť legislatívu tak, aby motivovala zamestnávateľov viac investovať do prevencie pracovných úrazov.

Zo strany orgánov dozoru, ktorými sú príslušné Inšpektoráty práce, treba vo väčšej miere posilniť kontrolnú funkciu, ktorá sa už v minulom období ukázala ako účinný prostriedok na zníženie pracovnej úrazovosti.

Zo strany zamestnávateľov treba zvýšiť ich právne povedomie a metodicky dokladovať návratnosť prostriedkov vložených do ochrany práce.

Zo strany zamestnancov treba rovnako zvýšiť ich právne povedomie a správnym mechanizmom odmien a sankcií zainteresovať zamestnancov na riadení systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

doc. Ing. Zdenka Hulínová, PhD., SvF STU Bratislava Foto: archív redakcie
Literatúra:
[1]    Lexa,    P.: Nulová úrazovosť pri výstavbe chemických prevádzok - utópia alebo reálna možnosť. 2002,
www.bozpinfo.cz
[2]    Zákon    NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[3]    Zákon    NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
[4]    STN    EN 1050 Bezpečnosť strojov. Princípy posudzovania rizika
[5]    http://www.    nip.sk
[6]    http://www.    ebts.besoft.sk 

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 117     nie: 122

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby