preskočiť na hlavný obsah

Príčiny a diagnostika porúch

/up/images/featured/images/priciny_a_diagnostika_poruch_0.png

Následky porúch sa na stavebnom objekte prejavujú postupne a majú dlhodobý charakter. Najprv to môžu byť len zmeny farby omietok, olupujúce sa nátery, výkvety solí, vlasové trhlinky či väčšie praskliny na fasáde. Ak taký stav necháme bez povšimnutia, poruchy sa môžu radikálne zvrhnúť, až dôjde k rozpadu materiálu stavebných konštrukcií. Platí preto zásada, že akúkoľvek poruchu stavby treba nielen vyhľadať, ale aj čo najskôr odstrániť.

Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že pri všetkých druhoch poškodení stavby (praskliny, duté miesta pod omietkou, výkvety solí a podobne) je potrebné najprv nájsť primárnu príčinu ich vzniku. Pri troške nepozornosti, alebo dokonca ľahostajnosti, poškodenie stavby zaregistrujeme zväčša až vtedy, keď sa výraznejšie rozšíri. V takejto fáze sa už primárne a sekundárne príčiny (dôsledky poruchy) zvyčajne prelínajú, a preto je veľmi náročné ich rozoznať. Každé oneskorenie odhalenia porúch sa prejaví vo zvýšených nákladoch na opravu.

Popraskané steny

Stáva sa, že dlhé roky stabilná budova začína praskať bez zjavného dôvodu. Najčastejšou príčinou popraskaných stien sú poruchy statiky základovej škáry. Môže ich zapríčiniť zle navrhnutá plocha základov vzhľadom na zaťaženie a únosnosť základovej pôdy alebo trvalé podmáčanie základovej škáry. Pokles sa zastaví odstránením príčiny zatekania - napríklad opravou pokazeného odkvapu alebo prasknutej kanalizácie pri základoch. Pokles môže zapríčiniť aj zmena úrovne hladiny spodných vôd. Zavlhnutie i vysychanie podložia je vždy spojené so zmenou objemu zeminy pod základmi.

Niekedy sú dôvodom statických poškodení aj neodborne realizované dodatočné zásahy do budovy, napríklad dodatočné stavebné úpravy, búranie otvorov, stropov, oslabovanie nosných múrov, preťažovanie stropov postavením nových priečok, zásahy do krovu, výstavba nových komínov, sekanie drážok na rozvody, vybudovanie letnej pivnice v styku s domom, zobytnenie podkrovia a množstvo iných nedokonale premyslených zásahov môže narušiť stabilitu určitých častí domu.

Poruchy spôsobené kapilárnym vzlínaním vody

Stavebné materiály majú pórovitú štruktúru, a tak prirodzene prijímajú vlhkosť. Dlhodobé pôsobenie vlhkosti na ktorúkoľvek stavebnú konštrukciu (strecha, steny, základy...) má za následok zhoršovanie jej kvality.

Až 98 percent objektov poškodených vlhkosťou je následok vzlínajúcej vody. Účinkom kapilárnych síl vlhkosť v stavebnej konštrukcii postupne stúpa až nad úroveň terénu. Z muriva sa voda odparuje do vnútorných obytných priestorov a do vonkajšieho ovzdušia. V mieste, kde nastane rovnovážny stav (t. j. koľko vlhkosti do muriva vstúpi, toľko sa aj odparí), sa vytvára viditeľné ohraničenie vo forme zmeny farby omietok. Takto sa prejavuje najčastejšia príčina vlhnutia múrov - následok kapilárnej vzlínavosti v prípadoch, keď je poškodená hydroizolácia. V zóne odparovania soli kryštalizujú, uzatvárajú póry muriva a môžu prijímať ďalšiu vlhkosť z ovzdušia.

Hydroizolácie a voda

Jednoznačnou príčinou vnikania vlhkosti do objektov je nefunkčnosť starých hydroizolácií stien a podláh. V tomto prípade murivo vlhne pôsobením prirodzenej zemnej vlhkosti. Voda, ktorá sa zo zeminy kapilárami dostáva do muriva, sa málokedy nachádza v čistom stave. Spravidla sú v nej rozpustené rozličné minerály, najčastejšie sulfáty, chloridy alebo nitráty. Tieto látky nazývame soli. V letných mesiacoch, keď sa voda z muriva odparuje, soli kryštalizujú. Niekoľkokrát zväčšia svoj objem a dlhodobým pôsobením spôsobia deštrukciu omietok a muriva. Naopak, v daždivých dňoch, keď je väčšia relatívna vlhkosť vzduchu, soli vlhkosť z okolitého vzduchu absorbujú (sú hygroskopické) a na fasádach domov sa objavujú vlhké mapy.

Niektoré staré budovy nemajú žiadnu izoláciu proti vlhkosti. Pôvodne ju nahrádzali dômyselné odvetrávacie systémy podláh, ak ich zrušíme, napríklad vybetónovaním nových podláh, vlhkosť muriva sa zvýši. Podobne sa vlhkosť môže zvýšiť po zavedení ústredného kúrenia namiesto lokálneho na pevné palivo, pretože sa zmení cirkulácia vzduchu v miestnosti. Kondenzačná vlhkosť sa prejavuje predovšetkým v zimnom období vlhnutím v kútoch stropov pri obvodovom plášti. Najčastejšie začne vlhnúť strop v kúpeľni a kuchyni. Postup odstránenia kondenzačnej vlhkosti sa líši od postupu zabránenia stúpaniu kapilárnej vlhkosti do muriva. Často sa však oba druhy porúch vyskytujú spoločne (najmä v prízemných častiach objektov).

Vlhkosť v interiéri

Súčasťou vlhkostného prieskumu stavieb má byť aj meranie relatívnej vlhkosti v miestnostiach a priestoroch objektov a meranie povrchovej teploty stien, a to nielen nadzemných, ale aj podzemných podlaží. Tieto merania sa robia kvôli riešeniu ochrany muriva proti kondenzácii vody (dostatočné vetranie a správne vykurovanie objektu, zhotovenie dodatočnej tepelnej izolácie stien). O výsledku prieskumu má byť vyhotovený protokol, ktorý je potom súčasťou projektu sanácie vlhkého muriva. V norme ale nie sú konkrétne návody na použitie tej, či onej metódy a tak treba zdôrazniť, že správny návrh sanačných opatrení je založený na viacročných skúsenostiach jednotlivých projektantov, ale aj realizačných firiem.

Pôsobenie dažďovej a povrchovej vody


Nepriaznivé účinky na stavbu má nielen odstrekujúca dažďová voda, ktorá zasahuje spodnú časť sokla do výšky 20 až 40 cm, ale aj poškodenie dažďových žľabov a zvislých odpadových rúr a rozvodov vody či kanalizácie vo vnútri alebo mimo objektu.

Veľmi nebezpečná je aj voda, ktorá pôsobí na základové steny pri svahovitých pozemkoch. Ak nie je dokonale funkčná drenáž, ktorá ju z okolia základových múrov má odviesť, môže takáto voda v najnepriaznivejšej situácii pôsobiť ako tlaková. A ak sa k situácii pridruží aj nekvalitne urobená hydroizolácia, budova sa zo stavebného hľadiska dostane do kritického stavu.

Príčinou zmeny kvality obytného prostredia môže byť aj kondenzačná vlhkosť. Prejavuje sa to hlavne vo vlhších miestnostiach ako sú kúpeľne či kuchyne a to tam, kde vlhkosť nemôže prirodzene unikať (príliš tesné okná) a kde majú steny nízke tepelnoizolačné vlastnosti (tenké či príliš vlhké murivá a podobne). Na to, aby sme vedeli účinne reagovať na nežiaduce prejavy vlhkosti, musíme pomerne presne určiť jej zdroj.

Určenie diagnózy

Spomínané príčiny vlhkosti zvyčajne pôsobia v kombinácií. Potvrdzujú to aj skúsenosti s opravami starších objektov v historických centrách miest. Z týchto poznatkov vyplýva, že je vždy potrebné najprv diagnostikovať príčiny porúch.

Základom predbežného prieskumu sú zmyslové metódy, ktorými môžeme zistiť narušenie trhlinami, rozpad a pretvorenie konštrukcií, prevlhnutie, výkvety, poruchové odozvy konštrukcie pri poklepe, kvalitu povrchov, ich tvrdosť, drsnosť, prípadne rozpad, zápach následkom plesní či hniloby. Skúma sa stav základovej konštrukcie a hydrogeologické podmienky, druh, kvalita a stav inštalácií, klampiarskych konštrukcií a podobne. Na presnejšie zistenie fyzikálnych a mechanických vlastností materiálov a konštrukcií v rámci podrobného, prípadne doplnkového prieskumu, sa používajú diagnostické metódy a prístroje. Na konkrétne stanovenie stupňa zavlhnutia objektu sa používa meranie vlhkosti v konštrukciách.

Meranie vlhkosti sa vykonáva tromi základnými metódami:

- deštrukčným spôsobom - odobratím vzoriek muriva a ich vyhodnotením tzv. hmotnostnou (váhovou) metódou, ktorá je najpresnejšia;
- deštrukčným odberom vzoriek muriva, ktoré sú vyhodnotené priamo na mieste pomocou tzv. CA metódy (karbidová metóda);
- nedeštrukčným meraním vlhkosti elektrickými odporovými alebo kapacitnými vlhkomermi. Tieto údaje treba brať iba ako smerné, nie je možné celkom kalkulovať s presnými číslami.

V súčasnosti sa používajú na meranie vlhkosti vzoriek najmodernejšie prístroje(napr. prístroje Sartorius M 40- prístroj, ktorý využíva tzv. DARR - metódu) a priamo na mieste vyhodnotí vzorku.

Prieskum a jeho vyhodnotenie

V rakúskej ÖNORM B 3355 - 1 Vysušovanie vlhkého muriva, časť 1 - Diagnostika stavieb a zásady plánovania je dôkladne popísaný proces, ktorý súvisí s odstraňovaním vlhkosti od výberu projektanta, cez spôsob vypisovania súťaží až po kontrolné vyhodnotenie úspešnosti zrealizovaných sanačných opatrení. Práve vyhodnotenie je dobrým príkladom jednak pre investorov, ako aj pre predsanačný i posanačný prieskum. Norma uvádza, ktoré vlastnosti stavebného materiálu by sa mali pri analýze vlhkosti zisťovať a akým spôsobom a aj spôsob odberu vzoriek. Pričom počet odobratých vzoriek (profilov) závisí od špecifických daností objektu, ale spravidla sa uskutočňuje po každých piatich až desiatich metroch. Výškový rozdiel meracích miest vnútri jedného profilu sa má pohybovať medzi 0,5 až 1 m. Pri kontrolných meraniach je potrebné odobrať vzorky muriva v takých miestach, ktoré nie sú ovplyvňované, to znamená z hĺbky minimálne 100 mm a minimálne 300 mm nad definovanou nivelačnou rovinou prízemia.. Na určenie vlhkosti a zasolenia sa odporúča vzorky odoberať z rôznych výšok a z rôznych hĺbok muriva. Odber sa môže uskutočniť vŕtaním alebo sekaním. Vzorky v práškovej podobe sa odoberajú vŕtačkou s pomalými otáčkami (max. 300 otáčok/min) a s priemerom vrtáka najmenej 20 mm. Odberný prístroj nesmie v mieste kontaktu so vzorkou prekročiť teplotu ruky. Kusové vzorky (jadrové vývrty) majú mať priemer najmenej 50 mm. Všetky odobraté vzorky musia byť až do stanovenia množstva vlhkosti vzduchotesne uzavreté. Treba ich chrániť pred kontaktom s vodou.

Ako najvhodnejší spôsob na určenie obsahu vlhkosti sa odporúča Darr-metóda - t. j. vzorky sa odvážia pri teplote 105 (± 5) o C vysušia až po konštantnú hmotnosť a opäť odvážia. Materiál, ktorý sa pri tejto teplote môže zmeniť; napríklad sadrovec alebo malta sa sušia pri teplote 40 (± 2) o C. K tejto metóde sú na trhu prístroje, ktoré umožňujú určiť obsah vlhkosti priamo na sledovanom objekte, ak je prístupná elektrická zásuvka. Miesto odberu musí byť dokumentované polohou, výškou a hĺbkou. Ďalej musíme dokumentovať materiál vzorky, spôsob odberu a dátum, klimatické pomery, náčrt objektu a prístroj, ktorým sa vzorky odobrali (vŕtačka, priemer vrtáka, rýchlosť otáčok).

Medzi nedeštruktívne spôsoby merania patria elektrické, elektromagnetické a radiačné metódy a termovízia. Nameraná krivka vlhkosti určuje stupeň zvlhnutia objektu a charakter jej priebehu pomáha indikovať aj príčiny, ktoré vlhkosť spôsobujú.

Technická diagnostika je teda proces zisťovania technického stavu objektu so zadanou presnosťou a vierohodnosťou. Musíme však poznamenať, že je finančne náročná.

Postup prác

Na základe diagnostiky a analýz príčin porúch na stavebnej konštrukcii sa potom navrhujú jednotlivé technologické postupy sanácie tak, aby sa ako prvá odstránila primárna príčina vzniku vlhkosti a následne riešili sekundárne postupy sanácie.

Termín sanácia vlhkého muriva zahŕňa dodatočné zhotovenie hydroizolácií konštrukcií spodnej a prízemnej časti stavby, ale aj odvodnenie okolitého horninového prostredia. Tieto postupy vedú k výraznému a trvalému zníženiu vlhkosti v podzemnom a nadzemnom murive stavieb i v súvisiacich konštrukciách a napokon spôsobia aj zníženie vlhkosti vnútorného vzduchu v budovách. Z toho vyplýva, že na sanáciu vlhkého muriva nestačí zrealizovať len jedno opatrenie. Spravidla ide o kombináciou priamych i nepriamych hydroizolačných metód (postupov) a doplnkových technických opatrení v podobe komplexného sanačného systému.

Súvisiace normy

Veľmi veľkým nedostatkom pri navrhovaní najvhodnejšieho spôsobu vlhkostnej sanácie je chýbajúca STN, ktorá by stanovila parametre a postupy na vyhodnotenie údajov získaných prieskumom. Pri vyhodnocovaní laboratórnych výsledkov si môžeme v súčasnosti pomôcť kritériami uvedenými v ČSN 73 0610 Hydroizolácie stavieb - Sanace vlhkého zdiva, Základní ustanovení, ktorá bola v roku 2000 vydaná v Česku. Táto norma stanovuje podmienky nielen na prieskum, navrhovanie a realizáciu sanácie vlhkého tehlového, zmiešaného a kamenného muriva, ale aj jeho kontrolu a údržbu.

V norme ČSN 73 0610 v informatívnej prílohe A je klasifikovaná vlhkosť muriva v hmotnostných percentách:

w < 3 % - veľmi nízka vlhkosť
3 % < w < 5 % - nízka vlhkosť
5 % < w < 7,5 % - zvýšená vlhkosť
7,5 % < w < 10 % - vysoká vlhkosť
w > 10 % - veľmi vysoká vlhkosť

(v slovenskej literatúre sa pre vlhkosť materiálu používal predtým symbol um)
pričom vlhkosť v hmotnostných percentách sa vypočíta podľa vzorca:
w = (mv - ms)/ms x 100 [%]

mv = hmotnosť vlhkej vzorky v kg
ms = hmotnosť suchej vzorky v kg

V bežnej praxi to znamená, že murivo s vlhkosťou do 3 % hmotnosti sa považuje za suché (rovnovážna vlhkosť) a murivo s vlhkosťou do 4 % si nevyžaduje radikálnejšie zásahy do konštrukcií. Akákoľvek vyššia vlhkosť je signálom začínajúcej poruchy.

Norma sa vzťahuje na tie sanačné metódy, ktorých spôsob použitia a účinnosť je vierohodne doložená a v praxi na objektoch dlhodobo overená. Avšak ani táto norma nám nedáva presný návod na sanačný postup. Každá stavba je totiž iná a nedá sa urobiť univerzálny či jednoznačný predpis.

Výber metódy je záležitosť projektanta sanačných opatrení - špecialistu, ktorý sa rozhoduje na základe dlhodobých skúseností a objektívneho vyhodnotenia vlhkostného prieskumu a súvisiacich faktorov.

Realizácie sú však neraz kompromisným riešením medzi návrhom odborníka, ostatnými stavebnými zásahmi a finančnými možnosťami investora.

Ing. Alexandra Vaškovičová, PhD.
RNDr. Eva Terpáková, PhD
Ing. Erika Pavlušová, PhD.


POĎAKOVANIE: Príspevok vznikol za podpory grantovej úlohy VEGA 1/2647/05 "Overovanie účinnosti sanačných zásahov pri odstraňovaní vlhkostí muriva".

­zdroj: Stavajte a bývajte s nami­

Páčil sa vám článok?

áno: 177     nie: 161

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby