preskočiť na hlavný obsah

Prejavy inteligencie administrativných budov

/up/images/featured/images/prejavy_00.jpg

Administratívna budova tvorí priestor, v ktorom zamestnanci strávia značnú časť života. Súčasná administratíva by im preto mala vytvárať priestor s príjemnejším vnútorným prostredím eliminujúci stresové stimuly spôsobené pracovným nasadením. Administratíva súčasnosti by mala byť aj energeticky nenáročná, ľahko prenajateľná a schopná efektívne reagovať na časté zmeny vonkajšieho prostredia, aj meniace sa nároky zamestnancov. Inteligentná administratíva je schopná tieto požiadavky saturovať, čím je zaujímavým riešením pre investorov, projektantov aj užívateľov.

Inteligencia a konštrukcia

V novembri 1985 vydal odborný časopis Engineering Digest v USA článok „Intelligent construction", objasňujúci ako oceľové rámy a komorové oceľové stropy prispievajú k tvorbe inteligencie administratívnych budov. Následne na to časopisy Fortune, Forbes, Business Week a ďalšie priniesli rozsiahle články otvorbe inteligentných budov. Inteligencia budovy sa stala výhodou pre užívateľov budovy, ale hlavne prívlastkom, ktorý budovu predával a umožňoval ju ľahko prenajať. V USA od polovice 80. rokov začala inteligencia budovy súvisieť so stavebnou konštrukciou. Inteligencia konštrukcie spočívala v schopnosti budovy rýchlo reagovať na zmeny. Pri administratívnych budovách boli veľmi časté zmeny nájomcov kancelárií. Inteligentná budova bola schopná prostredníctvom inteligentnej konštrukcie rýchlo a nízkonákladovo meniť vnútornú dispozíciu kancelárií, čím sa prispôsobovala požiadavkám užívateľa. Stavebná konštrukcia, ako dôležitý aspekt inteligencie budovy, sa odzrkadlila aj v chápaní Intelligence Building Institute (najväčšej americkej vedeckej organizácie na výskum inteligentných budov), ktorá stavebnú konštrukciu zaradila na prvé miesto pri definovaní inteligentnej budovy. Podľa tejto organizácie skutočne jedinou charakteristikou, ktorú majú inteligentné budovy v USA spoločnú, je stavebná konštrukcia navrhnutá tak, aby sa mohla prispôsobiť zmenám, a to vhodným a nákladovo nenáročným spôsobom. Vlastnosti stavebnej konštrukcie ako variabilita, flexibilita a elasticita, sú práve pre inteligenciu administratívneho priestoru ťažiskové. Inteligentná budova by teda mala byť v každom prípade viac, ako nekoncepčná kumulácia technológií. Inteligentné budovy by mali byť v budúcnosti adaptabilnejšie ku zmenám, ktoré vplývajú na odlišné využívanie priestoru, ktorý sa v čase mení a smerom k odlišným užívateľom a organizáciám, ktorí budú priestory využívať. Dôkazom tohto tvrdenia je súčasná situácia na slovenskom realitnom trhu, kde iba priestor schopný rýchlo reagovať na zmeny, dokáže byť prenajateľný aschopný produkovať zisk.

Inteligencia a energetická účinnosť

Už na začiatku 80. rokov pretrvávala energetická účinnosť ako vrcholová priorita pri návrhu inteligentných budov. Cieľom inteligentných administratívnych budov je redukcia spotreby energie na minimum bez ohrozenia komfortu spotrebiteľa. Z tohoto dôvodu sa začali v inteligentných budovách využívať integrované riadiace systémy schopné ovládať činnosť veľkého množstva zariadení. Odborník na inteligentné budovy Derek J. Clements z Univerzity v Readingu vo Veľkej Británii považuje za inteligentnú budovu takú, ktorá v sebe integruje rozličné systémy, schopné v maximálnej miere efektívne riadiť zdroje a koordinovať možnosti v podobe technických zariadení, investícií a znižovania nákladov. Pri snahe o zníženie nákladov v administratívnej budove je nezanedbateľný protichodný vzťah znižovania nákladov na energiu a zvyšovania komfortu užívateľa. Práve tento paradoxný vzťah je schopná efektívne riešiť iba inteligentná budova. Zariadenia schopné efektívne využívať zdroje energie v administratívnej budove sú často investične nákladné. Preto pri ich implementácii do budovy netreba zabúdať na dĺžku ich návratnosti. Zisky z ich prevádzky nie sú častokrát skutočné, čo súvisí s nákladmi na ich servis a údržbu, rýchlym morálnym zastaraním a nemožnosťou kompatibility v budúcnosti.

Inteligencia ako obchodná značka

Podľa odborníka na inteligentné budovy z College of Architecture and Urban Planning, University of Michigan, Jong Jin Kima, sa inteligentná budova významne nelíši od štandardných budov, dôležitejšie je samotné označenie budovy za inteligentnú, ako jej implicitná inteligencia. Týmto šokujúcim tvrdením chcel Jong Jin Kim reagovať na situáciu, ktorá bola na americkom realitnom trhu na začiatku 90. rokov. Pre nájomcov kancelárií sa stalo dôležitejšie označenie priestoru za inteligentný ako jeho skutočné vlastnosti. Toto označenie sa stalo pre budovu výnosnou obchodnou značkou, ktorá umožnila, aby sa rýchlo a draho prenajala. Ekonomické dôvody boli pre inteligentné budovy desaťročia ťažiskové pre ich vývoj, ale boli aj príčinou nesprávneho chápania inteligencie. Developeri a realitné spoločnosti radi deformovali označenie inteligentná budova, iba pre zvýšenie ich výnosov. Tento trend na trhu s realitami odbočil od podstaty inteligentných budov, ktorá spočíva v ekonomickom, flexibilnom aracionálnom riešení, k povrchnému chápaniu ponižujúcemu inteligentnú budovu na dobre predateľný tovar. Na Slovensku sa situácia spred 20 rokov vUSA môže ľahko zopakovať, hlavne v období hospodárskej krízy, v ktorej oblasť realít stagnuje.

Inteligencia a kvalita vnútorného prostredia

Inteligentná administratíva by mala byť schopná vytvárať také vnútorné prostredie, ktoré maximalizuje schopnosť správnej činnosti obyvateľov budovy, a zároveň umožňuje účinný manažment zdrojov s minimálnymi nákladmi na zariadenia a vybavenie počas životnosti budovy. Inteligentná administratíva je dynamická a prístupná forma architektúry, ktorá zabezpečuje každému svojmu užívateľovi produktivitu, nízkonákladovú prevádzku, vhodné životné podmienky prostredníctvom stálej interakcie medzi štyrmi hlavnými prvkami ako: priestory (materiál, štruktúra, zariadenie), procesy (automatizácie, riadenie, systémy), ľudia (služby, užívatelia), a riadenie (údržba, výkonnosť) a vzťahy medzi nimi.

Prioritným momentom tvorby kvalitnej inteligentnej budovy je prepojenie medzi systémom starajúcim sa o prostredie v inteligentnej budove (environmental system) a systémom starajúcim sa o užívateľa (user activity system).

Väčšina chýb v návrhu inteligentných budov pramení zo samotného procesu tvorby. Základom integrovaného prístupu k tvorbe inteligentných budov je vhodná integrácia systémov do budovy. Podstatou integrovaného prístupu je skutočnosť, že užívatelia budovy pociťujú vysokú úroveň komfortu zabezpečeného integrovanými systémami.

Dôvodom tvorby stále kvalitnejšieho vnútorného prostredia v administratívnej budove je najmä snaha o neustále zvyšovanie produktivity zamestnancov. Hlavnými oblasťami, ktoré vrámci kontroly kvality vnútorného prostredia budova riadi je najmä vnútorná teplota, prúdenie a výmena vzduchu, riadenie intenzity umelého osvetlenia, riadenie tienenia prirodzeného svetla. Zamestnanec dosahuje vyššiu produktivitu prostredníctvom inteligentného pracovného miesta, umožňujúceho dokonalú pripojiteľnosť na všetky typy sietí a komunikačných systémov. Inteligentné pracovné miesto zabezpečuje zamestnancovi aj maximálnu možnú ergonómiu pracoviska, zdravé sedenie a zdraviu menej škodlivú prácu s počítačom. Inteligentná budova sa teda snaží o dosiahnutie čo najlepších podmienok pre zamestnancov, exaktným riadením vlastností prostredia podobných inkubátoru. Práve preto je veľkým paradoxom súčasnosti únik zamestnancov z dokonale doladeného umelého vnútorného prostredia do exteriéru. Tento neočakávaný trend sa začal objavovať v Japonsku a Hongkongu už na konci 90. rokov. Zamestnanci začali pracovať s mobilnými pracovnými stanicami (laptopmi) na vegetačných strechách a v átriách administratívnych budov v centrách ázijských veľkomiest. Unikali z budov, ktoré poskytovali takmer dokonalé, dlhé desaťročia špecifikované vnútorné prostredie, ktoré malo podľa vedeckých výskumov zabezpečovať maximálnu produktivitu. Tento trend pokračuje do súčasnosti, o prácu v exteriéri je taký vysoký záujem, že firmy žrebujú zamestnancov, ktorí budú môcť opustiť laboratórne dokonalé prostredie inteligentnej budovy. Firmy zamestnávajúce pracovníkov túto iniciatívu podporujú, lebo bolo dokázané, že to pôsobí na zamestnancov motivačne a výrazne zvyšuje ich produktivitu.

Odchod zamestnancov do exteriéru je zrejme len vyvrcholením dlhoročnej averzie proti dlhodobej práci v umelom, umelo osvetlenom a klimatizovanom prostredí. Práca napríklad na streche alebo v átriu administratívnej budovy je možná aj vďaka technologickej vyspelosti komunikačných systémov a bezdrôtového prenosu dát.

Inteligencia a užívateľ (zamestnanec)

Iniciátorom tvorby inteligentnej budovy je človek, pretože on determinuje svojimi zmyslovými schopnosťami návrh budovy, ktorá zasa riadi chod technických zariadení v prospech zvyšovania pohody a pracovného výkonu. Koncept tvorby prostredia v budove je v určitom momente závislý od skúseností z minulosti. Ľudia nie sú len pasívnymi percipientami prostredia, ale adaptujú sa mu psychologicky  správaním. Ľudské zmysly sú súčasťou fyziologicko psychologického systému, ktorý reguluje ľudské reakcie na stimuly prostredia. Ľudia reagujú individuálne a určitá reakcia môže byť len chvíľková alebo vznikne prostredníctvom skúsenosti uloženej v dlhodobej pamäti. Systém inteligentnej budovy musí zohľadniť tvorbu prijateľného prostredia v budove, sociálne prostredie, pracovné a riadiace procesy jej užívateľov. Ľudské zmysly sú zápájané pri vnímaní prostredia, ale sú tiež využité na uskutočnenie a plnenie cieľov užívateľov inteligentnej budovy, ktorá sa časom stáva citlivejšou k týmto úlohám.

Medzi tým čo očakávajú užívatelia od inteligentnej budovy a tým, čo sú dodávatelia v skutočnosti schopní poskytnúť existuje rozpor. Jedným z mnohých dôvodov, prečo tento rozpor vzniká, je práve chápanie inteligentnej budovy, podľa ktorého je inteligencia budovy dosiahnuteľná iba prostredníctvom technológií. Pri definícii sa v menšej miere zohľadňujú prínosy, ktoré od inteligentnej budovy očakávajú užívatelia aorganizácie. Ak je užívateľ inteligentnej budovy servilný proti technológii, obvykle to vedie k situácii, že technológie nenapĺňajú užívateľské potreby, atoto môže neprijateľne znížiť produktivitu a zvýšiť náklady na prevádzku.

Inteligentná administratíva by teda mala byť v každom prípade viac, ako nekoncepčná kumulácia technológií. Inteligentné budovy by mali byť v budúcnosti adaptabilnejšie ku zmenám, ktoré vplývajú na odlišné využívanie priestoru, ktoré sa v čase menia a k odlišným užívateľom a organizáciám, ktoré budú priestory využívať. Inteligencia by sa mala zamerať na dosiahnutie cieľov vyžadovaných od užívateľov a od organizácií. Dôraz sa bude posúvať z integrácie rozmanitých technológií smerom ktechnológiám prispievajúcim k riadeniu priestorov a služieb a poskytujúcich všeobecné zvýšenie výkonu budovy v oblasti účinnosti a organizácie procesov.

Problematika inteligentných budov aj inteligentných administratív je veľmi dynamická. Je ťažké preferovať jednu vlastnosť, ktorá je pre inteligenciu budovy najvýznamnejšia. Dôkazom tohto tvrdenia je aj zmena významu inteligencie budovy v nedávnych obdobiach. V 70. rokoch sa cieľ riadenia inteligentných budov zameriaval na znižovanie nákladov a v 80. rokoch znamenal zvýšenie kvality a efektivity prostredia. Od 90. rokov po súčasnosť sa inteligentné budovy zameriavajú na zabezpečenie takého štandardu vnútorného prostredia, ktoré podporuje ľudskú kreativitu.

Výhody inteligencie budovy je možné sumarizovať ako flexibilitu a adaptabilitu prostredia spolu s integráciou veľkého množstva služieb pri dosiahnutí najvyššieho štandardu vnútorného prostredia a pri minimálnych prevádzkových nákladoch.

Ing. arch. Branislav Puškár, PhD.
FA STU v Bratislave, Recenzent: Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.
SvF STU v Bratislave

Foto: archív autora, www.flickr.com

Literatúra:
[1]CLEMENTS - CROOME, D.: Intelli-gent buildings - Design, Managment and Operation. New York, 2004, str. 6, ISBN 0727732668
[2]FOWLER, S. W. - READMA, J. W: Intelligent construction. In: Enginee-ring Digest, 1985, č. 11 London, ISBN 0013-7901
[3]JOSHI, V. - KETKAR, S.: Intelligent buildings. In: Konferencia Harbinger group of Connecticut, Washington,
1993
[4]KIM, J. J.: Intelligent building technologies: a case of Japanese buildings. In: The Journal of Architecture, 1996, č. 1, str. 26 - 28, London: Routledge,
ISBN - 10: 0965279529
[5] NEISSER, U.: Cognition and reality. New York: W. H. Freeman & Co, 1976.
ISBN -10: 0716704781
[6] ROS, J.: Next Generation Architectu-re: Contemporary Digital Experimen-tation, London: Thames & Hudson,
2003, str. 239, ISBN 0-500-28452-0
[7] SOA, A.T. - WONG, A.C. - WONG, K. C.: A new definitionof intelligent buil-ding for Asia. In: I homes&buildings, 2006, č. 1, ISBN 0-903655-54-2

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať



Páčil sa vám článok?

áno: 112     nie: 109

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby