preskočiť na hlavný obsah

Pre a proti niektorých druhov podláh

obývačka, podlahy

V prvom rade musíte mať správne pripravenú podkladovú vrstvu, na ktorú potom budete klásť vybratú podlahovú „krytinu“. Ak nemáte dokonalo zvládnuté stavbárske prípravy, pre pokládku vrchnej estetickej časti podlahy je úplne jedno, ktorý z dekoratívnych materiálov si vyberiete, pretože vám nebude slúžiť tak, akoby ste si predstavovali a chceli. Stavebné nedostatky pri príprave podkladu dokážu zničiť akýkoľvek vrchný materiál.

Každá dobre pripravená podlaha by mala spĺňať predpísané stavebné požiadavky. Pokiaľ staviate či rekonštruujete dom, prízemie či pivnica, ktoré sú v priamom kontakte s tzv. rastlou zeminou, by mali spĺňať nasledujúce požiadavky. Na túto rastlú zeminu ide asi 30 cm štrku, na ktorý sa uloží geotextília. Na geotextíliu sa položí asi 8 cm tepelnej izolácie (v prípade pasívnych domov je táto vrstva 40 cm), potom prichádza na rad 15 – 20 cm konštrukčného betónu so sieťovinou. Opäť asi 4 cm tepelnej izolácie. Na ňu potom ukladáme betónový poter 4 - 6 cm hrubý, aby sa sem v prípade potreby zmestilo aj podlahové kúrenie. Všetky tieto vrstvy musia byť urobené v rovinnosti podľa normy – pripúšťa sa odchýlka cca 2 mm. Ak vznikne nerovnosť v danej miere, túto vyrieši a do perfektnej roviny dá samonivelizačný poter. Treba si uvedomiť, že čím nedokonalejšie je podlaha v rovine, o to viac samonivelizačnej zmesi budete potrebovať.

V prípade, že pripravujete podlahu napríklad nad pivnicou, znamená to, že strop pivnice je vlastne konštrukčný betón, na ktorý stačí uložiť 8 cm izolácie, na ktorú potom príde 4 cm betónový poter, do ktorého viete znovu umiestniť aj podlahové kúrenie a celú podlahu dorovnáte do dokonalej roviny samonivelizačným poterom.

Presne rovnakú skladbu vrstiev má aj ďalšie poschodie, kde však izolácia nie je už iba ako tepelná, ale aj kročajová, ktorá má tlmiť prepúšťanie zvuku z hornej podlahy.

Pri všetkých týchto tzv. mokrých procesoch platí, že všetky vrstvy musia byť dostatočne vysušené v okamihu, kedy sa rozhodnete klásť dekoratívnu časť podlahy.

Rozhodnúť sa pre niektorý konkrétny druh či materiál, ktorý položíte na podlahu,  znamená, zvážiť a premyslieť si, ako chcete konkrétnu podlahu využívať, vedieť, ako bude zaťažená, aké nároky budú na podlahu kladené. V tomto momente sú rozhodujúce aj také veci, či máte deti, aké sú veľké, či plánujete do svojho príbytku priviesť aj nejaké domáce zviera, aký máte životný štýl, či ste väčšinou doma, ako sa jednotlivé druhy podláh udržujú v čistote a aj, či si vyžadujú nejakú špeciálnu starostlivosť, aká je to miestnosť, do ktorej podlahu vyberáte a dokonca rozhodujúce je aj to, či je to podlaha v byte alebo v dome, či máte podlahové kúrenie... to je len pár námetov na otázky, ktoré si pri výbere jednoznačne musíte položiť a vzápätí aj odpovedať.

Aby sa vám ľahšie vyberalo, pokúsime sa zosumarizovať jednotlivé PRE a PROTI niektorých druhov a materiálov podláh.

Drevo

Drevo ako materiál použitý v interiéry určite nemá súpera , čo rovnako platí aj v prípade podlahy. Dokáže vyčarovať príjemnú a elegantnú atmosféru, pričom má aj nemalý vplyv na atmosféru celého priestoru . Vzhľadom na to, že je to prírodný materiál dokáže ovplyvniť aj vzdušnú vlhkosť v miestnosti, v ktorej je podlaha umiestnená. Drevená podlaha – v akejkoľvek podobe, je nenapodobiteľná klasika, ktorá si však vyžaduje dodržať predpísane normy prípravy, pokládky ako aj jej užívanie. Vďaka nekonečnému množstvu dizajnovej škály sa drevená podlaha hodí do každého interiéru. Ak však chcete v interiéri variovať a miešať materiály, drevená podlaha je najvhodnejšia v priestore obývačky, spálne, prípade aj detskej izby. Ak sa rozhodnete pre drevo v kuchyni či kúpeľni, určite dajte prednosť podlahe s exotických drevín, ktoré lepšie znášajú vodu a vlhko, s ktorým podlaha v týchto interiéroch určite do styku príde.

Jediným nedostatkom drevených podláh je, že sú tepelným izolantom, a tak nie sú veľmi vhodné, ak ste sa rozhodli pre podlahové kúrenie. Aj v tomto prípade však existujú špeciálne druhy, ktoré sú určené na tento účel, ale určite by som to všetko dôkladne zvážila ešte v čase projektu, pretože drevená podlaha je nádherný štýlotvorný prvok a súčasne materiál, ktorého atmosféra sa nedá nahradiť ničím iným, rovnako ako životnosť drevenej podlahy.

Na to, aby drevená podlaha dobre slúžila, musí byť pokládka spravená v súlade s normou a podľa pravidiel, z ktorých najhlavnejšie je, že betónová spodná podlaha nesmie mať väčšiu vlhkosť predchádzajúcich mokrých procesov ani o „promile“ viac ako 2,5 % vlhkosti a stavba musí byť tzv. odstáta. Existujú možnosti, ako vlhkosť z podlahy rýchlejšie odstrániť, ale najlepšie je prirodzené vysušenie v dostatočne dlhom čase. Drevený materiál použitý na podlahu musí tiež spĺňať predpísané hodnoty vlhkosti pre jednotlivé dreviny. Obyčajne sa traduje, že na miesto pokládky sa drevené parkety prinesú o tri dni skôr, aby sa mohli v priestore, v ktorom budú ukladané, aklimatizovať a prispôsobiť jeho klimatickým podmienkam . Klásť by sa mali pri teplote nie menšej ako 20 oC a vzdušnej vlhkosti okolo 65 %. Ak drevenú podlahu kladiete na podlahové kúrenie, musí byť v čase pokládky a pred ňou 24 hodín v prevádzke.

Položiť drevenú podlahu je práca, ktorá patrí do rúk odborníka. Najmä dodržanie, hore zmienených podmienok sa týka parkiet, ktoré sa lepia na samonivelizačný poter a táto práca musí byť urobená odborne.

Najznámejšou a najžiadanejšou formou drevenej podlahy sú parkety. Sú to v podstate kúsky masívneho dreva, tak ako si ich pamätáte aj zo starších bytov, drevené parketové vlysy. Štandardný rozmer je 22 x 70 x 400 mm, ale existujú aj variácie podľa vzorkovníka jednotlivých firiem, ktoré ich vyrábajú. Takéto parkety sa dajú rôzne ukladať a vytvárať nejaký vzor a líniu, čo má estetickú výhodu a silu, ktorá podporuje štýl interiéru (na tzv. rovnú líniu, prerušovanú väzbu, stromček, rybiu kosť, vytvorenie štvorcov do šachovnice). Čoraz obľúbenejšie aj v domácnostiach sú úplne malinké (akoby mozaikové) formáty parkiet, ktoré sú však obyčajne fixované na sieťke. V náročne štylizovaných interiéroch dokonca viete využiť kombinácie farebných mozaík, striedanie druhov dreva. Takéto parkety sú poskladané do väčších tabúľ, podľa toho, aké rozmery zvolí výrobca.

Medzi laickou verejnosťou sa traduje, že drevená podlaha môže byť aj vo forme tzv. plávajúcej podlahy, kde sa využil systém laminátových podláh pero-drážka. Výroba a ukladanie takejto podlahy je veľmi podobný s laminátmi, ale vrchná nášľapná vrstva je drevená dyha. Podľa odborníkov však tento druh už patrí medzi laminátové podlahy. Bez ohľadu na to, kam bude tento konkrétny materiálový druh zaradený, je rozhodujúca aj vrchná vrstva, o hrúbku ktorej by ste sa pri drevenej plávajúcej podlahe mali zaujímať. Horná nášľapná drevená vrstva by mala byť 2,5 – 4 mm hrubá. Samozrejme, kvalita drevenej plávajúcej podlahy sa určuje od jednotlivých vrstiev, rovnako ako pri laminátových podlahách.

Jednoduchšími formami drevenej podlahy sú dosková podlaha, kedy sa hrubé dosky kladú jedna pri druhú tzv. tupým spojom. Toto je najstarší spôsob ukladania podlahy. Je to spôsob ukladania podlahy, ktorý môžete využiť aj v prípadoch, kde sa môžete vyhnúť predchádzajúcim mokrým procesom. Palubová podlaha je podobná, ale pracuje už na princípe pero-drážka, ktoré sa zasúvajú do seba a pripravené dosky v hrúbke najmenej 2 cm a šírky 8 cm sa pripevňujú o pripravený hranol napríklad skrutkovaním. Dĺžka palubovej dosky býva cca 8 m, ale všetko je vec vašej potreby a vkusu, ako budete s týmto materiálom pracovať.

Oba tieto spôsoby opäť začínajú byť moderné. Uprednostnenie majú napríklad vo víkendových domoch, záhradných domoch a v priestoroch, ktoré robí technické zázemie. Nie je však raritou vidieť tieto podlahy aj v rodinných domoch a bytoch, kedy takáto podlaha dodáva interiéru vysoko štylizovaný vidiecky charakter, k čomu môže ešte prispieť dodatočná ochranná povrchová úprava.

Aj dosková podlaha aj palubovka musia mať dodatočnú povrchovú úpravu rovnako, ako všetky ostatné drevené podlahy.

Lak, olej

Povrchová úprava drevených podláh dáva poslednú bodku, aby podlaha bola funkčná a krásna. Kedysi sa drevo iba lakovalo. Dnes sa musíte rozhodnúť medzi lakom a olejom, podľa toho, ako budete podlahu namáhať, využívať a prípadne aká je perspektíva a „častosť“ dodatočných čiastkových opráv a jednotlivých poškodení. Olej je odolnejší voči oteru a má výhodu práve spomínaných lokálnych opráv bez väčších príprav. Olejovaná drevená podlaha vydrží asi 10 rokov, počas ktorých ju treba cca 4-krát preolejovaním ošetriť, čo je trošku náročnejšie na údržbu. Výhodou však je, že pri preolejovaní ju nepotrebujete celoplošne prebrúsiť (pokiaľ nie je mechanicky poškodená – hlboké škrabance). Drevené parkety olejovaním získajú nádhernú kresbu dreva, akoby stmavlo, s medovou patinou.

Pred prvým nalakovaním či olejovaním podlaha musí byť dôkladne vybrúsená. Dnes sú už na to zariadenia, kedy napríklad pri renovácii stačí len zavrieť dvere a ani nezistíte v ostatnom priestore, prípadne na stenách konkrétnej miestnosti, že sa tam deje nejaký prašný proces. Na vybrúsene parkety sa v prípade lakovaných parkiet, natrie lak, ktorý vytvorí mikrofilm a chráni drevo najmä pred mechanickým poškodením a aj pred vlhkosťou. O takto pripravenú podlahu sa vlastne ďalších, najmenej 15 rokov nemusíte nijako špeciálne starať. V prípade estetickej amortizácie, či nejakého mechanického poškodenia, podlahu opäť len prebrúsite a zvolíte si povrchovú úpravu. V podstate nezničiteľnosť drevenej podlahy je jej ekonomickou výhodou aj keď vstupné investície sú niekedy o niečo vyššie, čo sa, samozrejme, nedá zovšeobecňovať, pretože to závisí od konkrétneho prípadu.

Laminát

Už druhé desaťročie laminátové podlahy na Slovensku zažívajú boom. V okamihu ako sa objavili, sú neoddeliteľnou súčasťou našich príbytkov vďaka svojej funkčnosti, estetike, ľahkej montáži a v neposlednom rade aj cenovej škále, z ktorej si dokáže vybrať každý. Dizajnové vyhotovenie laminátov je nekonečné. Od imitácie dreva, kameňov,...rôzne farebnosti, možnosť kombinovať farby a vytvárať rôzne vzory. A rovnako tak je široká aj škála kvality, ktorá sa zasa odráža v cenových možnostiach. Ak by sme sa mali všeobecne zhodnúť na tom, čo je to laminátová podlaha, dospeli by sme k tomu, že sú to vlastne lamely asi 1cm hrubé , zložené z viacerých vrstiev. Základom je doska hdf, alebo mdf – vysoko a stredne zhustená drevotriesková doska. Je doslova stred sveta laminátovej lamely. Pod hdf, alebo mdf dosku sa dáva protiťažná vrstva. Na vrch zasa laminátová vrstva. Od týchto dvoch vrstiev sa odvíja cena laminátovej podlahy.

Jednoduchšou verziou je, ak na spodnú časť dáte impregnovaný papier, ktorý zabezpečí stabilitu a pružnosť. Vrchnú vrstvu môže tvoriť jedna, alebo viac vrstiev. V prípade DPL – priamy tlakový laminát je to jedna vrstva - živicou napustený dekoračný papier – napríklad reprodukcia rezu dreviny - určuje konečný vzhľad, na ktorom je v lepšom prípade tvrdá ochranná vrstva alebo iba povlak z melanínovej živice. Vďaka nižšej cene sú obľúbené práve tieto druhy.

Laminátová podlaha vyššej kvality je rovnako tvorená po vrstvách, ale samotná vrchná vrstva ich má najmenej 2. Označuje sa ako HPL. Vyrába sa tak, že jednotlivé vrstvy sa zlisovávajú s nosnou doskou (ktorá je v týchto prípadoch HDF doska) za extrémneho tlaku a teploty. Nášľapná vrstva je z viacerých vrstiev tvrdeného laminátu. Spodná časť má stabilizačnú vrstvu a niekedy je súčasťou aj protihluková, čím laminátová podlaha získava všetky svoje „pôvodné“ výhody.

Laminátová podlaha označovaná ako CML má vrchnú vrstvu tvorenú jednostupňovou viacvrstvovou lamináciou, kedy sa na nosnú dosku nanášajú jednotlivé vrstvy laminátu a lisujú sa. Všetky ostatné vrstvy ostávajú ako pri DPL a HPL laminátových podlahách.

Ak ste sa rozhodli pre podlahu z laminátu, orientujte sa nielen podľa kvality výroby, ale aj ďalších parametrov, ako sú tvrdosť, oteruvzdornosť, označenie triedy záťaže... Tieto všetky piktogramové informácie obsahuje každý obal, takže si hneď viete overiť, či ste sa rozhodli správne.

Laminátové podlahy sú obľúbené aj preto, že poskladať túto plávajúcu podlahu je v podstate jednoduchá skladačka. A neviem prečo, ale obyčajne nás pri kúpe laminátových podláh láka aj predstava, že sa dá opäť rozmontovať a odniesť do nové bývania, ale priznám sa, ešte som nezažila, že by to naozaj niekto spravil, nehovoriac o tom, že skladanie je jednoduchšie, ako rozoberanie a bola by to veľká náhoda, aby miestnosti boli rovnaké.

Laminátovú podlahu kladieme na suchý rovný povrch. Pokiaľ rekonštruujete byt alebo dom, jej výhoda je, že nie je problém, položiť ju už na existujúcu podlahu, pokiaľ to dovoľujú „výšky“ v byte. Súčasťou dokončovacích prác je namontovanie líšt, rohov a prechodových líšt.

Plávajúca podlaha

Pod názvom plávajúca podlaha si väčšina z nás vždy predstaví laminátovú podlahu, čo je pravda iba čiastočne. Pojem plávajúca podlaha sa nevzťahuje na materiál nášľapnej plochy, ale na spôsob, akým je podlaha uložená. V tomto prípade je to typ konštrukcie, ktorá nie je pevne spojená s podkladom a stenami, čím vzniká tzv. dilatačná škára, ktorá sa po obvode stien prekryje lištou. Tento priestor slúži na to, aby podlaha mohla v prípade potreby, napríklad pod vplyvom vlhkosti či podlahového kúrenia „pracovať“ - zväčšovať a zmenšovať svoju plochu, hýbať sa. Plávajúca podlaha sa ukladá na suchú a rovnú konštrukciu. Potom je nutné položiť parotesnú fóliu z PVC tak, aby sa okraje dostatočne prekrývali (aspoň 20 cm) a bolo možné ich utesniť lepiacou páskou. Ak je korektne zvládnutá táto vrstva, na ňu treba položiť vrstvu, ktorá slúži ako zvuková izolácia - tzv. kročajová izolácia – obyčajne je to nejaká rohož z minerálnych vláken. V prípade nových lamelových laminátových a drevených podláh je táto vrstva, veľakrát už ich súčasťou.

Korok

Tento materiál patrí tiež medzi „teplé“ podlahové povrchy a navyše je to aj ekologický materiál. Vyrába sa z kôry korkového duba. Korková podlaha je vhodná najmä do detských izieb a spální, vzhľadom na to, že je antistatická, čo je výhodou pre alergikov, pretože nepriťahuje prach a rôzne roztoče. Korok má výnimočné tepelnoizolačné vlastnosti – preto sa nazýva „teplou“ podlahou. Má tiež vysokú dávku pružnosti a tzv. tvarovú pamäť – po zdeformovaní sa vždy vráti do pôvodného stavu. Ak sa rozhodnete pre korok do kúpeľne, určite to nebudete ľutovať. Má vysokú odolnosť aj proti vode a šmyku. Samozrejme, v tomto prípade hovoríme o odolnosti „v rámci normy“. To neznamená, že necháte pretekať vaňu, pretože takú odolnosť proti vlhkosti nemajú ani keramické dlaždice.

Nevýhodou korku je, že mení farbu pod vplyvom slnečného žiarenia, takže ak často prestavujete nábytok, časom to nebudete môcť urobiť, pretože miesta tienené mobilierom budú rozpoznateľné. Dizajnová úprava korku dnes dokáže imitovať rôzne vzory a farby aj z prírody.

Dlažba

Ešte pred pár rokmi by sme si neboli vedeli predstaviť keramickú dlažbu nikde inde, iba v kúpeľni, WC a v kuchyni. Pod vplyvom podlahového vykurovania sa keramické dlažby udomácnili v našich príbytkoch najmä v obývačkách – v denných miestnostiach, ale svoje miesto nachádzajú už aj v spálňach. Všetko je vecou vkusu a nárokov. Pravdou je, že podlahové kúrenie je geniálne výlučne s keramickou dlažbou, takže chladnejšie dni sú pre dlažbu ideálne. Pocit príjemného tepla od nôh a jedinečne ľahká údržba hygieny, bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti, robia z dlažby favorita. Trochu chladno však môže pôsobiť práve cez leto, kedy nie je dodatočne ohrievaná, a tak je vhodné doplniť ju menším dekoračným kobercom najmä tam, kde je kontakt nôh s podlahou. To je aj dôvodom, prečo nie je preferovaná ako podlaha detskej izby, zvlášť pri malých deťoch.

Dlažba je ideálna podlaha, pokiaľ sa ukladá na suchý a rovný povrch podľa predpisov a odporúčaní odborníkov. Je niekoľko tried tvrdosti a odolnosti dlažby. Vždy si vyberajte podľa toho, kam je určená a ako bude zaťažovaná. V prípade podlahového kúrenia treba prihliadať na tepelné pnutie. Táto dlažba sa v podstate správa ako plávajúca podlaha, takže by jej črep mal byť dostatočne pevný a hrubý aspoň 12 mm – gres –keramický kameň, aby vydržal tento tepelný nápor. Tenká dlažba sa môže po spustení podlahového kúrenia doslova potrhať. Ukladá sa do flexibilného lepidla a ponechajú sa okolo stien voľné dilatačné škáry v celkovej voľnosti do 10 mm. Ak dlažbu chcete ukladať na väčšie súvislé plochy, aj tu treba počítať s dilatáciou. Nesmiete, samozrejme, zabudnúť na stenové sokle, ktoré znamenajú pre dlažbu to, čo lišty pre parkety.

Poslednou fázou uloženia dlažby je vyplnenie škár škárovacou hmotou. Farebný odtieň voľte podľa farebnosti dlažby. Ak sa však rozhodujete medzi tmavšími a bledšími odtieňmi, z praktického dôvodu údržby, zvoľte tmavší. Platí pravidlo, že čím väčší rozmer dlaždice, tým menej škárovacej hmoty. Veľkosť tvaru dlažby sa snažte prispôsobiť veľkosti miestnosti. Dnes sú moderné veľkoformátové dlažby, čo však neznamená, že sú vhodné napríklad do panelákových kúpeľní – 2 až 4 dlaždice by pôsobili v malej kúpeľni rozporuplno.

Dizajnové stvárnenie dlažby dnes nemá v podstate obmedzenie. Dlažba dokáže po estetickej stránke napodobniť akýkoľvek materiál – umelý i prírodný. Najmä v kúpeľniach sa využívajú imitácie exotického dreva, niekedy na nerozoznanie od drevených parkiet, kde dostáva takáto dlažba prednosť pred naturálnym drevom z praktických dôvodov a... tradície. Podľa vkusu si tiež môžete vybrať dlažbu s leskom, pololeskom alebo (praktickým) matom.

PVC, linoleum, marmoleum, kaučuk

PVC krytiny, alebo tiež vinylové krytiny si ľudia často mýlia s linoleom. PVC dostanete kúpiť buď vo forme samolepiacich „dlaždíc“, alebo v súvislých rolkách aj 4 metrovej šírke, v podstate ako metráž, aby boli dostatočne veľké a nemuseli sa nikde v priestore robiť spoje. Ich farebná a dizajnová úprava je neobmedzená – od imitácie drevín, dlažby, geometrických, abstraktných vzorov... až po jednoduché farebné PVC. Pri kvalite PVC rozhoduje jeho hrúbka – pre bežnú domácnosť sa odporúča 1,35 mm, pričom platí, že čím je hrúbka vyššia, tým PVC zaručuje vyšší komfort. Klásť sa musí na suchý a rovný povrch bez drobiacich sa prašných častí, pretože každá nerovnosť a smietka by časom bola vypuklá.

PVC je obľúbené aj ako prechodná možnosť riešenia podláh, pokiaľ nie ste definitívne rozhodnutý, aké podlahy by ste do bytu alebo domu chceli. Ale aj vtedy, pokiaľ potrebujete vyriešiť financie pre ďalšie zariaďovanie interiéru a súčasne priestor obývať, nakoľko nie je veľmi finančné náročné v porovnaní s inými podlahovými krytinami.

Linoleum a marmoleum majú veľa spoločného. V obidvoch prípadoch hovoríme o prírodnom linoleu, pričom marmoleum z hľadiska dizajnu neimituje prírodné materiály, ale orientuje sa na farby, farebné kombinácie, vzory, sýte farby. Linoleum i marmoleum sa vyrábajú miešaním živice s ľanovým olejom, drevitou múčkou a vápencom za pomoci prírodných farbív. Linoleum má dlhšiu životnosť ako PVC a používa sa najmä do exponovaných a zaťažovaných priestorov. Z hľadiska hygieny má pozitívny vplyv, pretože zabraňuje šíreniu a rozmnožovaniu mikroorganizmov, preto sa využíva najmä vo verejných budovách, školách, nemocniciach. Farebnosť linolea nie je stála, ale v prípade kvalitného marmolea výrobcovia udávajú životnosť 20 – 30 rokov.

Uložiť túto podlahovú krytinu musíte na vopred pripravený rovný, čistý, suchý, nedrobiaci sa a hladký povrch. Marmoleum pre použitie v domácnosti sa vyrába vo forme lamiel, aj preto, aby sa sním dalo ľahšie manipulovať v uzatvorenom priestore.

Kaučukové podlahy sa vyrábajú z prírodnej kaučukovej gumy, alebo syntetický kaučuk, ktorý je produktom kaučukovej gumy a vedľajších ropných produktov. Samozrejme, čím je podiel prírodnej zložky vyšší, o to odolnejšia je podlaha. Kaučukové podlahy nie sú preto finančne jednoduchým riešením. Využívajú sa predovšetkým pre verejné budovy a športoviská v rôznych farebných variáciách a vyhotoveniach. Tieto podlahy sú nesmierne odolné aj voči chemikáliám a majú veľmi dobre protipožiarne vlastnosti. Znesú obrovskú záťaž a spomedzi „elastických“ podláh majú najdlhšiu životnosť.

Koberce

Celoplošný koberec už dnes nie je spôsob, ako vo svojich príbytkoch riešime základnú povrchovú úpravu podlahy. A žiaľ, musím povedať, že pod vplyvom štatistík o alergiách, sme koberce v našich domácnostiach úplne „zrušili“. Prečo je to chyba? Poviete si, veď sa v nich hromadí prach... Prach bol a bude bez ohľadu na to, akú podlahu si zvolíte. Rozdiel je v tom, že niektoré materiály ho priťahujú viac a iné menej, takže pokiaľ máte laminátové podlahy, drevené dlažby, pri každom otvorení dverí sa zvíri a v kútoch miestnosti môžete pozorovať ako sa tam krúti a usádza. Návratom k dekoratívnym kobercom si uľahčíte prácu pri udržiavaní hygieny tým, že prach naakumulovaný v koberci viete každý deň vyprášiť alebo za pár minút povysávať z koberca.

Koberce viete použiť aj ako dekoračný a dizajnový prvok interiéru s praktickým využitím v miestach, kde majú nohy kontakt s podlahou - obyčajne v obývačke pri sedacej súprave, alebo kobercom, celkovo esteticky vyčleníte priestor sedenia, v spálni pri posteli. Alebo v priestore, kde viete, že sa deti radi hrávajú mimo detskej izby. Zabránite tak dotyku tela s chladným prípadne tvrdým materiálom. Nové dizajnové trendy z Milána toho roku uprednostňujú dekoračné koberce, v rôznych veľkostiach, štruktúre, „chlpatosti“, na dotvorenie štýlu, ale aj zjemnenie a oteplenie interiéru či rozbitie čistej línie podľa individuality majiteľa. Zdá sa, že koberce zažívajú svoj comeback.

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 203     nie: 150

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby