preskočiť na hlavný obsah

Požiadavky na kvalifikáciu stavebných inžinierov

/up/images/featured/images/stavebni_inzinieri.png

Každá firma si je vedomá, že najcennejším kapitálom sú pre ňu hlavne jej pracovníci a ich znalosti, ktoré sú výsledkom ich vzdelania a nadobudnutých skúseností. Stavebníctvo, vzhľadom k náročnosti a zložitosti stavebnej produkcie, vyžaduje od svojich zamestnancov nielen kvalifikačnú pripravenosť, ale aj skúsenosti z dlhodobej praxe. Na Slovensku je v súčasnosti obrovský stavebný boom a aj v dôsledku tejto skutočnosti z roka na rok stúpa nedostatok kvalifikovaných odborníkov, ako v manažérskych, tak aj v robotníckych profesiách, čo je samozrejme potrebné riešiť už na úrovni stredných i vysokých škôl. Vzhľadom na príchod nových developerov a investorov, ako aj na väčšie možnosti získania finančných prostriedkov z eurofondov, vystupuje do popredia najmä nedostatok odborníkov s manažérskymi predpokladmi a schopnosťami.

Stavebný inžinier verzus stavebný manažér

Mnohé štúdie potvrdzujú, že typický technik zotrvá aspoň časť svojej kariéry v niektorej z manažérskych rolí. Napríklad podľa správy Carnegieho nadácie, 30 rokov prieskumu preukázalo, že viac ako 60 % osôb, ktoré získali inžiniersky titul, sa buď stali v priebehu 15-tich rokov manažérmi alebo opustili pôvodnú technickú profesiu a dali sa na podnikanie. Iný zdroj poukazuje na skutočnosť, že 40 % výkonných manažérov v priemysle a 34 % všetkých vrcholových manažérov v USA graduovalo na technických univerzitách a získalo titul inžiniera [1].

Je zrejmé, že kariéra absolventov technických vysokých škôl sa spája s určitým stupňom manažérskej kompetencie. „Transformácia technikov na „technických“ manažérov je obyčajne jedna z najťažších úloh v prostredí technickej organizácie“ [2]. Na opísanie takejto situácie sa dá použiť výraz „traumatická“. Dva základné dôvody, ako ich možno formulovať sú:

1) odlišnosť oboch rolí (technickej a manažérskej) je pre mnohých nezrozumiteľná, resp. neočakávaná,

2) nedostatok prípravy a tréningov na získanie a osvojenie nových kompetencií.

Schopnosti požadované od technikov (špecialistov) a od „technických“ manažérov (generalistov) sú značne odlišné. Koza a Richter [3] navrhujú medzi iným širší nadorganizačný nadhľad („pohľad z helikoptéry“) a zvládnutie správania sa organizácií, interpersonálne zručnosti, komunikačné zručnosti a určité vedomosti z oblasti, akými sú marketing a financie. Hoffman [2] identifikuje nasledovné schopnosti, ako veľmi významné pre „technických“ manažérov:

• schopnosť vyrovnať sa s neurčitosťou a neistotou pri súčasnej požiadavke na rastúcu schopnosť štruktúrovať pracovné prostredie tak, aby sa táto neurčitosť a neistota stali zvládnuteľné,

• vodcovstvo alebo schopnosť vzbudzovať / iniciovať dôveru iných tak, aby sa títo stávali úspešnými „nástupcami“,

• podstupovať / zvládnuť riziká, resp. ochota vyhľadávať nové lepšie riešenia, ako aj pripúšťať, aby podriadení robili chyby,

• delegovanie, resp. schopnosť nechať iných pracovať na ich časti riešenia celku,

• tvorba tímu,

komunikácia, resp. schopnosť prenášať / vysielať nápady, myšlienky iným pri súčasnom používaní a porozumení, čo si títo ľudia o tom myslia,

• iniciatíva, resp. vôľa vystúpiť z radu a viesť tímové snaženie / smerovanie.

Medzi hlavnými požiadavkami na vzdelávanie dominuje aj vzdelávanie, ktoré stavebných inžinierov vychováva na zvládnutie pozície koordinátora interdisciplinárnych tímov. Prebiehajúce zmeny v oblasti výstavby, internacionalizácia inžinierskej práce a globalizácia trhov smerujú k tomu, že pod vplyvom informačných technológií sa začínajú uplatňovať integrované systémy vo výstavbe, teda stavba je chápaná ako komplexný celok, vrátane všetkých prevádzkových, elektrotechnických a strojných zariadení. V budúcnosti sa od inžinierov pripravených do praxe bude vyžadovať dokonalá aplikácia svojich vedomosti za súčasnej schopnosti kreativity, analytického myslenia, komunikačnej schopnosti v interdisciplinárnom a multikulturálnom kolektíve. Pre splnenie týchto nárokov sa uplatňuje v praxi celoživotné vzdelávanie – všeobecné i odborné, ktoré je základným predpokladom uplatnenia v praxi. Skúsenosti posledných rokov naznačujú, že optimalizácia nárokov na vzdelávanie sa musí vykonávať v spolupráci s profesnými združeniami pôsobiacimi v oblasti samotného výkonu inžinierskeho povolania. Pôsobenie stavebných inžinierov je ovplyvnené nevyhnutnou podmienkou kvalitného komplexného informačného systému, ktorý by umožnil schopnosť adaptovať sa na nové podmienky, aktívne riadiť viacero paralelne prebiehajúcich procesov, nachádzať optimálne riešenie z viacerých alternatív pri riešení problémov z rizikom [5].

Znalostný manažment

Nositeľom znalostného kapitálu je nielen učiteľ, ale aj všetci tvoriví ľudia. Preto každá organizácia vie, že najcennejším kapitálom pre ňu sú pracovníci a ich znalosti, ktoré sú výsledkom ich vzdelania a skúseností. Prestáva byť dôležité naučiť niekoho niečo ako dané, pretože je potrebné dávať znalosti do súvislosti a času. Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia s tými, čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie [4].

Podľa [4] v súčasnom období sa manažment formuje ako sústava poznatkov o dimenziách spôsobilosti jednotlivcov, t. j. o mieru pripravenosti inžinierov, manažérov, zamestnancov podávať požadované výkony. V tomto ponímaní spôsobilosť nie je len výsledkom odborných vedomostí inžinierov, ale je determinovaná aj ich sociálnou zrelosťou a praktickou zručnosťou.

Proces premeny informácií na znalostnú informáciu prebieha u každého jednotlivca individuálne a je procesom zvyšovania hodnoty jednotlivca. Tento proces je zložitejší o skutočnosť, že medzi informácie (formulované poznatky) vstupuje človek, ktorý sprostredkováva poznatky v podobe vedomostí, ktoré si sám osvojil [4].

V dôsledku neustáleho rozvoja myslenia, poznávania a využívania objektov človekom/subjektmi manažmentu sa môže stať, že znalosti, poznatky a informácie, ktoré v určitých podmienkach vznikli a po desaťročia sa uplatňovali, začnú v iných podmienkach strácať svoj pragmatický aspekt, prestávajú byť užitočné.

„Soft” zručnosti stavebného inžiniera

Stavebný inžinier sa stal dôležitou osobnosťou nielen v stavebnom podniku, na oddelení alebo prevádzke, ale aj na trhu s nehnuteľnosťami. Nesie zodpovednosť za výkon úloh a do značnej miery ovplyvňuje aj pracovnú atmosféru, interpersonálne vzťahy a ich budovanie v rámci pracovnej skupiny alebo tímu. Stavební inžinieri na strednej a nižšej úrovni riadenia sa stávajú spojovacím článkom medzi vedením a podriadenými, takže musia čeliť tlaku z oboch strán. Preto je dôležité, aby sa manažérske posty obsadzovali takými pracovníkmi, ktorí disponujú súborom vlastností nevyhnutných pre výkon tejto esenciálnej funkcie. Každý z nich by sa mal riadiť nasledujúcimi princípmi:

1. Podriadení mu musia veriť, že mu ako nadriadenému na nich záleží. Tento pocit je nutné navodiť nielen slovne, ale aj svojimi skutkami (môže ísť o situáciu, keď lojalitu dokáže tým, že obraňuje pracovnú skupinu pred svojim nadriadeným ako celok).

2. Vie jasne definovať požiadavky, načrtnúť dlhodobú víziu ako aj koncepciu riešenia úloh/projektov.

3. Vie motivovať (motivácia je pohonom výkonnosti každej pracovnej skupiny alebo tímu).

4. Vie zhodnotiť situáciu a konať, zároveň rozpoznať, v ktorých situáciách sa má chovať umiernene a kedy rozhodne a nekompromisne (v stresových situáciách, keď je pod tlakom, je táto vlastnosť nesmierne dôležitá).

5. Má poznať umenie kritiky a vedieť posúdiť jednotlivé situácie.

6. Má používať efektívnu komunikáciu.

V transformujúcich sa krajinách, teda aj na Slovensku, sú „soft skills“ nedostatočné práve u absolventov technických vysokých škôl. Stavebný inžinier by mal oplývať súborom určitých špecifických vlastností vhodných pre výkon vedúcej funkcie. Medzi jednotlivými autormi prác, venovaných tejto téme, ťažko nájsť absolútnu zhodu - máloktorá vlastnosť je zahrnutá v každej publikácii. Vo všeobecnosti možno vyčleniť niekoľko okruhov osobnostných predpokladov a vlastností, akými sú: • emocionálna stabilita, vyrovnanosť, vysoká frustračná tolerancia, pozitívne videnie, pozitívne myslenie, zdravá sebadôvera (absolútne nevhodnými sú: labilita, kolísanie nálad, nízka odolnosť proti záťaži, pesimizmus, škodoradosť, podceňovanie sa, nihilizmus, frustrovanosť...),

• silná vnútorná motivácia, túžba uspieť, vôľa presadiť sa, aktivita, iniciatívnosť,

• schopnosť koncepčne myslieť, flexibilita, kreativita, tvorivý prístup a myslenie, vizionárstvo, schopnosť myslieť analyticky aj synteticky,

• vôľové vlastnosti, schopnosť prekonávať prekážky, vytrvalosť, húževnatosť v dosahovaní stanovených cieľov, trpezlivosť,

• individuálne morálne vlastnosti, vďaka ktorým je stavebný inžinier uznávaný a stáva sa vzorom správania pre ostatných spolupracovníkov.

Predpoklady pre manažéra

Na tému úspešnosti manažérov bolo už vytvorených veľké množstvo štúdií. Tieto výskumy majú svoj význam, a aj napriek určitým odlišnostiam sa v principiálnych tézach zhodujú. Nedá sa vytvoriť vzor ideálneho manažéra. Každý manažér je vo všeobecnosti silnou individualitou. Podľa Petera Druckera spája dobrých manažérov efektívnosť, ktorá je ľahko osvojiteľná a je načrtnutá v piatich krokov. V praxi nie je zriedkavou situáciou, že technik, ktorý predtým svoje manažérske vlohy neprejavoval, prekvapuje svojimi výkonmi po vymenovaní do funkcie. Je to typický príklad úspešného prevzatia manažérskej role. Takúto úspešnú zmenu musí nevyhnutne sprevádzať celý rad individuálnych objektívnych aj subjektívnych predpokladov. Medzi hlavné predpoklady patrí aj záujem o ostatných ľudí, schopnosť vcítiť sa do ich postavenia a sociálnej role. Práve empatia je významnou časťou emocionálnej inteligencie, na ktorú je kladený neustále silnejúci dôraz. Vysoká úroveň emocionálnej inteligencie sa môže v sieti sociálnych vzťahov ukázať oveľa významnejšou než samotná vysoká úroveň rozumových schopností. Za dôležité rysy sa považuje optimizmus, pozitívne myslenie a entuziazmus. Tieto rysy sú takmer základnou podmienkou pre prijatie do riadiacej funkcie.

Spôsoby riešenia súčasných problémov

Ako by mal „vyzerať“ správny stavebný inžinier, záleží vždy na tom, akú pracovnú pozíciu zastáva a v akej oblasti. Stavebný inžinier je transformovaný na stavebného manažéra na základe požiadaviek na jeho priestorové videnie, zložitosť práce s informáciami, duševnú prácu, interpersonálne zručnosti, analytické myslenie a iné. Návrhy spôsobov riešenia súčasných problémov vo vzdelávaní stavebných inžinierov sú nasledovné:

1) Koncepcia prípravy absolventov, ktorá musí byť postavená na potrebách a trendoch hospodárskeho a spoločenského vývoja spoločnosti.

2) Odborné jazykové znalosti, vychádzajúce zo všeobecných aplikácií na konkrétne technické aplikácie, ktoré by mali byť vo väčšom rozsahu.

3) Ekonomické minimum, ktoré je v praxi prepojené na dôležité rozhodnutia, o ktorých často absolvent nemá vedomosti.

Nech je názor, či postoj ku miere schopnosti technikov zvládnuť narastajúce manažérske situácie akýkoľvek, určite zostane skutočnosťou, že proces transformácie bude pre jednotlivcov i organizácie jednoduchší, ak je spojený s účinnou prípravou a osobným rozvojom. Uplatnenie sa našich inžinierov v budúcom období bude výrazne ovplyvnené požiadavkami, ktoré sa na inžinierov, v zjednocujúcej sa Európe, všeobecne kladú. Požiadavky na pracovníkov, pôsobiacich v oblasti výstavby, vychádzajú z poznania, že štátna správa postupne obmedzuje svoje dominantné postavenie v oblasti stavebného plánovania a schvaľovania a prenáša vykonávanie týchto činností na autorizovaných inžinierov a iných odborníkov.

Príspevok je súčasťou riešenia projektu KEGA 3/6150/08 „Nová rola vysokoškolského učiteľa -kouča / mentora v príprave absolventov a doktorandov technických vysokých škôl ako dôsledok trendu individualizácie a jedinečnosti pracovnej sily na trhu práce“.

Ing. Gabriela Kalinová, PhD.
Ústav manažmentu STU Bratislava
Recenzent: Doc. Ing. Mária Zúbková, PhD.
Ilustračné foto: Blanka Golejová

Literatúra:
[1] CLELAND, D.I., KOCAOGLU, K.: Engi-neering Management. McGraw-Hill, 1981, p. 468
[2] HOFFMAN, G. C.: Prescription for Transitioning Engineers into Managers. In: Engineering Management Journal, Vol. 1, No. 3, September, 3-7
[3] KOZA, H. RICHTER, P. J.: Development of Engineering Managers: An Alternative Approach. In: Engineering Management International. Vol. 4, No. 4, January, p. 299-306
[4] PORVAZNÍK, J.: Celostní management. Sprint Bratislava. 2003, s.53, s .206-209
[5] www.sksi.sk
[6] TRUNEČEK, J.: Znalosti v roce 2001. Moderní řízení 11/2001, s.39

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 199     nie: 167

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby