preskočiť na hlavný obsah

Použitie konštrukčných materiálov a stavebných systémov pri výstavbe rodinných domov

/up/images/featured/images/RodinnyDum0.jpg

Pri návrhu a realizácii rodinných domov a bytových stavieb je veľmi dôležitý výber použitého materiálu, ktorý tvorí nosný systém objektu a zároveň plní funkciu obvodového plášťa domu. Pri výbere materiálu treba zvážiť predovšetkým vplyv klimatických podmienok, statického zaťaženia, plánovanej životnosti domu a ostatných podmienok, ktorým bude objekt v súvislosti s prevádzkou vystavený.

Medzi klasické materiály používané na stavby rodinných domov patria tehlové tvárnice. Pôvodné tehly boli vyrábané ako plné pálené, mali pomerne dobré pevnostné parametre, ale výrazne horšie teplotechnické vlastnosti. V súčasnej dobe sa na uvedenej báze vyrábajú veľkoformátové tvárnice, ktoré sú okrem hrúbky muriva tvárnic od 440 mm do 600 mm zamerané najmä na dosiahnutie čo najlepších hodnôt teplotechnických parametrov, a to hlavne odľahčením tvárnic pomocou systému dutín a pórov. Odľahčenie tvárnic určuje ich obmedzenie, čo sa týka zaťaženia stavby, pri domoch s viacerými nadzemnými podlažiami je nevyhnutný statický prepočet vo vzťahu k pevnostným parametrom. Veľkou výhodou keramických tehál je ich menšia nasiakavosť a tým aj stálosť vo vzťahu k zachovaniu ich teplotechnických parametrov. Životnosť stavieb z keramických tehál je približne 100 rokov.

Najnovšie typy tehlových systémov dosahujú pri použití hrúbky okolo 440 mm s použitím špeciálnych omietok dostatočný normový tepelný odpor, iné typy potrebujú ešte zateplenie na dosiahnutie potrebných parametrov. Vývoj u tehlových systémov sa zameriava predovšetkým na dosiahnutie čo najväčšej presnosti a minimálnu spotrebu murovacích materiálov – jedná sa o dosiahnutie tzv. suchého procesu montáže len za použitia lepiacej tenkovrstvovej malty, ďalej na výrobu čo najkompletnejších systémov, ako sú stropy, preklady a pod.

Murivo z pórobetónových tvárnic – jedná sa o tzv. presné tvárnice typu Ytong, Hebel, Porfix a pod., ktoré majú štruktúru vyľahčené pórmi, už pri bežnej hrúbke muriva okolo 365 mm sú schopné prekročiť požadované hodnoty na tepelný odpor steny, výhodou je nízka objemová hmotnosť. Určité zamyslenie vyvoláva najmä použitie tvárnic v suterénoch domov so zvýšenou vlhkosťou (najmä u nevykurovaných priestorov), aj keď výrobcovia deklarujú ich možnosť použitia. Rozhodnutie je na projektantoch, prípadne stavebníkoch či takúto možnosť praxi zvolia. Taktiež pevnosť tvárnic ich obmedzuje pri viacpodlažných stavbách (výrobcovia udávajú stavby do štyroch podlaží – statici majú určite reálnejší pohľad na základe konkrétnych prevádzkových podmienok stavby). Výhodou je ich vysoká presnosť a nízka spotreba materiálu. Vývoj sa u týchto materiálov zameriava na výrobu kompletných stavebných systémov - vrátane stropov, prekladov a prievlakov ale aj komponentov pre priemyselné stavby zjednodušenia stavebnomontážnych procesov, ako sú veľkoplošné obvodové panely a pod. Vývoj sa u týchto materiálov zameriava na presnosť tvárnic, nízku spotrebu spojovacích materiálov-lepiacich mált a zachovanie si svojich tepelnoizolačných vlastností.

Stavby z betónových tvárnic s výplňou z betónu. Stavby z týchto tvárnic majú vysoké pevnostné vlastnosti, dlhú životnosť (od 100- 130 rokov), ich nevýhodou je že nedosahujú potrebné tepelnoizolačné vlastnosti a musia byť už pri výstavbe tepelne izolované. Konštrukčné prvky na báze dreva – budujú sa ako zrubové stavby, alebo typické drevodomy z masívnych drevených trámov, prípadne opracovaných profilov kmeňov stromov. Drevo má optimálne pevnostné a tepelnoizolané vlastnosti, ktoré dosahujú normové hodnoty už pri bežnej hrúbke používaného profilu. Nevýhodou je nízka ochrana proti škodcom, zníženú požiarnu odolnosť.

Ďalšími stavbami na báze dreva sú domy postavené z veľkoplošných prvkov, ktoré sú zmontované z drevotrieskových sendvičových dosák s vnútornou tepelnou izoláciou. V súčasnej dobe sú navrhované domy z uvedených materiálov so špeciálnymi tesniacimi spojmi, ktorými možno realizovať stavby s vysokými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré spĺňajú kritéria pre tzv. energeticky pasívne domy. Nevýhodou stavieb na báze dreva je nižšia životnosť (okolo 80 rokov) a nízka akumulačná schopnosť konštrukcie, to znamená že ľahké obvodové konštrukcie na báze dreva dokážu v sebe udržať teplo len na krátku dobu oproti konštrukciám s vyššou objemovou hmotnosťou. Uvedený nedostatok možno čiastočne eliminovať už pri návrhu domu vytvorením takzvaného akumulačného jadra v dome s využitím materiálov s vysokou objemovou hmotnosťou – napr. betónu.

Správna voľba pri konečnom výbere by mala byť otázkou skĺbenia všetkých požadovaných vlastností, ktoré od domu očakávame – každý staviteľ by si mal zvážiť výhody ktoré daný konštrukčný systém prináša – treba si zadefinovať, ktoré výhody prevládajú nad nevýhodami, že stavba domu je len jedna časť jeho procesu života a bývanie a užívanie nepomerne ďalšia podstatne významnejšia. Správne volený výber konštrukčného materiálu určite prispeje k vyššej kvalite samotnej stavby, ako aj bývania v nej.

Ing. Peter Mesároš
Foto: archív redakcie a firiem

zdroj: Dom a Bývanie 


Páčil sa vám článok?

áno: 169     nie: 162

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby