preskočiť na hlavný obsah

Potenciály a limity priemyselného dedičstva

pradiareň

Doklady ľudskej činnosti o schopnosti a spôsobe využívania prírodných zdrojov a vyrábania predmetov predstavujú jeden z aspektov vývoja spoločnosti. Významným svedkom tohto pokroku a prameňom informácii sú práve fyzické pozostatky výrobných objektov či zariadení. Patria sem aj prejavy činností človeka v prírode spojené s tým, čo v dnešnej dobe nazývame priemyslom. Početné banské diela - stavby i miesta ťažby, tiež množstvo priestorov a budov rôzneho charakteru predstavujú špecifický kultúrny odkaz, sú dedičstvom nielen pre nás, ale ipre ďalšie generácie. Jeho identifikácia a dokumentácia, ale aj ochrana či údržba a snaha o zachovanie, by preto mali byť samozrejmosťou.

Čo je vlastne priemyselným dedičstvom? Podľa Charty industriálneho dedičstva, ktorá bola spísaná v roku 2003 na kongrese Medzinárodného výboru pre obnovu industriálneho dedičstva (The International Cmmittee for the Conservation of the Industrial Heritage - TICCIH) v Nižnom Tagile pri Moskve, ho tvoria „pozostatky priemyselnej industriálnej kultúry, ktoré majú historickú, technologickú, sociálnu, architektonickú alebo sociálnu hodnotu. Sú to rôzne stavby a strojné zariadenia, dielne, továrne, mlyny, skladištia, obchody, bane, miesta, kde sa spracúvajú a čistia suroviny, aj objekty, kde sa vyrába, prenáša a využíva energia. Patria sem tiež dopravné stavby a všetka prislúchajúca infraštruktúra, miesta majúce vzťah k priemyslu, vrátane objektov slúžiacich na bývanie, bohoslužby a vzdelávanie."L)

História industriálnych objektov

Samotné budovy slúžiace priemyselnej výrobe prešli vlastným vývojom v súvislosti so zmenami v technológii spracovania. Od výroby vo vlastných domoch remeselníkov, ktorá pretrváva súbežne s nasledujúcimi formami až dodnes, cez menšie špecializované objekty až po manufaktúry. S príchodom priemyselnej revolúcie v polovici 19. storočia začali vznikať početné továrne či celé výrobné areály. Premena, neustále prispôsobovanie sa novým požiadavkám a modernizácii, bola prirodzenou vlastnosťou týchto objektov. Atak to bolo, kým plnili svoju pôvodnú - výrobnú funkciu. Niektoré ju majú i dnes, iné ju už stratili. A práve ten druhý prípad je vzorom pre spoločnosť využiť nové možnosti, ktoré priemyselné stavby ponúkajú.

Špecifická atmosféra, zaujímavá architektúra, veľkorysé priestory. Toto a mnoho iného dnes láka ľudí do industriálnych objektov. Tieto sú schopné prijať rozličné funkcie, od výrobných a skladových, cez galérie, divadlá, univerzity až po bývanie. Nie každý bývalý priemyselný objekt je ale vhodný pre všetky funkcie, z hľadiska prostredia, ekonomickej náročnosti premeny. Prvou informáciou je predošlá funkcia, najmä či ide o objekt ľahkého (potravinárstvo, textil) alebo ťažkého (hutníctvo) priemyslu. S tým súvisí charakter budovy, množstvo podlaží, denného svetla prenikajúceho do interiéru, či negatívny vplyv na okolie spôsobený ukončenou prevádzkou, kontamináciou pôdy či vody. Rovnako dôležitá je poloha objektu či areálu a jeho napojenie na dopravnú sieť a infraštruktúru. V neposlednom rade treba dbať na požiadavky pamiatkovej ochrany, nakoľko viaceré miesta patria do zoznamu kultúrneho dedičstva. A hoci vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že na prijatie novej funkcie sú vhodnejšie objekty po ľahkom priemysle vďaka svojej univerzalite, prevádzke s malým negatívnym vplyvom na prostredie, nachádzajúce sa v lokalitách bližších mestám či dokonca ich centrám, netreba zabúdať ani na potenciály objektov ostatných odvetví.

Industrial v zahraničí

Mnohé mestá v zahraničí, ktoré dnes už nie sú označované pojmom industriálne miesto, si svoje hodnoty zachovávajú, ba priam sa nimi pýšia, predháňajú sa v pozornosti venovanej týmto objektom a areálom. Vidia v nich nielen svoju kultúrnu identitu, ale aj prvok alebo určitý symbol, ktorý sa identifikuje nielen s históriou mesta a jeho okolia, ale často je spájaný aj s celoštátnym povedomím. Svojím spôsobom sa mestá k týmto objektom stavajú ako podnikatelia, ktorí sa snažia využiť svoj kapitál čo najlepšie. V mestách známych svojou priemyselnou minulosťou často dbajú najmä o to, aby sa na priemyselnú éru nezabúdalo a často je pripomínaná na každom rohu, či už skulptúrou alebo inými prvkami drobnej architektúry. Tento potenciál je často limitovaný iba množstvom objektov.

Pri hodnotení prístupu v zahraničí, by sa dalo hovoriť najmä o úcte a hrdosti. Je to nielen úcta k histórii, ale aj k hodnotám, ktoré vyznávajú a osobnej hrdosti k národnej identifikácii. Možno je to prekvapivé spájať tieto pojmy v súvislosti s priemyselným dedičstvom, ale najmä oni sú hybnou silou pri riešení mnohých konverzií. Mnohé z hodnôt, ktoré im priraďujeme podľa schválenej metodológie Pamiatkového úradu, nie sú rovnaké, ako používajú odborníci v zahraničí. Prihliadajú v nej okrem urbanistických, architektonických a umeleckých kritérií aj na sociálny a politický aspekt. Tieto často pre nás možno nezaužívané hodnotové kritériá podnietili vznik mnohých zaujímavých konverzií.

Industrál na Slovensku

Na Slovensku je situácia opačná. Je priam udivujúce, že pri množstve objektov a našej bohatej priemyselnej histórii sa vôbec neprihliada na dôležitosť jej zachovania. Aj keď mnohí ľudia Slovensko pokladali najmä za poľnohospodársky štát, početné zastúpenie priemyselných objektov a areálov dokazuje opak. Transformáciou výroby mnohé priemyselné odvetvia utrpeli a mnohé objekty schátrali, ale ich lokalizácia v rámci sídel je dnes veľmi atraktívna. Najmä toto situovanie predpokladá vhodné ďalšie využitie týchto objektov, aj keď už nie na priemyselné účely. Mnohé by si tak zaslúžili šancu, ktorá im momentálne nebola poskytnutá, hoci v zahraničí podobné stavby poskytujú pozoruhodný zdroj príjmov.

Stein a Guinness

Pri porovnaní niektorých príkladov, ktoré by mohli dostať svoju šancu u nás je aj známy bratislavský pivovar Stein. Ako objekt je veľmi zaujímavý nielen svojou rozlohou a architektúrou, ale aj históriou. Samozrejme niekoľko požiarov a aj zaznamenané krádeže výrazne napomáhajú k jeho rýchlej degradácii a, z investičného hľadiska, jeho rýchlej asanácii. Nedostatok snahy o jeho záchranu je zarážajúci, najmä v porovnaní so svetoznámym pivovarom Guinness, ktorý sa pýši vyše pol miliónom návštevníkov za rok. Samozrejme, že očakávanie takéhoto počtu návštevníkov v slovenských pomeroch nie je reálne, ale i tak umožnenie interaktívnych prezentácií spolu s komerčnou konverziou, by bolo odpoveďou na momentálny dezolátny stav.

Guinness Storehouse, múzeum, ktoré sa nachádza v srdci priemyselného závodu, priam priťahuje davy návštevníkov, ktoré každý rok zavítajú do Dublinu. Napriek tomu, že mesto nie je preslávené svojou priemyselnou históriou, sú pre nás írska whisky a pivo známe exportné artefakty. Toto múzeum ponúka päť poschodí dokumentujúcich nielen históriu závodu, ale aj proces prípravy tohto piva, prehľad historického technologického zariadenia, reklamné prezentácie v rôznych krajinách, suvenírový obchod, ale aj možnosť pre návštevníkov načapovať si vlastnú „pintu" piva.

Nesporne jedným z rozvinutých výrobných odvetví u nás bol textilný priemysel. Na Slovensku máme pomerne veľké množstvo prázdnych budov, ktoré patria tomuto typologickému druhu, a sú relatívne ľahko konvertovateľné na novú funkciu. Viaceré ju už našli, napríklad bývalá pradiareň v Kežmarku sa stala sídlom firmy vyrábajúcej elektroniku, či bratislavská „Cvernovka", ktorá ich má hneď niekoľko. Asi najlepším príkladom využitia budov pôvodne slúžiacich danému odvetviu je mekka textilného priemyslu - Manchester. Manchester sa počas svojej histórie prepracoval z provinčného poľnohospodárskeho mestečka na veľkomesto štátneho významu.

Dnes sa jeho priemyselná tvár opäť postupne mení z priemyselného na obchodno-administratívne mesto. Tým pádom je nevyhnutné množstvo opustených priemyselných objektov nachádzajúcich sa v centre mesta konvertovať na nové funkcie. Množstvo budov pochádzajúce z hlavnej priemyselnej éry je dnes prekonvertovaných na nákupné centrá. Svojou rozlohou vhodne napĺňajú funkciu nákupných centier, nakoľko poskytujú plošné nároky aľahkú adaptáciu nielen obchodných priestorov, ale aj nutnosť parkovacích miest. Ďalšou zaujímavosťou je, že mnohé priemyselné objekty si vybrala aj University of Manchester za svoje sídlo. Poskytujú jej k dispozícii množstvo učební a študovní.

„Voľný" priemyselný stavebný fond ateda i dostatok možností na jeho využitie je i na Slovensku, no tu akoby sme niekedy ani nevedeli, čo s ním ďalej. Nie je to ale celkom tak. Máme objekty, kde pretrváva výrobná funkcia, či už pôvodná, alebo nová (Svit), galérie (bývalá elektráreň v Poprade) a múzeá v prírode (Banská Štiavnica) alebo obchodné priestory (trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave, zároveň jedna zprvých konverzii priemyselného areálu - bitúnku na Slovensku).

O priemyselnom dedičstve, u nás ivo svete, sa dá veľa diskutovať. Aby sa ale jeho objekty a areály ukázali ako tie, ktoré majú schopnosť udržať sa, či prijať novú funkciu a tak sa opäť začleniť do života spoločnosti, musíme im dať šancu.

Ing. arch. Petra Ambrušová, Ing. arch. Beáta Molnárová FA STU vBratislave Foto: archív autoriek

1) Charta industriálneho dedičstva. Prevzaté z , citované dňa 26. 10. 2010. Originálny text Charty v angličtine a vo francúzštine je k dispozícii na stránkach TICCIH:

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 162     nie: 177

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby