preskočiť na hlavný obsah

Posvieťte si najmä na strechu

/up/images/featured/images/Posviette_si_najma_na_strechu_0.png

Pri kúpe najmä staršieho rodinného domu by si mal dať kupujúci vykonať odbornú obhliadku objektu, najmä plochej strechy. Aj keď v čase kúpy nemusí plochá strecha zatekať, včasná diagnóza zistí možnosť zatekania ešte v záručnej dobe. Vyhne sa tak  sporom pri reklamácii zatekania, napríklad, zníženiu ceny rodinného domu, prácnej oprave schátralej plochej strechy, odstúpeniu od kúpnej zmluvy či domáhaniu sa pravdy na súde.

Kritický príklad z praxe

Po kúpe (v lete) začala strecha v zime zatekať. Kupujúci prvý raz vyšiel na strechu a svojpomocne začal opravovať časť s prienikom vody – oplechovanie s komínovým telesom. Pri pochôdzke sa preboril plášť strechy (asfaltová krytina) a zhnité degradované dosky. Vzápätí si uvedomil, že ide o vážne problémy, ktoré treba riešiť komplexne. Kupujúci zhodil celý strešný plášť, na čo v záručnej dobe predávajúceho neupozornil a neurobil ani právne kroky, napríklad predbežné opatrenie súdu na zabezpečenie skutkového stavu poruchy, čím finančne stratil. Sám neskôr na vlastné náklady realizoval novú, ale šikmú strechu so škridlovou krytinou.

Posúdenie poruchy strechy

Išlo o dvojplášťovú odvetranú strechu s vonkajším odvodnením. Sklon strechy bol 4,6 stupňa, vek 20 rokov. Strecha mala z troch strán vymurovanú atiku z tehál v hrúbke 20 cm.         

Výška atiky nad stropom bola 900 mm a nad strechou 230 mm. Zo severnej strany bola rímsa. Žľaby boli z pozinkového plechu, polkruhového tvaru, s priemerom 120 mm. Osadené boli dve odpadové rúry s kruhovým prierezom a vybudované štyry komíny. Zachovala sa len neúplná projektová dokumentácia, spracovaná v júni 1983 a schválená 8. augusta 1983. Skutočná skladba strechy nebola v súlade s projektovanou skladbou.

Konštrukcie boli preskúmané vizuálne – meraním (zameranie pôdorysných, výškových rozmerov) a mechanicky (vyrezanie vzoriek zo strešnej krytiny). Bola preskúmaná skladba  strechy, jednotlivé vrstvy, krytina, nosná konštrukcia strešného plášťa, vzduchová vrstva, tepelná izolácia, detaily pri atike, komínoch, rímse, žľaby, miestnosti na prízemí pod plochou strechou – podhľad, styky múrov so stropnou konštrukciou, fasáda v miestach vetracích mriežok.

Pôvodnú skladbu plochej strechy tvorila živicová krytina z asfaltovaného pásu – dvojvrstvová IPA + Bitagit, debnenie z drevených dosiek hrúbky 24 mm, nosná drevená konštrukcia strešného plášťa v spáde (drevené trámy 100/100 mm), drevené stĺpiky 80/80 mm, medzi ktorými je odvetraná vzduchová medzera s výškou 0 – 100 mm, asfaltový náter, betónová zálievka v hrúbke 30 – 40 mm, keramický strop, omietka.

Na pôvodnú krytinu bola v minulosti položená ďalšia vrstva ľahkej lepenky A 330, mechanicky kotvenej k pôvodnej živicovej krytine. Nad stykmi lepenky bol miestami nalepený ďalší asfaltový pás. Povlaková asfaltová krytina a jej opravy boli väčšinou zhotovené z pásov ľahkej lepenky A 330.

V projekte bola navrhnutá skladba: živicová krytina 2 x IPA, cementový poter v hrúbke 50 mm, škvárový násyp v spáde, železobetónová doska, stropná doska.

Technický stav detailov

Vrch atiky bol oplechovaný pozinkovaným plechom šírky 400 mm. Oplechovanie bolo bez povrchovej úpravy (náteru) a miestami začínalo kordovať. Pod oplechovaným pásom bol asfaltový pás. Na zvislých stenách atiky bola lepenka miestami porušená, opravovaná. Styk atiky so strechou (prechod medzi strechou a zvislou stenou atiky) bol riešený drevenými trojuholníkmi. V stykoch atiky nad strešnou krytinou bol po celej dĺžke strechy nalepený ďalší pás typu „S“.

Okolo komínov bola hydroizolácia porušená, miestami bolo nad sebou viac vrstiev, ktoré slabo priliehali na podklad. Aj na rímse bola živicová krytina v skladbe (poradie vrstiev zhora): pôvodná živicová krytina (1 x IPA + 1 x Bitagit), na celej ploche porušená, s trhlinami (tzv. slonia koža). Nasledovalo oplechovanie, lepenka, debnenie z drevených dosák hrúbky 24 mm a guľatina ako podklad na vytvorenie spádu.

Stav jednotlivých vrstiev

Vrstvy asfaltovanej krytiny boli nefunkčné, s poruchami v ploche aj okolo strešných detailov, bez ochranného náteru, lepenka v ploche zvlnená. Pôvodná asfaltová krytina pod lepenkou bola prestarnutá, s trhlinami, podobne ako nad rímsou. Lepenka bola k pôvodnej asfaltovej krytine mechanicky kotvená. Kotvenie bolo bez podložiek, takmer na celej streche bola lepenka pri kotvení roztrhnutá a porušená, čo bolo príčinou zatekania zrážkovej vody na celej streche. Pôvodné vrstvy krytiny boli na mnohých miestach niekoľkokrát opravované novými vrstvami.

Nosná drevená konštrukcia strešného plášťa bola podľa fotodokumentácie v odkrytej časti dreveného debnenia navlhnutá a napadnutá hnilobou. Miestami boli pôvodné poškodené dosky vymenené za nové. Aj drevené hranoly a stĺpiky boli v podobnom stave (kritická statika).

Vrstvu sklenej vaty medzi drevenými stĺpikmi bolo ťažké identifikovať, lebo bola rozmočená, neplnila tepelnoizolačnú funkciu, ale naopak, zaťažovala strechu. V tomto stave podporovala ďalšie hnilobné procesy v drevenej konštrukcii strechy.

Vzduchová medzera bola vytvorená v spáde pod dreveným debnením, nad „tepelnou izoláciou“. Mala pomernú výšku 100 – 500 mm. Vetracie otvory boli po obvode, na troch stranách v atikovom murive vo vzdialenosti 3,0 m, 1,9 m a 1,5 m opatrené mriežkami. Ich prierez bol 70 a 40 mm. Osadené boli v rovnakej výške, tesne nad vrstvou dobetónovania stropu, na úrovni spodnej časti tepelnej izolácie. Odvetrávanie bolo neúčinné. Odvetrávanie totiž spoľahlivo funguje vtedy, keď sú otvory na prívod vzduchu umiestnené čo najnižšie nad stropom vo vzduchovej medzere a odvod vzduchu čo najvyššie vo vzduchovej medzere, aby bol vlhký vzduch odvedený zo vzduchovej medzery. Návrh týchto otvorov treba podložiť tepelnotechnickým výpočtom, kde sa určí výška difúznej oblasti pre danú strešnú konštrukciu. Vetracie otvory boli zanesené špinou.

V priestoroch pod plochou strechou a miestami na prízemí bol pod odkrytou časťou v kuchyni najviac poškodený podhľad – zatečený, kontaminovaný plesňami. Aj v ďalších miestnostiach, v predsieni a obývačke, prenikala voda, najmä v kútoch. Fasáda okolo vetracích mriežok bola tiež navlhnutá. Kritický stav strechy je podrobne zdokumentovaný na fotografiách.

Príčina vzniku porúch  

Voda prenikala cez plochú strechu netesnosťami v strešnej ploche aj v oblasti napojenia a ukončenia strešných detailov. Pôvodná asfaltová povlaková krytina bola v dôsledku starnutia nefunkčná, prchavé zložky asfaltu sa z nej uvoľnili, čo spôsobilo krehnutie materiálu a jeho náchylnosť na tvorbu trhlín. Cez trhliny vlhkosť a voda prenikli do strešného plášťa. Vlhkosť sa v strešnej konštrukcii uzavrela po oprave strechy lepenkou, nedokázala sa odpariť a spôsobila ďalšie poruchy – zvlnenie a roztrhnutie lepenky aj porušenie kotviacich prvkov. Nasledoval výber nevhodného materiálu pri oprave. Ľahká asfaltová lepenka A 330 sa používa ako strešná krytina len na provizórne a vedľajšie stavby ako podklad či medzivrstva v živicovej krytine (STN 73 1901 platná do roku 2005). Ďalšou príčinou bolo neúčinné odvetranie vzduchovej medzery v dôsledku nevhodného osadenia vetracích otvorov po obvode.

Riešenie opravy

Takéto rozsiahle poruchy možno riešiť dvomi spôsobmi. Prvým je odstrániť strešný plášť, nosnú drevenú konštrukciu i premočenú rozpadnutú izoláciu. Potom vysušiť podklad a realizovať novú skladbu novej strechy. Druhýnm je náhrada plochej strechy šikmou, s dreveným krovom.

Pri prvom riešení sa na existujúci keramický strop – na dobetónovanie uloží pod tepelnú izoláciu parozábrana. Tepelnú izoláciu môže tvoriť Nobasil či nenasiakavý materiál – extrudovaný polystyrén. Na tepelnú izoláciu sa položí paropriepustná izolácia a nad ňou sa vytvorí odvetraná vzduchová medzera. Spád strechy tvorí drevená konštrukcia, ako pri pôvodnom riešení, na debnenie sa položí živicová krytina z viacvrstvového hydroizolačného pásu, s vhodným kotvením k drevenému podkladu. Podklad a debnenie môže byť z OSB dosiek. Prestupujúce konštrukcie musia byť utesnené. Konštrukciu strechy treba realizovať podľa vykonávacieho projektu a podložiť tepelno-technickým výpočtom.

Pri druhom riešení sa realizuje šikmá strecha – drevený krov, podľa vykonávacieho projektu, pričom treba staticky posúdiť obvodové múry.

TEXT a FOTO Ing. Ján Rideg

MEDIA/ST spol. s r.o.­   

Páčil sa vám článok?

áno: 176     nie: 156

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby