preskočiť na hlavný obsah

Porucha šikmej strechy

/up/images/featured/images/Porucha_sikmej_strechy_0.png

S poruchami šikmých striech obytných podkroví sa stretávame čoraz častejšie. Prejavujú sa chybami hydroizolačnej techniky, tepelnej techniky, vlhkostného režimu alebo nedokonalej tesnosti proti vetru.

Poruchy strešných plášťov môžu byť zapríčinené mnohými faktormi. Je to napríklad nesprávne zabudovanie materiálov, nekvalita niektorých výrobkov, nevhodný návrh konštrukcie, zlá kombinácia materiálov a podobne. Nesmieme podceňovať žiadnu vrstvu strešného plášťa obytného podkrovia. Na Slovensku sa strechy obytných podkroví realizujúi väčšinou ako dvojplášťové alebo trojplášťové. Vhodnosť riešenia závisí od druhu materiálu, konštrukcie a od vnútornej i vonkajšej klímy.

Konkrétny príklad

Ako príklad sme vybrali trojplášťovú šikmú strechu, ktorá nemala životnosť ani jeden mesiac. Šlo o obytné podkrovie rodinného domu, kde bola zrealizovaná strecha nasledujúcej skladby:

- skladaná krytina - škridla, latovanie, odvetraná vzduchová medzera - kontralaty, difúzna, mikroperforovaná fólia, uzavretá vzduchová medzera, tepelnoizolačná vrstva, parozábrana a sadrokartón.

Hneď po odovzdaní podstrešného priestoru do užívania sa prejavila porucha, a to vo forme kondenzátu na vnútornej strane difúznej fólie. Príčinou typickej poruchy analyzovanej šikmej strechy bolo v zásade nedodržanie princípov a požiadaviek stavebnej tepelnej techniky a konštrukčných zásad tvorby jednotlivých vrstiev.

Na základe zistených skutočností z obhliadky sme konštatovali viaceré poruchy strešného plášťa. Poruchy vznikli najmä v dôsledku nedodržania konštrukčných zásad pri zabudovaní parotesnej vrstvy. Táto vrstva bola zrealizovaná tak, že vykazovala veľké množstvo difúznych mostov. Parozábrana nebola v spojoch preteplená, nebola utesnená na prestupujúce konštrukcie ani na štítové murivo a murivo pri pomúrnici. Tieto difúzne mosty spôsobili priamy prienik vodnej pary konvekciou do strešného plášťa a vplyvom nízkych teplôt v exteriéri skondenzovali na poistnej hydroizolácii, ktorá tiež nebola vhodne zvolená.

Ďalšia porucha vznikla nesprávnou voľbou poistnej hydroizolácie a jej konštrukčným zrealizovaním. Použitá poistná hydroizolácia bola mikroperforovaná. Tento typ možno zabudovať len do trojplášťových striech, pričom odvetrávané vzduchové vrstvy musia byť tesne nad i pod poistnou hydroizoláciou. Tento druh materiálu patrí do skupiny bezkontaktných hydroizolácií, to znamená, že nesmie byť v kontakte so žiadnym iným materiálom. V opačnom prípade, ak sa fólia dotýka dreveného debnenia, stráca hydroizolácia svoju hydroizolačnú schopnosť a stane sa z nej fólia, cez ktorú preteká voda. Poistná hydroizolácia trpí stanovým efektom. Bezkontaktná poistná hydroizácia teda bola zle zhotovená, čo sa týka vytvorenia odvetrávanej vzduchovej vrstvy pod ňou a aj dodržania konštrukčnej zásady, že sa nesmie dotýkať tepelnej izolácie.

Ani realizácia tepelnej izolácie nebola v poriadku. Ako tepelná izolácia sa použila minerálna vlna najnižšej objemovej hmotnosti. Tento druh materiálu nemá stálu geometriu tvaru. Realizačná firma vyplnila priestor odvetranej vzduchovej vrstvy pod poistnou hydroizoláciou dotlačením tepelnej izolácie, pričom došlo k jej vybúleniu, pretože ide o materiál nestáleho tvaru. Tepelnoizolačná vrstva z hľadiska dodržania jej hrúbky bola jednoznačne zle zrealizovaná. Okrem tejto chyby tu boli ešte problémy vzniku tepelných mostov následkom nedostatočného vyplnenia priestoru medzi krokvami tepelnou izoláciou. Vznikli tým medzery a vrstvy v strešnom plášti, čo umožnilo prúdenie studeného vzduchu z exteriéru až k parozábrane. Vodná para kondenzovala nielen v interiéri na parozábrane, ale aj v strešnom plášti. Tepelnoizolačná vrstva nevytvárala jeden celok s vystriedaním styčných škár, ale mala množstvo tepelných mostov. Takto sa zvýšila aj hmotnostná vlhkosť tejto vrstvy, ktorá následne vplýva nielen na jej fyzikálne parametre, ale aj na životnosť nosnej strešnej konštrukcie, ktorá je z dreva.

Návrh rekonštrukcie

Treba odstrániť všetky vrstvy strešného plášťa a ponechať iba nosnú strešnú konštrukciu. Skladaná krytina sa dá znova použiť. Nový strešný plášť s rešpektovaním pôvodnej krytiny a vnútornej klímy musí vychádzať zo stavebnofyzikálneho návrhu, ktorý musí rešpektovať spôsob jeho vetrania. Parozábrana a difúzna fólia musí zodpovedať vypočítanému posúdeniu.

Ako návrh rekonštrukcie sme zvolili dvojplášťovú strechu s kontaktnou poistnou hydroizoláciou s nasledovnou skladbou: skladaná krytina - škridla, latovanie, odvetraná vzduchová medzera - kontralaty, kontaktná poistná hydroizolácia difúzne otvorená, tepelnoizolačná vrstva, parozábrana, neodvetraná vzduchová vrstva, sadrokartón.

Poistná hydroizolácia je vyvedená pri odkvape na odkvapový plech, presahy sú prelepené, tým sa vytvorila vetrová prekážka. Vzduchová odvetraná vrstva je realizovaná nad poistnou hydroizoláciou kontralatami. Tepelná izolácia sa použila z minerálnych vlákien avšak nie najnižšej objemovej hmotnosti. Použitá parozábrana má hliníkovú fóliu a je vzduchotesná ako v ploche, tak aj v napojení na konštrukcie stien prestupov a podobne. Kotvenie sadrokartónového podhľadu sa realizovalo prostredníctvom hliníkových CD profilov. Medzi parozábranou a sadrokartónom je uzavretá vzduchová medzera, ktorá zabezpečuje lepšiu odrazivosť hliníkovej fólie z hľadiska energií, a hlavne umožňuje inštalovanie rôznych elektroinštalačných zariadení do sadrokartónu bez perforovania parozábrany.

Spomínanými opatreniami sa zlepšila klimatická pohoda, funkčnosť priestorov, znížila sa energetická náročnosť podkrovia a zvýšila životnosť celej konštrukcie.

Na strechách obytných podkroví sa vyskytuje značné množstvo porúch. Príčiny majú pôvod v hydroizolácii, tepelnej technike či difúzii vodnej pary. Pri návrhu ako aj realizácii strešných plášťov obytných podkroví treba dodržať konštrukčné zásady a technológiu zhotovenia zosúladiť s použitými materiálmi. Priamo s konštrukčnými zásadami súvisí aj riešenie detailov. Len správne navrhnutý a realizovaný strešný plášť zabezpečuje svoju funkčnosť počas celej životnosti objektu.

Prof. Ing. Jozef Oláh, PhD.
Ing. Igor Kajan
Stavebná fakulta STU Bratislava

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 117     nie: 93

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby