preskočiť na hlavný obsah

Polyfunkčný dom, Bratislava

bytový dom

Petržalka bola za ostatné desaťročia vyobracaná z rôznych strán naozaj rôznymi spôsobmi. Od pohŕdavého odmietania, cez viac-menej láskavé žartovanie /1/, po iniciatívy typu „žijeme na správnej strane" na zvýšenie sebavedomia obyvateľov, konjunkturálne výskumy, seriózne urbanistické úvahy, až po rôznorodé realizácie. Posledná kategória je, samozrejme, najbližšie k životu. Nájdeme tu racionálny developersko-investorský prístup, exploatačnú výstavbu komerčných objemov, v ostatnom čase (dokonca) skvelú architektúru. Predviedol nám ju ateliér Kalina Cakova v urbanisticky tvrdej polohe, ktorú bravúrne zvládol, a teraz tu máme Petržalka City, v kontexte s nádychom poetickej jemnosti. Chorvátske rameno ako tangentovaná línia sa stretlo s primeranou dávkou idealizmu. Parter domu zo strany ramena vťahuje pohyb na terasu, robí z relevantného úseku promenádu. Podobný princíp chce fungovať aj na uličnej línii, odkloniť peší pohyb od cesty k aktivitám v parteri.

Vyzrievanie urbánnej štruktúry, teoreticky sformulované Tiborom Alexym /2/, začína byť demonštrované priam učebnicovo... raz, povedzme, Skybox a potom Petržalka City v soft polohe pozdĺž vodnej línie. Chorvátske rameno prešlo dosť komplikovaným vývojom, kým sa zo stoky zmenilo na celkom efektívny biokoridor, osadením objektu sa jeho živá tepna upokojila. Prevádzkovateľ Petržalka City zamýšľa z priľahlej vodnej plochy odstraňovať plávajúce znečistenie, voda je už dnes vcelku priezračná, takže je tu reálny predpoklad zvýšenia bio-úrovne prostredia. Prechádzková trasa pozdĺž biokoridoru sa takto stáva kultúrnou líniou.

Konfrontácia frekventovanej Rusovskej cesty s tichou lokalitou Chorvátskeho ramena rešpektuje pôvodný urbanistický princíp riešenia „srdca" Petržalky, čo sa prenieslo aj do loga Petržalka City. Pôvodná priama pešia línia pozdĺž frekventovanej Rusovskej cesty bola nahradená nízkou zeleňou a parkovacou plochou nad úrovňou cesty. Navrhnutá pešia línia sa odklonila od frekventovanej komunikácie smerom ku krytému prechodnému parteru objektu Petržalka City a prirodzenou cestou ponúka peším možnosť využiť komerčné prevádzky bánk, kaviarní, lekárne, prípadne využiť urbánnu lavičku v tvare písmena C v portále integrovanom do architektúry objektu. Formálna „ulica" sa stáva uličným priestorom s dimenziou a potenciálom bulváru. Zdvihnutie úrovne ± 0 nad úroveň okolitého terénu zracionalizovalo riešenie parkovacích garáží a dodalo budove viac noblesy Parkovacie garáže sú veľkorysé svojou kapacitou aj dimenzovaním. Podľa želania majiteľov bytov tu bude možné osadiť bunky na uskladnenie sezónnych potrieb.

Dom nemá explicitný energetický koncept, napojenie na existujúcu plynovú kotolňu je racionálne, konečne niekto rozumný nepodľahol „energetickému individualizmu". Energetická úspornosť budovy je dosiahnutá orientáciou presklenej fasády na juh, pričom na severnej strane boli umiestnené redukované veľkosti okien kúpeľní, kuchýň a spální s núteným vetraním, bez nutnosti otvárania okien. Južná fasáda nereaguje na meniaci sa režim letného a zimného slnka. Vonkajšie tieniace žalúzie sú umiestnené len sporadicky, architekti musia rátať s individuálnymi užívateľskými požiadavkami na tienenie zasklených plôch. V súčasnosti sa uvažuje s budúcou možnosťou aplikácie, zjednodušene povedané, determálnych fólií. Tie sa nedotknú výtvarného charakteru, ktorý je pri tejto architektúre dominantný. Kvalitná fasáda zrejme dodrží, čo sľubuje.

Ukazuje sa, že výstavba koordinovaná - manažovaná - priamo architektom vedie k udržaniu tvorivého zámeru a na druhej strane zefektívňuje náklady. Architekti si dali záležať na výbere materiálov a prvkov. Napodobňovanie dreveného povrchu sofistikovanou technológiou nanášania fólie na hliníkový plech ostane vecou názoru.

Fasády nie sú zorganizované do pravidelného rastra napriek tomu, že objemy bytov sú usporiadané racionálne. Dom má svoj vlastný „Raumplan", architekti pracujú s južno-severnými preplávajúcimi dispozíciami a jednostrannými, samozrejme, južnými. V kombinácii s mezonetovými konfiguráciami to vedie k neobvykle efektívnemu využitiu obostavaného objemu. Uznanie si zaslúži minimalizácia plochy a objemu komunikačných priestorov pri zachovaní pohybového aj pobytového komfortu. Každý byt disponuje neobmedzeným výhľadom na Chorvátske rameno. Individualizácia dispozícií mala nepochybne nároky na dodávateľov, ale demonštruje priateľský postoj voči klientom.

Máme tu spojenie nemeckej vecnosti s tvorivou senzibilitou. Proces tvorby začal kresbou, v princípoch ateliéru Bluhm Partner je škica vôbec mimoriadne dôležitým faktorom pre rozhodnutia o návrhu a tvare objektov. Výtvarný koncept založený na prvotných škiciach sa premietol do brilantnej realizácie priestorového nosného V-piliera. Pomocou 6,5-tonového unikátneho oceľového debnenia bol vytvorený signifikantný nosný prvok v pohľadovom betóne, priznaný v rámci exteriérov a interiérov východných bytov. V-pilier sa odkláňa smerom od objektu a rotuje vo viacerých smeroch s cieľom vejárovito natočiť juhovýchodné terasy čo najviac k línii Chorvátskeho ramena. Sošný stĺp má iste svojich predchodcov, ale tu je priznaný po celej výške budovy,v niektorých bytoch máme sochu ako zvláštny bonus. Okolo V piliera, ktorý je fyzickou aj pohľadovou kotvou, akoby sa dom chcel roztancovať.

Na druhom konci architektúra exploduje do drúzy kubusov orientovaných rôznymi smermi. Dom sa takto všetkými smermi pekne pozerá po okolí. Presklené kubusy na fasáde vytvárajú kompozíciu narúšajúcu horizontálne línie lodžií na južnej strane a dynamizujú severnú a západnú fasádu. Výrazových prvkov je možno priveľa, aj keď ich nevnímame naraz, dom má iný začiatok ako koniec, pri príbehoch je to prirodzené a tento dom sa snaží byť súčasťou príbehu a rozprávať svoje vlastné príbehy.

V štádiu realizačnej dokumentácie a statického posudku pre membránové konštrukcie sú high-tech teflónové membrány na západnú fasádu, prekrytia vstupov do objektu na severe a retailu na južnej promenáde. Veľká strecha nad parterom bude pokrytá štrkom a porastená trvalkami... majitelia bytov na prvom obytnom podlaží si z plochy mohli kúpiť ľubovoľne veľkú terasu

Príklady, kedy objekt dal miestu identitu, sú z histórie dostatočne známe. Miesto bez identity ju získava vďaka novej architektúre. Tento fenomén je spravidla sprevádzaný názvom a logom novej lokality

Robert Špaček

Poznámky:
1 napríklad Projekt revue slovenskej architektúry, 4/1991
2 ALEXY, T. Teória vyzrievania urbanistickej štruktúry. In Architektúra a urbaniz-mus 37, 1993, č. 3-4.

Polyfunkčný bytový dom A, Bluhm Partner, Petržalka city
Rusovská - Hálová - Chorvátske rameno, Bratislava - Petržalka
Investor: Forespo Petržalka City, a.s. 
Developer: Petržalka City, a.s. 
Autor: Ondrej Bober / Bluhm Partner
Projekt: 04. 2011 -02. 2012, 
realizácia: 08. 2011 -09. 2013
Zastavaná plocha: 2 247,5 m2, 
plocha zelene: 716 m2 Ondrej Bober
Úžitková plocha: byty - 12 141 m2, 
občianska vybavenost - 2 204 m2
Foto: Ľubo a Monika Stacho
www.bluhmpartner.com

Páčil sa vám článok?

áno: 101     nie: 107

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby