preskočiť na hlavný obsah

Phoenix Zeppelin

Phoenix zeppelin

Priemyselný objekt ako architektonická udalosť

Zadanie pre architektov bolo formulované všeobecne. Navrhnúť budovu, ktoré v maximálnej miere splní potreby firmy, alebo tiež navrhnúť budovu ako bezchybne fungujúci stroj, v ktorom budú administratívne priestory pre vedenie a riadenie firmy, priestory zákaznícke, servisné, skladové, s vonkajšími plochami pre výstavu a odstávku stavebných strojov.

Budova-stroj

Firma Phoenix Zeppelin sa zaoberá predajom, údržbou a servisom strojov zn. Caterpillar, ale aj dodávkami rôznych zálohových zdrojov elektrickej energie na celom území Českej a Slovenskej republiky.

Formulácia zadania o budove-stroji čiastočne odkazuje na definíciu modernej architektúry ako fungujúceho stroja. Takéto čisté metafora pre formuláciu architektúry je dnes už prekonané. Na začiatku tvorivého procesu prirovnanie budovy k stroju napadlo aj architektov. Rozkrývaním tvorivého procesu, s ktorým sa autor tohto príspevku zoznámil v autorskej diskusii, návštevou objektu však objavujeme posun, ktorý je prejavom architektonického uvažovania, tvorivého rozvíjania zadania v konkrétnych súvislostiach prevádzkových, urbanistických, architektonických, krajinárskych, až po okamih, keď je objekt realizovaný, naplnený obsahom a prejavuje kvality architektonického diela. Odraz metafory budova-stroj tam čiastočne ostal.

Plug in City ako urbanistická vízia

Po modernistických tendenciách budova-stroj formulovaných Le Corbusierom prešiel istý čas, kým Peter Cook so skupinou Archigram zadefinoval okrem Instant, Walking aj Plug in City, kde jednotlivé architektonické jednotky sú zasúvané a odoberané do a z pevných megaštruktúr Z roviny urbanistických vízií sa táto myšlienka v súčasnosti viac uplatňuje všeobecne v logistike firiem, špecificky sa uplatňuje v činnosti firmy Phoenix Zeppelin. Opravy a servis stavebných strojov sa vykonávajú systémom výmeny jednotlivých funkčných celkov v teréne alebo opravou a výmenou v priestoroch objektu v Banskej Bystrici, pričom jednotlivé celky môžu byť; privážané z celého sveta vzhľadom na rôznosť typov strojov a prepojenia svetovej komunikačnej siete. Tento princíp sa objavuje okrem servisu stavebných strojov aj v koncepcii samotnej budovy, kde zálohový zdroj pre dodávku elektrickej energie je v kompozícii objektu voľne osadený v areáli objektu, na ploche ktorého sú umiestnené rovnako odnímateľné a připojitelné kovové skladové bunky. Záložný zdroj je pripravený na okamžitú dodávku elektrickej energie pre prípad výpadku obecnej elektrickej sústavy, môže však byť jednoducho odpojený a podľa aktuálnych potrieb zákazníka prevezený do novej situácie iného objektu [nemocnica, škola...] ako fungujúci záložný zdroj. V mieste budovy Phoenix Zepelin je nahradený v krátkom čase ďalším.

Vznikanie

Kolektív autorov už realizoval projekt a výstavbu obdobného objektu pre rovnakého zákazníka v Košiciach. /1/Tam sa autori podujali aj na manažérsku činnosť koordinácie výstavby, ale ako konštatujú, činnosť odťažitú od aktivít architekta. Pri objekte v Banskej Bystrici zamerali svoje aktivity v prvej fáze na určenie a výber miesta pre výstavbu takéhoto objektu. Po vzájomnej diskusii s investorom vybrali polohu, ktoré spĺňala požiadavku umiestnenia pri hlavnej dopravnej tepne, súčasne je to poloha reagujúca na marketingovú funkciu výrazného zviditeľnenia značky. Rozloha parcely je dostatočné, nedostatkom bolo preplnenie parcely prebiehajúcimi inžinierskymi sieťami. Autorom sa tento prvotný nedostatok podarilo vyriešiť vhodným pôdorysným tvarom budovy, ktorý reaguje na pozdĺžny prúdový pohyb priľahlej rýchlostnej komunikácie, ale aj podzemných inžinierskych sietí. Ďalšie plochy parcely slúžia na parkovanie automobilov, manipuláciu, odstávku stavebných strojov.

Objektívne danosti parcely boli len začiatkom procesu pre architektonické úvahy, ktoré reagovali na náročné prevádzkové diagramy rôznych činností v budove, premenlivých v čase dňa alebo noci. Budova je aktívna 24 hodín.

Bolo to aj vymedzenie sa budovy od rýchlostnej tepny, akoby jej izolovanie z dôvodu hluku, a rozdelenie hmôt objektu do menších celkov. Návrhom otvárajúcich sa pôdorysných krídel sa zvýšila plocha dotyku fasád s exteriérom a súčasne sa vytvoril komorný nástupný priestor átria v tvare písmena V Tento priestor je orientovaný na prírodné okolité dominanty, trávnatá plocha je vťahovaná prestupovaním cez spevnenú plochu do tohto átria v smere krajinárskych pohľadových väzieb. V poschodiach átria sú jednotlivé administratívne priestory, cez sklenené plochy týchto krídel vizuálne prepojené. Podľa autorov átrium predstavuje pre pozorovateľa výsek prírodných javov, ktoré je možné koncentrovane vnímať ako pulzovanie slnečného svetla, dážd', sneh v priehľade k druhému zasklenému krídlu.

Povrchy objektu — fasády, strechy

Východná fasáda je bariérová stena - týmto pojmom označujú autori fasádu orientovanú k dopravnej komunikácii. Vnútorné priľahlé priestory sú prevažne orientované do vnútra dispozície, na vonkajšej fasáde sú len nevyhnutné okenné otvory a komunikačné vstupy v úrovni spevnených plôch. Koncepcia predovšetkým tejto fasády vychádza z potreby vložiť do jej architektonického výrazu istú funkčnú a estetickú viacvýznamovosť. Riešením kompozície rozmiestnenia otvorov v stene sa architekti nezaoberali - je výrazom vnútornej prevádzky. Rozhodli sa vytvoriť ďalšiu, odsadenú vrstvu fasády Je realizovaná z ťahokovu s perforáciou, ktorú si sami navrhli a odskúšali. Takáto fasáda pokračuje aj na iných častiach objektu. Na tejto fasáde je možné pozorovať niekolko fenoménov, ktoré sa menia v priebehu dňa, noci, počasia (dážď, sneh), ročného obdobia, oblakov na oblohe. Premenlivosť výrazu fasády je založená na optickom efekte vo vnímaní jemných štruktúr ťahokovu z rôznej vzdialenosti pri rôznosti svetla. Takýto prístup k povrchom architektúr je známy a používa sa aj v súčasných architektonických riešeniach. V tejto konkrétnej situácii však autori dospeli k riešeniu počas tvorivého procesu v daných okolnostiach. Čaro mnohovýznamovosti všeobecne je v tom, že na začiatku možno ani tvorca netuší jej interpretácie. Okrem efektu moaré, na ktorý autori upozorňujú na svojej webovej stránke, je tam aj efekt, pri ktorom pozorovateľ nevie, koľko okenných otvorov je v skutočnosti vo fasáde, pretože večer, ak niektoré svietia, neznamená, že svietia všetky. Takýto pocit neurčitosti je výrazom vnímania skutočnosti cez metaforu rozptyľujúcej matrice. Predpokladám, že autori môžu s týmto poznaním pracovať aj v dalších svojich architektonických riešeniach, aj pri iných typoch objektov.

Fasáda je prerušená vo svojej obdĺžnikovej ploche presklenou plochou rokovacej miestnosti a oddychovej terasy v najvyššom podlaží. Sklenená plocha je tu rozčlenená prvkami, ktoré svojou geometriou odkazujú na prírodné súvislosti. Geometria rozpohybovaných priamok tu uplatnených má odozvu aj v riešení interiérov, ako spojovací kód pre rozmiestnenie svietidiel, vnútorných línií a plôch otvoreného schodiska a pod.

Južná čelná fasáda je navrhnutá ako regálový skladový zakladač. Autori vložili do tejto fasádnej niky žlto-oranžovej farby skladový systém, kde náhodným spôsobom sú ukladané rôzne súčiastky, diely, pneumatiky. Idea, že toto bude firemný výklad, ktorý je vnímateľný ako podstatná časť objektu, sa naplňuje postupne. Kontajnery, ktoré by boli farebné a do nich by sa ukladali spomenuté dielce, by vytvorili z tejto fasády typ premenlivej, ako výraz pohybov tovaru vo firme. Na západnej fasáde objektu je osadené vonkajšie únikové požiarne schodisko žltooranžovej farby, ktoré pomohlo splniť; požiarne predpisy a následne v interiéri umožnilo riešenie otvorených schodísk a tým aj celého interiérového priestoru. Strešné rovina západného pôdorysného krídla nižšieho o jedno podlažie bola autorsky navrhované ako zatrévnené plocha, priebeh výstavby a limit finančných prostriedkov to zmenil na štrkovú plochu. Potenciál na zmenu s možnosťou prístupu návštevníkov tam pre budúcnosť; ostal.

Z vonka dnu

Otvorenosť a priestorové previazanosť interiérových priestorov dodáva firemným aktivitám pocit spolupatričnosti, na druhej strane tam cítime silnú usporiadanosť týchto aktivít. Estetika interiérov je vecné, vo farebnosti tlmené v bielo-sivo-čiernych tónoch. Firemné farba žlto-oranžové ostala na vonkajších fasádach. Príjemným priestorom je priestor zasadacej miestnosti na 3. NP, pohľadovo orientovaný na prírodnú scenériu, ponad pulzujúcu dopravnú komunikáciu. V interiéri tu nachádzame veľkoplošnú fotografiu bambusového lesa, ako odkaz na geometriu rozpohybovaných priamok, vyššie spomenutých.

Budova Phoenix Zeppelin v Banskej Bystrici je významné architektonické dielo, ktoré vznikalo ako súhra zámeru investora, invencie a úsilia autorov.

Martin Somora

Redakčná poznámka:
1 pozri Kroho, Ján: Boxy, salón a identita pre Cat. ARCH 12, 2007, 7-B, s. 26- 29. 

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 143     nie: 128

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby