preskočiť na hlavný obsah

Pavilón pre kultúru Balík

/up/images/featured/images/pavilon_pre_kulturu_balik_bratislava_0.png

FRANTIŠKÁNSKE NÁMESTIE, BRATISLAVA, VALLO SADOVSKY ARCHITECTS

Kontrapunkt

Za krátky čas, čo sme s autormi vypili kávu v blízkej kaviarni, stihol upútať ich „Balík“ nečakane veľký počet okoloidúcich. Vedecký dôkaz jeho životaschopnosti to zrejme nebude, ale dáva vytušiť vyššie ambície tejto zdanlivo marginálnej architektúry. Celá iniciatíva Mestské zásahy má nakoniec podobný charakter. Architektonické intervencie do nefungujúcich priestorov v meste majú skvalitniť verejné priestory, prostredníctvom ktorých mesto prežívame. Nemarginálny cieľ. Zdá sa mi ale, že takto postavená iniciatíva má ešte širší potenciál pre mesto a jeho obraz. Mohla by mať totiž schopnosť pracovať s jeho identitou. A to už je výzva. Iniciátormi Mestských zásahov a autormi ich pilotného projektu sú Matúš Vallo a Oliver Sadovský. Bratislava neustále hľadá svoju aktuálnu a pevnú identitu, najmä v ostatných „stavebných“ rokoch. Zároveň sa stále viac vzďaľuje Koolhaasovmu Mestu bez vlastností (Generic city), keďže moderný plášť okolo historického centra neponúkol želanú kvalitu žitého verejného priestoru. Mesto tak stále lipne na svojom historickom centre, žije z jeho energie... ekonomickej, kultúrnej i sociálnej. Hľadá tu podstatu svojej identity, svojho genia loci. Jediné, čo tu však dnes možno zažiť, je ono Lipservice, o ktorom píše Rem Koolhaas. História mesta ako služba turistovi. Verejné priestory zrekonštruované do zdanlivo historickej podoby, vyhliadkové vláčiky, pseudohistorický mobiliár, socha Čumila, paparazziho... a Balík! Ako flagrantná snaha dať novú identitu priestoru historického centra.

Ateliér VSA nepredstavuje hlbší architektonický príbeh ako determinant vzniknutej formy. Dielo je skôr výsledkom pocitu ako premysleného výtvarného konceptu. Skulptúra odolná voči vlastnej architektonickej esencii. Neprináša komplikovaný výtvarný názor či vlastnú autenticitu ako Sochy a objekty na blízkom Hviezdoslavovom námestí. Takýto prístup sa tu ukazuje byť správny. Okrem aktuálneho zásahu do historického prostredia tu totiž hovoríme o potenciáli multifunkčného letného pavilónu pretaveného do dynamickej hmoty moderného mobiliáru. Dielo (aj z dôvodu vlastnej mobility) nevzniká ako reakcia na konkrétnu lokalitu svojej existencie, ale ako reakcia na identitu mesta ako celku. Pravdou ale zostáva, že mobilita (premiestniteľnosť i odstrániteľnosť) robí architektúru dočasnou a tak čiastočne zbavuje architekta i mesto zodpovednosti. Polohovateľný pavilón primárne tvorí skrytá drevená rámová konštrukcia, z vonkajšej strany obalená doskami Trespa a z vnútornej drevoštiepkovou doskou. Na podlahe je PVC a na stenách transparentné panely pre umiestnenie plošných exponátov. Pavilón pozostáva z piatich polohovateľných častí, stojí na rektifikovateľných stojkách a mobilitu zabezpečujú skryté kolesá. Farebnosť pavilónu je jednoduchá a výrazná, čo je ateliéru VSA blízke a vždy ju zvládnu. Zdvihnutie hmoty pavilónu nad terén pôsobí opticky dobre, ale nedá mi nezamyslieť sa nad bezbariérovým prístupom. Okrem toho chýba osvetlenie, ktoré by možno dopovedalo spomenutý dištanc pavilón – ulica a osvetlilo by prezentačné plochy. Variabilitu a vhodnosť použitej formy výstavných plôch ukáže až ich užívanie. Odpadnutý transparentný panel vnucuje otázku ochrany voči vandalizmu, ak taká vôbec existuje. Treba však dodať, že uvedené nedostatky spôsobil obmedzený rozpočet a že je možné ich odstrániť inštaláciou vhodnej expozície, na ktorú pavilón ešte čaká. Až potom bude kompletný.

Vo svete je dobrým zvykom, že podobné pavilóny iniciuje mesto, ktoré vyhlási súťaž a (dobre) zafinancuje najlepší návrh. V tomto prípade sa garde obrátilo a iniciátorom je architekt. Tento fakt nie je vo všeobecnosti pozitívny, ale tomuto dielu pridáva dobré body a iniciatívny imidž. Útok na otázku identity historického centra Bratislavy mohol prísť aj z iného miesta, ale ako odpoveď na striktne historizujúce zariadenie centra „Little big city“ či na reverzibilnú architektúru susedného čínskeho bufetu zdobeného suvenírmi z Pekingu predstavuje tento moderný mestský mobiliár brilantný kontrapunkt. Kultúrna architektúra – architektúra pre kultúru. Len na to nezaveste veľkoplošnú reklamu!

Lukáš Šíp

PAVILÓN PRE KULTÚRU BALÍK, FRANTIŠKÁNSKE NÁMESTIE, BRATISLAVA
Investor: Mesto Bratislava a MESTSKé ZÁSAHY
Autori: VALLO SADOVSKY ARCHITECTS
Spolupráca: Martin Lepej
Projekt: 02. 2009 - 04. 2009
Realizácia: 05. 2009 - 06. 2009
Úžitková plocha: 25,8 m2
Foto: Päto Safko

VALLO SADOVSKY ARCHITECTS
Matúš Vallo *1977 Bratislava_2004 FA STU Bratislava
Oliver Sadovský *1978 Bratislava_2004 FA STU Bratislava
www.vallosadovsky.sk

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 96     nie: 62

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby