preskočiť na hlavný obsah

Pasívny dom v Cíferi

/up/images/featured/images/0-pasivnydomcifer.jpg

Pozorní čitatelia si určite všimli, že problematika tvorby optimálnych teplotných podmienok v pasívnych domoch sa rieši v každom rodinnom dome s určitou dávkou nedôvery v jeden (hoci úsporný) teplotný zdroj – kompaktnú jednotku s rekuperáciou tepla. Toto je fakt, ktorým sa musia zaoberať architekti aj projektanti projektujúci energeticky efektívne stavby. Rekuperačná jednotka predstavuje netradičný zdroj tepla, a preto je nedôvera pochopiteľná.

Na príklade už obývanej novostavby – pasívneho domu v Cíferi chceme ukázať, že kompaktné jednotky s rekuperáciou tepla sú schopné vytvoriť dostatok energie pre optimálne teplotné režimy vo vnútorných obytných priestoroch.

V tomto rodinnom dome žije mladá rodina s troma malými deťmi, a preto je samozrejmá ich požiadavka na vyššiu tepelnú pohodu (viac ako 21 °C), veď každý rodič má obavy z nachladnutia svojich detí. Rekuperačná jednotka, ktorá je v dome zabudovaná, dokáže zabezpečiť teplotu v miestnostiach až 21,6 °C. Obom rodičom sa teplota po 3-mesačnom užívaní domu a dokladovaní jej výšky javí ako optimálna nielen pre nich, ale aj ich deti. Navyše mesiace december 2009 a január či február 2010 nemali veľa slnečných dní, takže solárne zisky pri tvorbe tepla veľmi nepomáhali.

Projekt

Architektonickú aj energetickú koncepciu tohto domu riešili manželia Kierulfovci z architektonického ateliéru Createrra (www.createrra.sk). Pasívny dom s ideálnou orientáciou na juh má jednoduché „čisté“ tvary hranola, ktorý minimalizuje ochladzované plochy obálky stavby. Na južnú – dlhšiu stranu domu sú orientované okenné otvory (optimalizované veľkosťou podľa PHPP), ktoré majú vysoké tepelnoizolačné vlastnosti.

Dom je projektovaný ako drevostavba. Nosný systém z drevenej konštrukcie – masívne drevené panely Lignotrend FUX 4S 90 mm a predsadená  konštrukcia z I - nosníkov (Steico Wall 300 mm) je zo strany interiéru obložený protipožiarnym sadrokartónom (ružovej farby) s hrúbkou 15 mm.

Z exteriérovej strany sú I - nosníky obložené drevovláknitou doskou hrúbky 15 mm (Egger DHF). Medzipriestor je tepelne izolovaný fúkanou celulózou – izoláciou Climatizer v hrúbke 300 mm (Usteny = 0,117 W/mK).

Stropné konštrukcie medzi prízemím a poschodím sú vytvorené dreveným stropným panelom Ligno Decke Q3 a stropnú konštrukciu rovnej strechy tvoria priehradové väzníky firmy SpaceJoist. Sú nadimenzované pre vegetačnú strechu.

Základovú konštrukciu tvorí 250 mm hrubá železobetónová doska, založená na 400 mm hrubom „vankúši“ z penového skla chráneného geotextíliou. Po celom obvode základového vankúša je drenáž, ktorá má ochrániť penové sklo pred prípadnou podzemnou vodou. Strecha je tepelne izolovaná fúkanou celulózou Climatizer 400 – 600 mm.

Drevené okná (od firmy Hoblina) sú z profilu širokého 88 mm. Priemerná hodnota tepelných strát okien celého domu je Uw = 0,87 W/(m2K). Trojité zasklenie s 2 x 18 mm širokým dištančným rámikom Swissspacer je plnené argónom. Trojsklá výplňových konštrukcií na južnej strane majú Ug = 0,64 W/(m2K) a na ostatných fasádach Ug = 0,53 W/(m2K).

Priepustnosť svetla „g“ je na juhu 60 % a 52 % na ostatných fasádach, strata vchodových dverí Ud = 1 W/(m2K). Vchodové dvere sú ochránené pred prevládajúcimi vetrami od severu (od pohoria Karpaty) trojuholníkovým „zádverím“, ktoré je zasklené posuvnými dverami. V tomto kroku už nejde o energetický efekt, skôr sa zvýrazňuje architektúra.

Technické vybavenie

Technologické zariadenie na prípravu tepla tvorí kompaktná jednotka Drexel und Weiss Aerosmart L s celkovým tepelným výkonom 1670 W alebo cca 1 300 W na vykurovanie a 350 W na teplú vodu. Prívod a odvod vzduchu sa realizuje cez východnú a severnú fasádu, takže sa nezmiešava vydýchaný a čerstvý vzduch. Čerstvý vzduch je ohrievaný alebo chladený soľankovým výmenníkom v telese vetracieho zariadenia. Soľanka je ohrievaná (zima) alebo chladená (leto) v zemnom kolektore dlhom 100 m, ktorý je zakopaný vo východnej časti pozemku v hĺbke 2m.

Zvyškové teplo odsávaného vzduchu sa využíva na prípravu TÚV, nakoľko kompaktná jednotka má integrovaný zásobník s objemom 200 l. Prípadný nedostatok tepla zabezpečí dohriatím elektrická špirála. Ako záložný zdroj tepla je v dome zabudovaný elektrický sálavý panel s príkonom 600 W.

Energetické parametre

Merná potreba tepla na vykurovanie: 13,5 kWh/(m2a), počítaná podľa PHPP.
Tepelná strata: 14,4 W/(m2), počítaná podľa PHPP.
Potreba primárnej energie: 92 kWh/(m2a).

Z týchto údajov je zrejmé, že dom spĺňa všetky energetické požiadavky podľa Darmstadtských kritérií. Jedným z nich je aj vzduchotesnosť stavby. V dome bola odmeraná a už prvý výsledok skúšky (n = 0,17 h/1) potešil všetkých zúčastnených, nakoľko preukázal, že autorský dozor projektanta, ale aj investora počas realizácie prác bol len a len prínosom (iné si asi mysleli realizačné firmy).

Realizácia

Na Slovensku je veľa firiem, ktoré deklarujú, že ovládajú technológie výstavby pasívnych domov. Opak je však pravdou. Hoci práce, ktoré súviseli priamo s výstavbou hrubej stavby, vzduchotesnosťou, tepelnou izoláciou a zabudovaním okien prebehli bez problémov, problémy nastali, keď sa začalo s dopracovaním vnútorného vybavenia stavby.

Bývanie v pasívnom dome

Naša návšteva sa uskutočnila po troch mesiacoch od nasťahovania sa rodiny do domu. Obyvatelia si už zvykli na nový domov a doladila sa aj automatická prevádzka technológie. K nej sa však musíme vrátiť z pohľadu „spolužitia“ s človekom, aby sme mohli vysvetliť problém, ktorý majitelia riešili pri jej dolaďovaní.

Riadiace centrum kompaktného rekuperačného zariadenia bolo už z výroby nastavené na určité kritériá – parametre Passivhaus inštitútu z Darmstadtu. Jedným z nich bola aj štandardná vnútorná teplota 20 °C. Rodina mala však v dome pocit chladu a deti to jasne pomenovali, čo nie je prekvapenie, ak sú zvyknuté na prekúrené bytové prostredie. Manželka preto chcela zvýšiť teplotu v obytných priestoroch o 1 °C. Dalo sa to dosiahnuť jednoduchým otočením gombíka na termostate, teplota sa však veľmi nezmenila a dôvod sa neskôr ukázal. Išlo o nesprávne vyregulovanie jednotky. Servisní pracovníci sa potom viac ako štyri hodiny zaoberali regulovaním predvoleného množstva vzduchu privedeného do jednotlivých miestností. Aj keď projektant vysvetľoval, že teplota 20 °C je najúspornejšia, manželka to striktne odmietla a dnes si už obyvatelia domu užívajú príjemných 21,5°C, a keď zasvieti slnko, je to aj 24°C. Ukázalo sa, že v januári sa prevádzka domu zaobišla bez dodatočného kúrenia. Výkyvy teplôt v dome sa prejavujú podľa počasia a konečný výsledok je veľmi pozitívny. Už aj v zimných mesiacoch bolo občas treba tieniť žalúziami.

Táto skúsenosť majiteľov progresívneho domu ukazuje, že určitý čas trvá, kým si obyvatelia pasívneho domu zvyknú na jeho „správanie“. Stavať energeticky efektívne budovy je potrebné, ale vôbec nie je nutné navrhovať ich podľa akýchsi doktrín – kritérií, ktoré nemusia vyhovovať každému človeku. Potešiteľné je však konštatovanie, že na Slovensku stojí a úspešne sa užíva ďalší „vzorový“ pasívny dom. Každá skúsenosť s výstavbou a bývaním v takomto objekte posúva informačnú základňu odbornej aj laickej verejnosti. Našu redakciu teší, že môžeme „byť pri tom“.

Ing. Pavel Kleskeň
Snímky: autor a archív redakcie
Autori projektu: Ing. arch. Zuzana Kierulfová, Mgr. art. Bjorn Kierluf, Createrra s. r. o. 

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 198     nie: 229

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby