preskočiť na hlavný obsah

Pasívny dom ako strategická voľba

/up/images/featured/images/xella_pr_4_0.png

­Minimalizovať tepelné úniky a maximalizovať slnečné zisky. Dva bázické princípy navrhovania a realizácie pasívnych domov. Postaviť dom, ktorého ročná spotreba energie neprevýši 15 kWh/m2, je v našich podmienkach však ešte stále problematické.

Konštrukčné riešenia obálky domu z energetickej kategórie A ponúkajú stavebníkovi možnosť voľby medzi drevostavbou alebo masívnou akumulačnou konštrukciou. Optimálne riešenie by malo zabezpečiť nielen požadované tepelnoizolačné parametre, malo by tiež podporovať príjemnú mikroklímu v interiéri. Súčasné pasívne domy by mali byť predovšetkým miestom pre kvalitný život so všetkým, čo k nemu patrí.

Tepelnoizolačné vlastnosti nestačia

Tepelnoizolačné vlastnosti sú prvým parametrom, na ktorý sa hľadí pri stavbe pasívneho domu. Masívna tepelná izolácia však na pokrytie všetkých požiadaviek nestačí. Horlivé zvyšovanie hrúbky obvodových stien a pridávanie tepelnej izolácie v snahe zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti má význam iba do určitej miery.

Výrazné zlepšenie tepelnoizolačných hodnôt možno dosiahnuť iba zabezpečením vzduchotesnosti obálky domu (obvodové steny, výplne otvorov, strecha a pod.). Netesnými miestami konštrukcie uniká pri rozdielnom tlaku medzi interiérom a exteriérom teplý vzduch do chladnejšieho prostredia. To znamená nielen väčšie tepelné straty, ale aj väčšiu produkciu CO2. V zime chráni vzduchotesnosť obálky domu úniku tepla, v lete zasa zabraňuje jeho prehrievaniu. Ochladzovanie vzduchu v interiéri pomocou klimatizácie, ktorá je štvornásobne energeticky náročnejšia ako vykurovanie, je preto minimalizované.

Preverené v našich podmienkach

Pasívny dom v Piešťanoch, ktorý bude onedlho dokončený, vyniká medzi inými pasívnymi domami v našich končinách. Dvojpodlažný dom s úžitkovou plochou okolo185 m2 si majiteľ malej stavebnej firmy Ing. Ján Klimek navrhol tak, aby vyhovoval jeho predstavám o bývaní so zreteľom na požiadavky pre návrh pasívnych domov. Budúci užívateľ domu sa na stavbe domu podieľal ako investor, projektant i realizátor. Každý detail stavby preto hodnotil tak, aby našiel optimálne riešenie vo všetkých troch rovinách.

Prvoradou úlohou bolo zvoliť si vhodný konštrukčný systém, ktorý zaručí, že obvodové steny splnia požadované tepelnoizolačné a pevnostné parametre pri zachovaní ich bežnej hrúbky a tiež požiadavku na vzduchotesnosť. Obálka domu sa preto navrhla z tvárnic Ytong Lambda s hrúbkou 300 mm. Nosné murivo tak zabezpečilo nielen dostatočnú pevnosť, ale aj funkciu tepelného izolantu. Na subtílnu stenu sa následne celoplošne lepil šedý expandovaný polystyrén s hrúbkou 250 mm. Obvodový plášť pri tejto skladbe dosahuje hodnoty tepelného odporu R = 11,09 m2K/W. Tým sa zabezpečila aj dostatočná teplota povrchu steny v interiéri na dosiahnutie tepelnej pohody, ako aj teplota vonkajšieho povrchu muriva, ktorá ju chráni pred vznikom kondenzácie.

Vzduchotesnosť na výbornú

Obvodové steny podľa výpočtov splnili podmienky z hľadiska tepelného odporu. Definitívne potvrdiť, že ide o pasívny dom, bolo však možné až po úspešnom absolvovaní skúšky tesnosti obvodového plášťa budovy – Blower door testu. Vo vyspelých krajinách Európskej únie je protokol o meraní tesnosti Blower Door test bežnou súčasťou energetického certifikátu budovy. V našich podmienkach sa meranie vzduchovej priepustnosti obvodového plášťa budovy používa zatiaľ len vo výnimočných prípadoch, predovšetkým pri overovaní parametrov neprievzdušnosti nízkoenergetických domov.

V návrhu sa predpokladalo splnenie podmienok na vzduchovú priepustnosť murovanej časti obvodového plášťa budovy. V pórobetóne sa totiž nenachádzajú žiadne dutiny, ktorými by mohlo teplo neželane unikať, čo znamená, že tvárnice i ostatné prvky stavebného systému Ytong  sú vzduchotesné. Na splnenie tohto predpokladu bola potrebná aj precízna a bezchybná realizácia.

Cieľom merania tesnosti bolo lokalizovať kritické miesta, ktoré nemožno pozorovať voľným okom a odstrániť chyby a poruchy konštrukcie domu ako celku. Blower door test sa vykonáva pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré pri konštantnom tlaku (zvyčajne 50 Pa) namáha jednotlivé časti stavby podtlakom a pretlakom. Presné určenie miest, ktorými uniká vzduch, potom umožní ich ďalšiu úpravu.



„Studený“ kozub a komín v streche

Navrhnúť optimálny stavebný systém pre hrubú stavbu pasívneho domu bolo v porovnaní s hľadaním vhodného technologického vybavenia v celku jednoduché. Šetrenie energií nesmelo ísť na úkor rodinnej pohody, preto pán Klimek trval aj na stavbe kozubu. Väčšina projektantov by kozub s komínom do pasívneho domu neodporučila. Investor, tentoraz v úlohe projektanta, sa nevzdal. Po dlhšom hľadaní dodávateľa kozubu vhodného pre pasívny dom, natrafil na rozhľadených odborníkov, ktorí vyrobili kozub špeciálne podľa jeho požiadaviek: „studený“ a extrémne tesný.

Meranie vzduchotesnosti potvrdilo vynikajúce výsledky vzduchovej nepriepustnosti aj pre kozub s komínom. Prívod vzduchu do kozubu usmerňuje elektronická regulácia. Teplo z ohniska kozubu prechádza do teplovodného výmenníka, ktorý je napojený na 800 l akumulačnú nádrž slúžiacu na predohrev teplej úžitkovej vody a podlahovým rozvodom teplej vody na kúrenie.

Čerstvý vzduch do pasívneho domu privádza vzduchotechnika so systémom rekuperácie, ktorého súčasťou je aj kvapalinový zemný výmenník na predohrev a ochladzovanie nasávaného vzduchu. Čerstvý vzduch je privádzaný do každej miestnosti výustkami. Opotrebovaný vzduch sa odvádza výustkami, ktoré sú umiestnené v hygienických miestnostiach domu. Výhodou je neustály prívod čerstvého vzduchu nezávisle od vonkajších podmienok.

Systém je výhoda

Hrubá stavba pasívneho domu bola postavená stavebným systémom Ytong. Okrem zvislého nosného muriva vrátane muriva v pivnici sa použili stropy z nosníkov a vložiek Ytong, vencové tvarovky, deliace interiérové priečky, schody, nosné a nenosné preklady. Tým sa podarilo eliminovať tepelné mosty, nakoľko je materiál homogénny a vyznačuje sa rovnakými tepelnoizolačnými vlastnosťami vo všetkých smeroch. Prvky sa osvedčili aj počas realizačnej fázy. „Dodatočné vstupy do muriva, akými sú prestupy na elektrické vedenie či vzduchotechniku, som spravil veľmi jednoducho a v týchto spojoch sa po utesnení nenašli žiadne úniky vzduchu,“ dodáva J. Klimek.

Vnútorná klíma ako bonus


Pasívny dom v Piešťanoch síce ešte nemá za sebou „ostrú“ prevádzku, je však pravdepodobné, že pasívny dom splní požiadavku na komfortné bývanie. Nápomocná pritom bude aj ďalšia vlastnosť materiálu Ytong – optimálna tepelná akumu­lácia. Steny z Ytongu načerpajú teplo počas horúceho dňa, držia ho v sebe a bránia jeho prepusteniu do interiéru až do večera. Keď teplota v izbe začne klesať, začne sa naakumulované teplo v stenách postupne vypúšťať do interiéru. To umožňuje stavbe prekonávať teplotné vonkajšie výkyvy bez väčších problémov a celoročne udržiavať tepelnú pohodu.

Pasívny dom v Piešťanoch nebude prinášať iba minimálne prevádzkové náklady počas celej svojej životnosti. Jeho majiteľom ponúkne predovšetkým komfortné bývanie a nezávislosť.

Ytong rady pre stavbu pasívneho domu

- Obytné priestory domu orientujte smerom na juh
- Dbajte na to, aby mal dom kompaktný tvar
- V zimnom období maximalizujte tepelné zisky zo slnka
- Hľadajte optimálne technologické riešenia v spolupráci s odborníkmi
- Obvodový múr by mal okrem statických parametrov dosahovať aj dostatočné tepelnoizolačné parametre
- Zabezpečte vzduchotesnosť obálky domu použitím vhodného stavebného materiálu
- Materiál s optimálnou tepelnou akumuláciou zabezpečí príjemnú teplotu v interiéri počas celého roka
- Kompletný stavebný systém Ytong pomáha jednoducho a účinne riešiť problematické detaily pasívnych domov


Páčil sa vám článok?

áno: 111     nie: 144

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby