preskočiť na hlavný obsah

Otvorové výplne stavieb v obytných budovách

terasa

Pôvodnými funkciami otvorových výplní stavieb v budovách, prostredníctvom ktorých sa až po uzatvorení otvorov stávajú obytnými, je možné považovať osvetlenie denným svetlom, zrakové spojenie s okolím, vetranie, oddelenie od vonkajších teplôt, hygienická nezávadnosť použitých materiálov, umožnenie žiaducich telesných stykov s okolitým svetom.

Ak majú mať obytné miestnosti zodpovedajúcu pohodu, musia byť otvorovými výplňami zabezpečené ešte ďalšie funkcie: zabránenie prenikaniu vetra a vnikaniu dažďovej vody, útlm vonkajšieho zvuku, ochrana pred nežiaducim vnikaním ľudí a zvierat, v prípade požiaru odolnosť proti prieniku ohňa alebo dusivého dymu. Uvedené funkcie by mali byť vyjadrené v technických špecifikáciách výrobkov. Pod technickými špecifikáciami sa podľa zákona NR SR č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch rozumejú technické osvedčenia a slovenské technické normy (STN). Podľa tohto zákona sa od stavebného výrobku, ktorým je každý výrobok pevne spojený so stavbou, vyžaduje, aby mal také vlastnosti, aby počas predpokladanej existencie stavby bola pri bežnej údržbe zaručená požadovaná:
 •mechanická pevnosť a stabilita,
 •požiarna bezpečnosť,
 •hygienické požiadavky,
 •ochrana zdravia a životného prostredia,
 •bezpečnosť pri používaní,
 •ochrana proti hluku a úspora energie.

Tieto požiadavky vychádzajú zo smernice Rady Európskeho spoločenstva č. 89/106/EHS z 21. 12. 1988 o aproximácii zákonov, predpisov a administratívnych ustanovení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky, pozmenená smernicou č. 93/68/EHS z 22. 7. 1993 a smernicou č. 95/467/EHS z 24. 10. 1995. Na preukázanie zhody podľa zákona o stavebných výrobkoch pri uvádzaní okien na trh SR, ale aj celej EÚ je k dispozícii harmonizovaná na okná a vonkajšie dvere EN 14351-1. Národná príloha tejto normy obsahuje kategorizáciu okien a vonkajších dverí podľa účelu ich použitia. Jedným z dôležitých kritérií pre výber okna je jeho umiestnenie nad terénom. Norma sa vzťahuje na okná a vonkajšie dvere všetkých materiálových báz.

Zabezpečovanie kvality otvorových výplní stavieb

V súčasnosti sa na trhu ponúka množstvo „rovnakých" okien a dverí. Osobitne výrobcovia okien sa predbiehajú v deklarovaní čo najnižšieho „účka predtým káčka" súčiniteľa prechodu tepla majúceho vplyv na tepelnú pohodu v byte. V tejto „súťaži" sa často zabúda na podstatné znaky kvality: vhodnosť a životnosť. Zákazník sa často pri výbere okien riadi len optickým hodnotením. Pretože sa konštrukcie podobajú, riadi jeho rozhodnutie o kúpe najnižšia cena. Splnenie technických požiadaviek výrobku uvedených v technických špecifikáciách je len minimálnou požiadavkou uvedenia výrobku na trh a nie je často zárukou spoľahlivej funkcie v hotovom stavebnom diele. Dnes všetky okná a vonkajšie dvere musia mať preukázanú zhodu podľa prv uvedeného zákona, čo deklaruje každý výrobca svojím písomným vyhlásením. Toto vyhlásenie má vypovedaciu schopnosť „len" v medziach splnenia určených špecifikácií, málo čo hovorí o vhodnosti na konkrétny účel použitia a už vôbec nie o kvalite výrobku. Na tento účel slúžia a zrejme sú najobjektívnejšie hodnotenia vykonávané združeniami výrobcov okien a dverí. Pri otvorových výplniach sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré možno pripísať:

1.    prílišnému namáhaniu materiálu a konštrukcie, s ktorým sa neuvažovalo pri vývoji výrobku a výbere materiálu alebo povrchovej úpravy, nápravou by mohla byť deklarácia regiónu použitia výrobku a typu budovy v sprievodných dokladoch výrobku. Tieto nedostatky môžu vzniknúť najmä pri požiadavkách zákazníka na prekrytie otvoru stavby presahujúceho rozmery bežného (normovaného) stavebného otvoru. Takéto okná alebo dvere je potrebné si objednať len u firiem disponujúcich personálnymi a technickými podmienkami na návrh a výrobu takýchto výrobkov. Okrem správneho výberu kovania pre navrhovaný rozmer okna alebo dverí, hrúbky výstuh plastových okien aj použitý materiál, napríklad plast na výrobu plastového okna (platná STN EN 12608 rozdeľuje územie SR na oblasti s miernou a drsnou klímou z hľadiska pôsobenia slnečného žiarenia),

2.    podceneniu nepriaznivých vplyvov a chýb vo výrobe, nápravou by mohlo byť rozširovanie zavádzania systémov kvality podľa noriem radu ISO 9000,

3. chybám pri manipulácii s hotovým výrobkom a montáži.

Posledný problém, ako sú montážne práce, sa v súčasnosti podpisuje pod väčšinu prípadov, ktoré obmedzujú životnosť okien. Napojenie okna prípadne zasklenej steny do stavebného otvoru budovy predstavuje slabé miesto nielen vzhľadom na zvýšené tepelné straty, ale aj na možné poškodenie kondenzovanou vodnou parou v dôsledku veľmi nízkych povrchových teplôt. Pomocou dôkladného preskúmania použitých materiálov v simulácii osadenia v reálnej konštrukcii, a to ešte v etape vývoja konštrukcie, je možné pri novostavbách, ale aj rekonštruovaných budovách, rozpoznať slabé miesta tohto napojenia na vonkajšiu stenu. Z montážnych návodov okien by malo jednoznačne vyplývať miesto, ako bude umiestnené okno v obvodovom plášti budovy a ako bude zabezpečená vodotesnosť styku okno obvodový plášť budovy. Hodnotenie kvality výroby, dodržiavanie technických noriem na výrobok a dodržiavanie vlastnej smernice na montáž okien sa podujalo vykonávať profesijné združenie SLOVOKNO (http://www.slovokono.sk).

Prístup k výberu profilového systému a zasklenia

Profilový systém použitý na rámy okna sa podieľa 20 až 40 % na ploche okna a aj minimálne týmto podielom vplýva na jeho tepelno-technické, akustické a ďalšie, najmä mechanické vlastnosti. Materiálová a konštrukčná báza profilových systémov prešla v poslednom desaťročí významnými zmenami. V minulom storočí najrozšírenejší materiál na výrobu rámov okien drevo dopĺňa a v niektorých použitiach aj nahrádza plast a čiastočne kov. Konštrukčne prešlo okno taktiež významnou zmenou od  jednoduchých okien a dvojitých cez zdvojené, najrozšírenejšie u nás počas bytového rozmachu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, opäť k jednoduchým oknám, ale inej konštrukcie, väčších hrúbok a použitého materiálu. Rámy drevených okien majú hrúbku 68, 78, 88 a niekedy aj viac. Zväčšenie hrúbky rámov okrem zlepšenia tepelnoizolačných vlastností umožňuje vkladanie izolačných skiel s väčším počtom tabúľ, má vyššie nároky vzhľadom k nárastu hmotnosti krídel okien aj na únosnosť kovaní. Plastové profilové systémy sa od jedno a dvojkomorových vyvíjali cez najrozšírenejšie trojkomorové až u niektorých výrobcov ponúkaných osemkomorových. Nakoľko zvyšovanie počtu komôr plastových profilov nevedie vždy k úmernému zlepšeniu tepelnotechnických vlastností, minimálne jedna z týchto komôr sa vypĺňa tepelným izolantom najčastejšie polyuretánom. Podobnou cestou idú aj kovové profily, kde prirodzená tepelná vodivosť kovov je znižovaná plastami, prerušením tzv. tepelných mostov. Vkladanie polyuretanu alebo iného izolantu napríklad korku alebo mäkkej drevovláknitej dosky (hobra) do hrubých drevených profilov neprináša také efekty ako u plastov. Aj keď podiel rámu na okne je „len" spomínaných 20 40 % môže v konečnom dôsledku znehodnotiť významnou mierou celé okno, a to pri nevhodnej kombinácii s použitým izolačným sklom, niekedy aj presnosťou výroby (opracovania) alebo použitého tesnenia.

Zasklenie z pohľadu plochy okna je dominantné najmä na tepelnoizolačné, svetelné a akustické vlastnosti. Od jednoduchých tabúľ skla používaných pri dvojitých a zdvojených oknách sa v osemdesiatych rokoch aj u nás prešlo k používaniu izolačných skiel pozostávajúcich z dvoch tabúľ navzájom spojených lepiacim tmelom vzájomne vzdialených vymedzujúcim dištančným rámikom. Vývojom prešla okrem šírky rámika aj náplň vymedzenej medzery izolačného skla, od plnenia izolačných skiel vzduchom ku vzácnym plynom (argón, kryptón atd'.). V posledných rokoch sa mení aj materiál, z ktorého sú vyrábané dištančné rámiky, od hliníkových cez nerezové ku plastovým. Materiál dištančných rámikov spolu s hĺbkou zapustenia izolačných skiel významne vplývajú na tvorbu vodného kondenzátu na stykoch vnútorných tabúľ skla a rámu krídla okna. K ďalšiemu zlepšeniu tepelnoizolačných, ale, žiaľ, aj zhoršeniu svetelných vlastností izolačných skiel, okrem zvýšenia počtu tabúľ skla z dvojna trojsklá prinášajú nanesené povlaky vnútorných plôch skiel nachádzajúcich sa v priestoroch vymedzených izolačných skiel (tzv. pokovenie skiel).

Tesnenie okien bolo v časoch počas bytového rozmachu v sedemdesiatych

a osemdesiatych rokoch minulého storočia jedným z najväčších nedostatkov zapríčiňujúcich aj v súčasnosti u týchto okien najväčšie úniky tepla infiltráciou. V súčasnosti uplatňovaným tesnením v dvoch až troch rovinách (štádiách) dochádza niekedy až k hermetickému uzavretiu okna natoľko, že s prirodzenou výmenou vzduchu škárami okien nemožno viac rátať. Tu sú požiadavky na výraznú zmenu myslenia užívateľa. Keď v minulosti mu vetranie „zabezpečovala" netesnosť okna, po výmene okien sa o toto musí starať sám buď pravidelným vetraním otváraním okien, najmenej dvakrát za deň, alebo iným mechanickým alebo automatickým systémom, ktorý zabezpečuje minimálne normou stanovenú výmenu vzduchu v miestnosti. Aj nerešpektovanie tejto užívateľskej zmeny vedie často ku vzniku hygienických chýb, najmä ku výskytu plesní na stenách a v kútoch miestností aj tam, kde sa predtým nevyskytovali.

Orientácia v ponuke

Nakoľko zlepšenie jednej veličiny nie vždy vedie ku zlepšeniu celku, prišlo profesijné združenie ENERGOkno® na pomoc investorom, architektom a bežným majiteľom bytov pri výbere vhodných okien, ako aj ku vytvoreniu porovnávacej bázy aj v SR s označovaním okien a vonkajších dverí energetickými štítkami (http://www. energokno.net). Výpočtová metóda založená na európskom hodnotiacom systéme EWERS (European Windows Energy Rating System) umožňuje hodnotenia okna ako výrobku na základe údajov z preukazovania zhody. Do výpočtového vzorca vstupujú vlastnosti, ako je súčiniteľ prechodu tepla celého okna, celková priepustnosť slnečnej energie oknom a prievzdušnosť okna vyjadrená v rovnakých jednotkách, ako je súčiniteľ prechodu tepla okna. Do vzorca pristupujú ešte klimatologické koeficienty odvodené z klimatických údajov lokality a z tepelno-technických vlastností referenčnej budovy. Takže na celkové ohodnotenie okna vplývajú materiálové konštanty rámov a skiel, ako sú súčiniteľ prechodu tepla rámu a skiel a priepustnosť slnečnej energie skla prepočítaná na celé okno, podmienky lokality (SR), ako aj podmienky výroby toho-ktorého okna vyjadrené prievzdušnosťou (ľudovo netesnosťou okna). Výsledkom je stupnica od písmena A až po písmeno G. Okno zaradené do triedy označenej písmenom A je okno s najoptimálnejšimi vlastnosťami z pohľadu úspor tepelnej energie a ziskov tepla zo slnečného žiarenia zabudované na území SR. Ide v súčasnosti o jedno z najobjektívnejších nezávislých hodnotení celého okna z pohľadu úspor energií.

Pri akceptovaní tejto ponuky potom zostáva investorovi len nechať si poradiť s výberom materiálovej bázy okna architektovi. Ak navyše bude akceptovať odporúčania združenia SLOVOKNO® pri zabudovaní, je to predpoklad dlhodobého bezproblémového fungovania okna v stavbe.

Ing. Pavol Panáček, PhD. výkonný tajomník, združenie Energookno

zdroj: Dom a Bývanie 

Páčil sa vám článok?

áno: 227     nie: 187

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby