preskočiť na hlavný obsah

Obal stavby a správne riešenie detailov

/up/images/featured/images/0-obalstavby.jpg

Plášť budovy musí spĺňať niekoľko vážnych požiadaviek. Predovšetkým je to ochrana vnútorných priestorov proti poveternostným vplyvom ako aj tepelná a zvuková izolácia. Samozrejme, jeho neodmysliteľnou funkciou je aj architektonické dotvorenie vzhľadu budovy. Z tohto pohľadu sú kladené vysoké nároky aj na výplňové konštrukcie, a to najmä na kvalitné riešenie detailov ich osadenia.

Estetika a architektúra

Stavby spred sto rokov a staršie mali výrazne členené fasády rímsami, šambránami, rôznymi ozdobami, prevažne zhotovenými z malty, a skôr výnimočne neboli sochy a plastiky na priečelí. V niektorých prípadoch, napríklad pri klenutých otvoroch, stavebníci priznali kameň alebo tehlu, z ktorých bola klenba zhotovená. Ozdoby mali tvary vencov, strapcov hrozna, abstraktných kvetov, mušličiek, atď. Používalo sa aj sgrafito – preškrabávané tenké vrstvy viacfarebných omietok. Podľa hĺbky škrabania mali obrazy rôzne farby a tvary. Každý objekt bol iný a jedinečný.

V časoch spred 50 rokov získali stavby v našom regióne uniformitu – fasády sa zjednotili, stroho zrovnali a paneláky, obchody s potravinami alebo celé nákupné strediská boli takmer na nerozoznanie.

V posledných rokoch sa opäť vraciame k jedinečným riešeniam a aj v rámci rekonštrukcie uniformného objektu dokážeme preformovať celkový vzhľad objektu na nepoznanie. Pri výstavbe nových bytových domov i kancelárskych objektov sa architekti snažia o pestré, zaujímavé členenie budov. Používajú rôzne novodobé materiály a navzájom ich kombinujú. Ak má budova štítovú stenu bez okien a balkónov, väčšinou sa architekt pohrá len s farebným členením, ak rieši výplňové konštrukcie, má k dispozícii množstvo spôsobov, ako fasádu členiť – čo do druhu použitých materiálov i spôsobu zabudovania.

Obal stavby - definícia

Obal stavby tvoria nepriehľadné konštrukcie (steny, strechy, podlahy v suteréne), priehľadné konštrukcie (výplne otvorov a zasklené steny) a rôzne typy medzipriestorov (zimné záhrady, zasklené lodžie...).

Vzhľadom na požiadavku výstavby budov s nízkou náročnosťou na spotrebu energie sa pri všetkých obalových konštrukciách snažíme minimalizovať prechod tepla cez ne, či už vedením alebo nekontrolovanou infiltráciou. Pri priehľadných konštrukciách navyše zohľadňujeme potreby prirodzeného osvetlenia, prípadného prirodzeného vetrania. Nezanedbateľné sú tiež solárne tepelné zisky, ktoré sú v zime užitočné a v lete nežiaduce.

Popri tejto „tepelnej ochrane“ očakávame od obalových konštrukcií ochranu pred vodou (dážď, vlhkosť v pôde), hlukom, vetrom, nežiaducimi pohľadmi. Neraz na ne kladieme rôznorodé, ba až protichodné požiadavky: popri „tepelnej ochrane“ očakávame prevzatie nosnej funkcie, tlmenie výkyvov vnútornej teploty a pri oknách v zime veľké a v lete malé solárne zisky... Zosúladenie týchto požiadaviek je základom efektívneho návrhu objektu.

Materiály

Tehla či pórobetón doplnené o tepelnú izoláciu sa pri výstavbe domov používajú najčastejšie. Výhodou týchto konvenčných riešení je dostupnosť materiálu, s ktorým vie pracovať takmer každý murár. Problém môže byť hrúbka izolácie, vzhľadom na súčasné požiadavky a celospoločenskú objednávku potreby výstavby objektov s nízkou spotrebou energie na vykurovanie.

Vápennopieskové tehly sú v Európe veľmi obľúbeným materiálom – pri nízkej „zabudovanej energii“ ponúkajú vynikajúcu únosnosť a akumuláciu tepla. Umožňujú navrhovať veľmi subtílne nosné múry s hrúbkou okolo 17 cm, a tým udržať aj pri veľmi dobrej izolácii hrúbku steny v prijateľných hraniciach. Popri bežných „tehlových“ rozmeroch sú dostupné aj ako väčšie bloky, čo umožňuje podstatne zrýchliť a zefektívniť výstavbu, avšak za cenu použitia malej mechanizácie na stavbe.

Betónové tvarovky sú alternatívou tradičných murovacích materiálov. Vo vyľahčenom tenkostennom vyhotovení so zníženým obsahom cementu sú aj pomerne „ekologickým“ murivom a predstavujú finančne výhodné riešenie. Treba si však uvedomiť, že oslabenie tenkých stien, napríklad drážkami pre elektroinštalácie, je neprípustné.

Pri tomto materiále sa stretávame aj s odporúčaním vnútornej izolácie z penového polystyrénu. U nás je to netradičné riešenie, pri viacpodlažných stavbách spojené s tepelnými mostami v napojení stropov na obvodové steny a s vylúčením tepelnoakumulačnej schopnosti obvodových stien.

Teplotnú stabilitu z vnútra izolovaných domov musíme zabezpečovať pružne reagujúcim vykurovacím a chladiacim systémom. Ošetrenie tepelných mostov je základným problémom aj pri viacvrstvových stenách z betónových tvaroviek okolo polystyrénového jadra.

Liaty železobetón či veľkoplošné železobetónové panely sú bežným konceptom pre mnohopodlažné objekty, niekedy sú však vhodným riešením aj pre rodinný dom: tenká, no veľmi pevná nosná časť steny umožňuje realizovať veľkoryso otvorené fasády či atypické tvary objektu, riešenie tepelnej izolácie je podobné ako pri murovaných stavbách.

Stratené debnenie z cementotrieskových dosiek alebo tvaroviek (Velox, Durisol) sa udomácnilo aj u nás, umožňuje jednoducho zrealizovať železobetónové steny. Funkčne ani vlastnosťami sa takáto stena od liateho betónu príliš nelíši, vďaka cementotrieskovému plášťu sa jednoducho riešia rozvody aj povrchové úpravy. Vloženie tepelnej izolácie do tohto strateného debnenia je elegantné riešenie, ktoré vylúči potrebu dodatočného „zateplenia“ steny, no treba ho overovať aj z hľadiska možného vzniku tepelných mostov (nielen v rámci steny, ale aj k základu).

Polystyrénové tvarovky sú tiež využívané ako stratené debnenie pre masívnu železobetónovú konštrukciu. Ich systémy pre obvodové steny predstavujú jednoduchú skladačku so železobetónovým jadrom, s hrubšou vrstvou penového polystyrénu zvonka a tenšou zvnútra. Treba si však uvedomiť, že súčasťou týchto systémov je i založenie na doske v styrodurovej vani a riešenie strechy z polystyrénových tvaroviek – pri konvenčnom použití len na obvodové steny máme problém s ošetrením tepelných mostov. Vďaka vnútornému polystyrénovému plášťu nehrozí studený povrch stien, na druhej strane si ním však „odstavíme“ akumulačnú hmotu stien (niektorí výrobcovia kvôli tomu alternatívne ponúkajú tvarovky pre vnútorný plášť z nepálenej hliny).

Okná, zasklené steny a vstupné dvere

Ďalšou dôležitou súčasťou obalu budovy sú priehľadné výplne otvorov, čiže okná (a prípadne aj iné zasklenia otvorov v plášti).

Rámy môžu byť z dreva, plastu, drevohliníkové, či hliníkové – podmienkou je ich vysoká kvalita a samozrejmosťou dokonalá tesnosť.

Zasklené steny môžu byť jednoplášťové či viacvrstvové, v rovine obvodového plášťa alebo predsadené pred nosnú konštrukciu.

Vstupné dvere môžu byť nepriehľadné a priehľadné. Popri tesnosti treba dbať aj na dôsledné odstránenie tepelných mostov v konštrukcii dverí (prah, vystužovacie kovové profily v krídle) a na to, aby vplyvom rôznej teploty na interiérovej a exteriérovej strane dverí nedochádzalo v zime k ich deformácii.

Výplňové konštrukcie – okná a dvere oddeľujú dva rôzne priestory, preto sa na ne kladú vysoké požiadavky nielen z hľadiska teplotechniky, ale aj zvukovej izolácie.

Osadenie konštrukcie do otvoru

Z požiadaviek na kvalitu obvodového plášťa sa stáva dôležitým predovšetkým detail osadenia výplňových konštrukcií – jeho správne naprojektovanie a zhotovenie.

Pri osadzovaní okien a vchodových dverí používame izolačné systémy a materiály, ktoré znemožňujú priestup vody a vlhka dovnútra konštrukcií, zabraňujú infiltrácii (prestup vzduchu prúdením cez malé otvory pomedzi rám a ostenie) a esteticky dotvárajú vzhľad osadeného prvku. Po výškovom osadení, na ktoré nám slúžia plastové alebo drevené podložky, sa rám priskrutkuje do rozperiek (hmoždiniek) k osteniu a škára sa vyplní penou. Pena sa strieka na navlhčený podklad a nechá sa vytvrdnúť.

Doba tuhnutia závisí od teploty prostredia. Po zatvrdnutí sa povrch zreže tak, aby lícoval s okenným rámom a na rámy sa nalepí lišta. Na profilovanej úzkej lište je plôška s naneseným lepidlom. Plocha je prekrytá hladkým papierom, ktorý treba strhnúť, aby sa lišta mohla nalepiť na rám. Úlohou tohto prvku je okrem iného aj presné vymedzenie hrúbky omietky, aby styk omietky s rámom bol hladký a rovný. Lišta zostáva zabudovaná v omietke. Po dokončení sa ostenie omietne a začistí.

V minulosti sa bežne používalo tzv. trojstupňové tesnenie – v smere od exteriéru vodovzdorný tmel, impregnovaný povrazec a drevená lišta na vnútornej strane. Dnes je takýto detail nevhodný a používa sa doraz rámu k osteniu. Výrobcovia ponúkajú aj špeciálne trojfázové utesňovacie systémy, vhodné najmä na osadzovanie okien v nízkoenergetických stavbách.

Pri osadzovaní rámu vchodových dverí je veľmi dôležité dodržať presnú výšku osadenia, pretože prah dverí by mal byť jeden centimeter nad úrovňou podlahy, pri bezbariérových dverách lícuje s podlahou. Styk podlahy a dverí vyplníme silikónovým tmelom, ktorý je pružný. Materiály podlahy a dverí majú rozdielnu objemovú rozťažnosť, a preto by pri použití iného materiálu hrozil vznik trhlín následkom ich posuvov.

Oplechovanie

Predstavuje časť obvodovej konštrukcie pod oknom, ktorá chráni parapetné murivo. Oplechovanie zaručuje odvod dažďovej vody z okna až pred fasádu, z tohto dôvodu musí mať odkvapový nos, a to najmenej vo vzdialenosti 3 cm od povrchu fasády. Oplechovanie nemusí byť len z pozinkovaného plechu, vyrába sa aj z poplastovaného prípadne medeného či mosadzného plechu. Súčasťou oplechovania je uzatvárací profil z plastu na ukončenie po dĺžke a na koncoch pri murive.

Ak použijeme mosadzný plech, montujeme ho ako okrasný prvok. Oplechovanie sa pripevňuje k rámu okna skrutkami a k podkladnému murivu tmelom a plieškami. Na rodinných domoch alebo význačných stavbách nerobíme oplechovanie, ale osadzujeme vonkajšiu parapetnú dosku z umelého alebo prírodného kameňa. Z druhov umelého kameňa sa používa napr. terazzo, a to buď v jednom kuse zodpovedajúcom šírke okenného otvoru, alebo z viacerých častí, nalepené stavebným lepidlom na parapetné murivo. Musí mať zo spodnej strany vodnú drážku.

Stavebný trh nám ponúka aj umelý mramor, ktorý má na svojom povrchu farebnú fóliu podľa požiadavky investora. Šírka a dĺžka je tiež voliteľná – podľa projektu. Z diaľky pôsobí na nerozoznanie od prírodného kameňa, ktorého cena je mnohonásobne vyššia.

Ešte treba spomenúť oplechovania zo zliatin hliníka alebo mosadze, ktoré sa osadzujú priamo na sklenú fasádu. Ich šírka je len niekoľko cm, pričom sú kvôli spevneniu v priečnom reze rôzne profilované. Tvoria tak rámový systém, ktorým sú prichytené sklené tabule. Kamenné mramorové, žulové, pieskovcové, bridlicové, kvarcitové, andezitové a iné ukončenia vonkajšieho parapetu treba vyberať s citom a ohľadom na farebnosť celého objektu. Nezanedbateľná je ich veľká hmotnosť aj pri relatívne malej hrúbke. Pri tradične zhotovených budovách je použitie kameňa nadčasovým riešením.

Každý výrobca stavebných materiálov vyrába okrem nosných obvodových aj vnútorné nosné a priečkové dielce a k nim prislúchajúce nadokenné a naddverné preklady potrebnej hrúbky. Ak je navrhnutý obvodový plášť z kovoplastických dielcov alebo zo skla, nadokenné preklady sa riešia v úrovni prievlakov a stropov vyšších podlaží a sú zakryté nepriehľadnou časťou plášťa. Samotný otvor okna je lemovaný rámovou konštrukciou väčšinou z ľahkých profilovaných kovov – z priečnikov a stĺpikov. Takéto olemovanie pôsobí ako rám okna, do ktorého sa vsadí okenné krídlo.

(mez)
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 231     nie: 214

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby