preskočiť na hlavný obsah

Nový šat nitrianskej hradnej studne

/up/images/featured/images/0-studnanitra.jpg

Historické miesto vrchu, na ktorom sa Nitriansky hrad nachádza, bolo na Slovensku osídlené už v 9. storočí - hrad bol vystavaný v období rozpadu Veľkomoravskej ríše. V roku 1241 odolal Nitriansky hrad vpádu Tatárov, neskôr ho poškodil požiar, v 14. storočí bol hrad dobytý a poškodený  Matúšom Čákom Trenčianskym. V 15. storočí bolo vybudované gotické opevnenie hradu, ďalšie opevnenie bolo postavené v 16. storočí na ochranu Slovenska pred tureckými vojskami. Niekde do tohto obdobia sa datuje aj vznik nitrianskej hradnej studne – najstarší doklad o jej existencii zachytáva dobový pôdorys hradu z roku 1562.

Studňa sa nachádza na východnom nádvorí hradného komplexu, vzadu za kostolnými kryptami. Nádvoria  Nitrianskeho hradu sa od roku 1999 postupne rekonštruujú,  aby boli bezpečné a prístupné pre širokú verejnosť. Tom čase sa spracovávala aj dokumentácia na opravu nefunkčnej, rokmi zdevastovanej studne a neskôr sa aj vykonala jej komplexná rekonštrukcia.

Dobové dokumenty „hovoria“, že vrchnú časť studne tvorila kamenná obruba a ochranná kovová klietka chrániaca studňu a horizontálna základová obruba okolo studne chrániaca samotné teleso 100 m hlbokej studne. Na obrube bol mechanizmus na čerpanie vody, z ktorého sa zachovalo drevené koleso dnes umiestnené v poľnohospodárskom múzeu.

Svoju funkciu plnila studňa až do 70-tych rokov 19. storočia. Po ukončení využívania nadstavba chátrala. Stavba obruby v okolí studne bola asanovaná v roku 1933, keď bola nahradená kovovou mrežou, ktorá chránila samotný otvor studne. Našťastie fragmenty kamennej obruby a kovovej klietky boli „uložené“ pod hradbou pri krypte, kde o ne nebol záujem, vďaka čomu sa zachovali.

Východiská pred rekonštrukciou

Havarijný stav studne v období pred rekonštrukciou bol riešený tak, že kruhový otvor studne sa prekryl dreveným fošňovým krytom. Skôr ako sa spracoval návrh postupu sanačných prác, musel sa zhodnotiť stav fragmentov studne a klietky. Taktiež sa pomocou horolezeckej techniky vstúpilo do samotného telesa studne. Ukázalo sa, že hradná studňa sa skladá z dvoch častí.

Prvou je murované teleso asi 10 m pod úrovňou terénu, ďalej studňa pokračovala vysekaným telesom v skale... Priemer otvoru studne v úrovni nádvoria je dva metre, tvar je kruhový, avšak v nižších rezoch sa mení na štvorcový. Stena studne je prevažne tvorená skalou, v hornej časti asi desať metrov je vymurovaná stavebným kameňom. Kamenná výmurovka bola značne deštruovaná, nerovnomerne ukončená kameňom i plnou pálenou tehlou, pričom samotné teleso studne bolo z neznámych dôvodov a v neznámom období zasypané, čo značne komplikovalo samotnú rekonštrukciu. Za roky nepoužívania bola studňa asi do polovice zasypaná rôznym stavebným odpadom (truby, kameň, tehly, drvina) z postupných rekonštrukcií hradu.

Druhú časť studne tvorila obruba v úrovni terénu a „odložené“ olemovanie studne (kružba).

Kamenná obruba olemovania (kružby) je vysekaná z Hořického pieskovca s okrovo sfarbenými žilami, do ktorej boli zapustené kovové prvky mreží a mechanizmu na čerpanie vody. „Dočasné – bezpečnostné“ prekrytie kovovou mrežou ešte viac poškodilo časti kamennej obruby v úrovni terénu,  ktorá nebola odložená.

Korózia kovu spôsobila značné sfarbenie a poškodenie kamennej hmoty. Nežiaduca hrdza bola vsiaknutá, postupným „vtekaním“ v kameni do hĺbky až jedného centimetra. Povrch  exponovaných miest na rímse bol značne poškodený mrazovými cyklami (nedostatočne vyriešený odtok vody). Hrany poulamované, odraté, na montovaných plochách boli hrubé vrstvy betónu.

Kovové skoby, ktorými boli jednotlivé bloky vzájomne previazané, boli poodtŕhané, porozpilované, niektoré sa nezachovali. Horná vodorovná mreža bola pevne fixovaná k základovej kamennej obrube. Jedna kamenná konzola „rumpálového“ zariadenia nebola funkčná (ulomená nosná časť).

Čiastočne zachovaná, ručne kovaná a nitovaná  kovová mreža bola uložená na nádvorí spolu s vrchnou kamennou kružbou  priskrutkovanou ku konštrukcii mreže. Z časti nebola veľmi poškodená, a tak sa chýbajúce časti dali vyrobiť ako veľmi presná nerozoznateľná napodobenina a do definitívneho tvaru sa mreža mohla zrekonštruovať na mieste.

Realizácia sanačných prác

Najdlhšie trvalo vyčistenie stavebnej drviny z telesa studne. Bolo potrebné postaviť pomocné lešenie, na ktorom boli umiestnené klady. Čistenie sa robilo ako pri budovaní studne – vedro sa naplnilo špinou, ručne vytiahlo, drvina (suť) sa vytriedila a nepotrebné časti sa odviezli do kontajneru. Na jednej strane to bolo veľmi prácne, na strane druhej sa dalo kontrolovať, čo sa v studni nachádzalo – napr. kamene z výmurovky. Zaujímavosťou bolo, že sa nenašlo nič historicky cenné. Studňa sa vyčistila v plnej hĺbke a geodetické merania preukázali, že studňa je ukončená pod hladinou vody v rieke Nitra. Zachované kamene sa použili pri oprave výmurovky vrchnej časti studne. Hľadali sa vhodné kamene, ktoré sa vytiahli z drviny a keď kameň nebol vhodný, tak sa nahrádzal novým, tvarovo veľmi príbuzným kusom. Vymurovka bola vodorovne vyrovnaná a vytvoril sa „skrytý“ železobetónový veniec pre kamennú obrubu a mrežovú klietku.

Nasledovalo čistenie zostatkov obruby a kamenného rámu kovovej klietky.

Čistenie od povrchových nečistôt bolo realizované mechanicky, odstraňovanie kysličníka železitého zábalmi komplexotvorných zlúčenín. Po vyčistení kameňov sa obruby studne nanovo poskladali.

Obruba je zložená z ôsmich na seba nadväzujúcich blokov, s rešpektovaním škár vo všetkých troch úrovniach. Tmelenie poškodeného povrchu je aplikované napodobivo s prihliadnutím na farbu i štruktúru kamennej hmoty. Kovové kramle zaliate do olova zabezpečujú jednotlivé kvádre proti uvoľneniu. V záverečnej etape je kameň napustený konzervačným a hydrofobizačným prípravkom. Farebná úprava je realizovaná v minimálnej miere vzhľadom na charakter a farebnosť objektu.

Po očistení sa obruba poskladala do požadovaného tvaru a do olova sa osadila aj zrekonštruovaná ozdobná kovová klietka. Z dôvodu ochrany telesa studne bol otvor studne prekrytý ochrannou mrežou (aj keď  toto nezodpovedá historickej pravde). Žiaľ, „na Slovensku je to tak“. Nevieme si vážiť prácu, ktorú iní vykonali pre zachovanie historických pamiatok, a tak sa muselo pristúpiť k tomuto opatreniu. Tak či onak, nový šat nitrianskej hradnej studni určite pristane.

Akad. sochár A. Okša
HAJA reštaurátorské práce

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 110     nie: 89

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby