preskočiť na hlavný obsah

Norma STN 73 1901 - Navrhovanie striech

strechy

Dnes, keď prevláda snaha po nových spôsoboch stavania, zabudovávania nových materiálov, rozvoj technického myslenia sprevádzajú pokusy o nové chápanie a vykladanie problémov riešenia striech z hľadiska ich spoľahlivosti. Takto sa postupne rodí a dopĺňa predstava o navrhovaní striech ako komplexnej disciplíny, ktorá sa zaoberá všetkými problémami spojenými s fyzikálnymi dejmi ako dôsledkami atmosferického vplyvu a vnútorného prostredia s cieľom zabezpečenia požadovaného stavu prostredia objektu. Takáto predstava k prístupu navrhovania striech je nová a vzhľadom k veľkej zotrvačnosti myslenia časti technickej verejnosti ťažko presadzovaná v praxi. Vzhľadom na tieto skutočnosti sme v júni 2005 s potešením privítali normu STN 73 1901 Navrhovanie striech – Základné ustanovenia.

História normy

V druhej polovici minulého storočia bola na pôde Výskumného ústavu pozemných stavieb ustanovená odborná komisia pre strechy, ktorá sa ku komplexnému riešeniu disciplíny plne prihlásila a predsavzala si vypracovať normu ako jeden z dôležitých programových bodov. V nasledujúcich rokoch sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o jej presadenie v praxi. Prispeli k tomu jednak komplexne ponímané konferencie „strechy“, ako aj semináre a kurzy, ktoré sa dodnes pravidelne konajú na Slovensku a v Čechách. Na týchto podujatiach sa problematika striech stále predstavuje ako rozvinutá komplexná disciplína. Toto bol základ na vypracovanie normy pre navrhovanie striech. Do vypracovania normy o navrhovaní striech boli u nás používané tieto normy:

- ČSN 2007 – 1940 Podmienky pre práce pokrývačské,

- ČSN 73 3300 Pokrývačské práce stavebné

– Základné ustanovenia,

- ČSN 73 3301 Pokrývačské práce stavebné

– Realizovanie krytín zo škridly,

- ČSN 73 3302 Pokrývačské práce stavebné

– Realizovanie krytín zo živičných hmôt,

- ČSN 73 3616 Klampiarske práce stavebné

– Práce súvisiace so zastrešením.

Tieto normy neboli vhodné pre projektantov a nevytvárali predpoklady pre nové technické riešenia. Tieto normy boli používané do roku 1977. V rokoch 1971 až 1975 bola spracovaná ČSN 73 1901 „Navrhovanie striech“. Počas spracovania bolo predložených celkovo päť znení. Návrh normy vychádzal z poznatkov získaných v projektovej a realizačnej sfére s rôznorodými konštrukciami striech bytovej, občianskej, priemyselnej a poľnohospodárskej výstavby. Výsledné znenie normy bolo schválené 5. 5. 1975 a vstúpilo do platnosti 1. 4. 1977. Zodpovedným riešiteľom bol vtedy Ing.Zdeněk Kutnar, ČVUT Praha. Skúsenosti získané z navrhovania striech, no najmä plochých viedli k formulácii „Zmeny a-3/1987“. Spracovanie tejto zmeny bolo v období 1982 - 1987 a zodpovedným riešiteľom bol Ing. Ivan Minář, VÚPS Praha – pracovisko Gottwaldov (Zlín). Účinnosť táto zmena nadobudla 1. 5. 1987. Po tomto období sa ukázala nutnosť pristúpiť k vypracovaniu revidovanému zneniu normy. Do roku 1990 boli vypracované až tri návrhy revidovanej normy, aby sa našla výsledná forma normového dokumentu.

Tieto návrhy – I. návrh v roku 1987, II. Návrh v roku 1988, III. návrh v roku 1989 – možno charakterizovať ako hľadanie optimálnej podoby slovného vyjadrenia problémov s vypustením niektorých menej frekventovaných hydroizolačných technológií. Predložené III. znenie zodpovedalo vtedy súčasným trendom v konštruovaní striech zaisťujúci predstih pred praxou a vytváralo predpoklady pre navrhovanie spoľahlivých a trvanlivých striech. Zodpovedným riešiteľom týchto návrhov bol Ing. Zdeněk Kutnar, FA - ČVUT Praha. Po tomto roku boli práce prerušené vzhľadom na nové hospodárske a spoločenské podmienky. Norma ČSN 73 1901 Navrhovanie striech je od 1. 1. 1993 normou STN s pôvodným číslom.

Pôvodná norma ČSN 73 1901 Navrhovanie striech bola v ČR prepracovaná zodpovedným riešiteľom doc. Ing. Zdeňkom Kutnarom,CSc. s kol. a schválená v januári 1999. V SR bola stále v platnosti pôvodná norma schválená v roku 1975. Až zriadením technickej komisie č. 103 „Strechy a hydroizolácie“ pri SÚTN v roku 2003 sa pristúpilo k revízii STN 73 1901. Revíziou vznikla nová norma s platnosťou od júna 2005 a v celom rozsahu nahrádza STN 73 1901 z 5. mája 1975.

Termíny a namáhanie striech

V súčasnosti platná norma rozdeľuje strechy na ploché, šikmé a strmé. Pre stanovenie rozdelenia striech je rozhodujúci sklon vonkajšieho povrchu krytiny. Plochá strecha je strecha so sklonom krytiny do 10° vrátane. Sklon 0°nie je uvedený. Ďalším rozhraním rozdelenia striech je sklon krytiny 45°. Pri jednoplášťových strechách je definovaná strecha s klasickým poradím vrstiev. Je to strecha s krytinou umiestnenou nad tepelnoizolačnou vrstvou bez parotesnej vrstvy. Expanzná vrstva v plochej streche slúži na vyrovnávanie rozdielnych tlakov vodnej pary medzi daným miestom strešného plášťa a vonkajším prostredím a obvykle plní aj funkciu dilatačnej vrstvy. Ďalej v tejto časti normy sú uvedené definície rôznych tvarov striech (sedlová, pultová, valbová, stanová, vežová atď.), ako aj definície hrán strechy. Namáhanie striech môže byť statické, dynamické, hydrofyzikálne, korózne a tepelnofyzikálne. Strecha sa navrhuje tak, aby odolávala v projekte stanovenému namáhaniu. Ak prenikanie tuhých a kvapalných zrážok nemožno vylúčiť, do konštrukcie strechy sa navrhnú poistné hydroizolačné vrstvy a hydroizolačné vrstvy v kombinácii s vetraním striech. Veľmi dôležitá je požiadavka, že skladba a konštrukcia strechy musia byť navrhnuté tak, aby sa dosiahol priaznivý vlhkostný stav a režim strechy. Za priaznivého vlhkostného stavu a režimu nedochádza k takým zmenám materiálov vrstiev a konštrukcie strechy vyvolaných vlhkosťou, ktoré by ohrozili funkcie strechy. Na dosiahnutie priaznivého vlhkostného stavu a režimu strešnej konštrukcie sa jednoznačne odporúča obmedziť alebo vylúčiť technologickú vodu zo skladby strechy a, samozrejme, vylúčiť kondenzáciu vodnej pary v konštrukcii strechy.

Trvanlivosť a spoľahlivosť striech

Trvanlivosť konštrukcie strechy sa navrhuje na dobu ekonomicky odôvodnenej životnosti stavby. Dobu funkčnosti objektu obvykle stanoví investor. Pre vrstvy a časti konštrukcie strechy s trvanlivosťou nižšou ako je požadovaná doba ekonomicky odôvodnenej životnosti stavby treba stanoviť spôsob a cykly údržby, prípadne výmeny. Trvanlivosť, respektíve životnosť vrstiev alebo časti konštrukcie strechy, musí byť jasne deklarovaná výrobcom v materiálových listoch. Technický stav konštrukcií treba overovať prehliadkami. Ich početnosť a náplň treba vymedziť v projekte. Strechu sa odporúča navrhovať tak, aby umožňovala priamu vizuálnu kontrolu nepriepustnosti, prípadne aby obsahovala signalizačný systém miesta poruchy hydroizolačnej vrstvy.

Pri viacplášťových konštrukciách sa odporúča sprístupniť aspoň jeden medziplášťový priestor, prípadne zabezpečiť možnosť kontroly vnútorných častí konštrukcie strechy z kontrolných miest. V odôvodnených prípadoch sa základné funkcie strechy zabezpečujú záložnými kontrolnými a sanačnými systémami, napr. pod ťažko opraviteľné hydroizolačné vrstvy sa do plochých striech vkladá poistná hydroizolačná vrstva. Hydroizolačné vrstvy sa zdvojujú vákuovou kontrolou funkcie a sa načným systémom, pod skladané krytiny sa vkladá poistná hydroizolačná vrstva a pod.; pri tepelnoizolačných vrstvách možno spoľahlivosť riešenia zvýšiť kombináciou čiastočne nasiakavých materiálov s nasiakavými atď.

Hydroizolačná vrstva – krytina chráni podstrešné priestory a niektoré vrstvy strechy pred zrážkovou, prípadne prevádzkovou vodou. Povlaková hydroizolačná vrstva – krytina neprepúšťa vodu v kvapalnom ani pevnom skupenstve v dôsledkuhydroizolačných vlastností použitých materiálova hydroizolačnej celistvosti a spojitosti. Použité materiály a ich skladba v povlakovej hydroizolačnej vrstve – krytine sa musi voliť tak, aby sa zabezpečila jej vodotesnosť. Povlakovú hydroizolačnú vrstvu – krytinu sa odporúča navrhovať so sklonom najmenej 1° smerom k odvodňovacím prvkom vrátane úžľabia, spája sa s podkladovou vrstvou len do tej miery, aby nedošlo k jej poškodeniu vplyvom pohybov podkladu a musí byť zabezpečená proti strhnutiu vetrom, a to lepením, kotvením alebo priťažením účelovou (prevádzkovou) alebo stabilizačnou vrstvou. Povlaková hydroizolačná vrstva – krytina musí byť zabezpečená proti sklzu na šikmých plochách, napr. kotvením alebo lokálnym prilepením a odporúča sa od tuhých ochranných vrstiev oddeliť spôsobom, ktorý zabráni vnášaniu ťahových síl do povlaku.

Skladané hydroizolačné vrstvy, ďalej len skladané krytiny, sa navrhujú z rovinných alebo tvarovaných plošných prvkov, hydroizolačne prepojených presahom, alebo spájaných na drážky alebo lišty. Odvádzajú vodu z povrchu strechy, nie sú však tesné voči vode pôsobiacej hydrostatickým tlakom vztlakom a vzlínaním. Strechy so skladanými krytinami sa odporúča navrhovať ako vetrané. Pod skladané krytiny, najmä z pálených a betónových škridiel a ďalších krytinových prvkov s malým formátom, sa odporúča navrhnúť poistnú hydroizolačnú vrstvu, ktorá zachytí zrážkovú vodu, prach aj sneh prenikajúce do strešnej konštrukcie škárami v krytine a vetracími otvormi za extrémnych poveternostných podmienok.

Konštrukcia strechy pod skladanou hydroizolačnou vrstvou musí byť odolná proti nepriaznivému pôsobeniu vlhkosti prenikajúcej niektorými typmi skladaných krytín a proti vode prenikajúcej do konštrukcie strechy za extrémnych poveternostných podmienok.

Bezpečné sklony strešných plôch pre skladané krytiny zabezpečujú praxou overenú nepriepustnosť skladaných krytinových systémov voči zrážkovej vode doplnkových opatrení; menšie sklony sa bez doplnkových hydroizolačných opatrení neodporúčajú (tesnenie stykov krytinových prvkov, zväčšenie ich presahu, poistná vrstva v skladbe strechy).

Obvyklé presahy krytinových prvkov sú pri tradičných krytinách dané empirickou skúsenosťou. Vyplývajú z konštrukčného riešenia skladaného hydroizolačného systému, sklonu krytinových prvkov a pod. Podrobnosti spravidla stanoví výrobca.

Ochranné vrstvy a skladba striech

Do všetkých vnútorných a vonkajších teplotných a vlhkostných podmienok prostredia možno navrhnúť jednoplášťovú alebo viacplášťovú strechu v závislosti od volených materiálov a ich usporiadania v konštrukcii. Konkrétne konštrukčné riešenie skladby a konštrukcie strechy závisí od výpočtového posúdenia, experimentálneho overenia, alebo musí byť podložené skúsenosťou s rovnakou alebo podobnou strešnou konštrukciou v podobných podmienkach vnútorného a vonkajšieho prostredia.

V prílohe normy sú uvedené príklady základných skladieb striech s povlakovou hydroizolačnou vrstvou - krytinou a príklady základných skladieb šikmých striech so skla danými krytinami z krytinových prvkov s malými formátmi na drevenom krove. Spoločným znakom skladieb s povlakovou krytinou je nutnosť riešenia expanznej vrstvy.

Konkrétny typ použitia materiálu a jeho technického riešenia je závislé od podkladu krytiny.

Ochranné vrstvy striech sa používajú najmä na ochranu povlakovej hydroizolačnej vrstvy a môžu byť z náterov, posypov a násypov. Náterové ochranné vrstvy sa vykonávajú z asfaltovaných lakov, tmelov alebo suspenzií. Vlastnosti a spôsob použitia určuje výrobca. Posypové ochranné vrstvy sa vykonávajú z prírodnej bridlice, z keramického granulátu, alebo z keramizovanej kamennej drviny. Táto ochranná vrstva sa realizuje pri výrobe asfaltovaných pásov. Vlastnosti a spôsob použitia určuje výrobca. Ochranné pásy sa realizujú z ťaženého kameniva s frakciou 16/32 s najmenšou hrúbkou 50 mm, alebo z ťaženého preddrveného kameniva s frakciou 16/32 s najmenšou hrúbkou 50 mm. Ďalej sa môžu realizovať z drveného kameniva s frakciou 16/32 s najmenšou hrúbkou 40 mm rozprestreté na pieskovom podsype so zrnením do 4 mm v hrúbke najmenej 20 mm, alebo zo zmesi jemných hydrofobizovaných materiálov so štrkopieskami s hrúbkou najmenej 40 mm. Násypy sa od povlakových hydroizolačných vrstiev odporúčajú oddeliť textíliou alebo iným vhodným separačným materiálom. Násypy pri plochých strechách s opačným poradím vrstiev zároveň plnia aj funkciu stabilizačnú. Stabilizačná vrstva musí v každom prípade zabezpečiť tepelnú izoláciu proti účinkom vztlakovej vody. Pri bežne používaných tepelnoizolačných materiáloch minimálnej objemovej hmotnosti 30 kg/m3 až 35 kg/m3 musí byť hmotnosť stabilizačnej vrstvy minimálne 35-krát väčšia ako hmotnosť tepelnoizolačnej vrstvy.

Vetranie striech

Návrh spôsobu vetrania striech je individuálnou záležitosťou každého projektového riešenia strechy. Vetranie vzduchových vrstiev dvojplášťových a viacplášťových striech je zaistené privádzacími a odvádzacími otvormi. Pri návrhu vetrania striech sa možno orientačne riadiť uvedenými údajmi, ak výrobca strešných systémov neposkytuje pre konkrétne riešenia presnejšie údaje. Vetracie otvory treba navrhnúť tak, aby bránili vnikaniu kvapalných a tuhých zrážok do strechy a vletovaniu vtákov a hmyzu (vhodný je aerodynamický tvar, žalúzie, mriežky, sieťky). Kryty vetracích otvorov majú čo najmenej obmedzovať prúdenie vzduchu a nemajú podliehať korózii. Hrúbka vzduchovej vrstvy dvojplášťovej strechy s krytinou s vysokým difúznym odporom sa volí čo najväčšia.Minimálna hrúbka vzduchovej vrstvy vetranej dvojplášťovej strechy v závislosti od dĺžky a sklonu vzduchovej vrstvy a požadovanej účinnosti vetracieho systému je 40 až 100 pri dĺžke vzduchovej vrstvy do 10 m, alebo 50 až 250 m pri odvádzaní zabudovanej vlhkosti. Plochy privádzacích vetracích otvorov sa volia v rozmedzí 1/100 až 1/400 plochy strechy v závislosti od sklonu vzduchovej vrstvy plocha odvádzacích vetracích otvorov sa oproti ploche privádzacích otvorov spravidla zväčšuje najmenej o 10 %. Pri strechách nad priestormi s vysokou teplotou a relatívnou vlhkosťouvnútorného vzduchu sa často výška vetracích otvorov rovná hrúbke vzduchovej vrstvy. Zároveň sa používajú parotesné zábrany. Vetracie otvory sa s výhodou navrhujú ako priebežné alebo takmer priebežné štrbiny po všetkých stranách objektu, pri hrebeni, na nárožiach a pri všetkých väčších telesách prehradzujúcich vetranú vzduchovú vrstvu. Prúdeniu vzduchu vo vzduchovej vrstve nemajú brániť nijaké prekážky. Vetranie strechy podporuje sklon horného plášťa a rozdielna výška prívodných a odvádzacích vetracích otvorov strechy. Účinnosť vetrania podporujú vetracie nadstavce alebo šachty, alebo spojenie vetracej vzduchovej vrstvy s vetranou vzduchovou vrstvou priľahlých dvojplášťových stien. Vzdialenosť prívodných a odvádzacích vetracích otvorov striech nemá presahovať 18 m. Vetraná vzduchová vrstva dvojplášťových striech s krytinami skladanými z malých formátov sa volí s plochou najmenej 200 cm2, pripadajúcou na 1m šírky strechy, s výškou vzduchovej vrstvy najmenej 20 mm. Ak presahuje vzdialenosť privádzacích a odvádzacích vetracích otvorov 10 m, spravidla sa zväčšuje plocha vetranej vzduchovej vrstvy o 10 % základnej plochy na každý ďalší 1 m presahujúci vzdialenosť 10 m.

Privádzacie vetracie otvory pri odkvape sa volia s plochou najmenej 1/500 zodpovedajúcej plochy strechy, min. 200 cm2/bm odkvapu, odvádzacie vetracie otvory v hrebeni alebo na nároží s plochou najmenej 1/1 000 plochy strechy (pri uvažovaní plochy strechy primkýnajúcej sa k hrebeňu alebo nárožiu z oboch strán).

Ak je do konštrukcie strechy pod krytinu skladanú z prvkov s malými formátmi vložená poistná hydroizolačná vrstva účinne prepúšťajúca vodnú paru (s nízkym difúznym odporom), obklopená vzduchovými vrstvami, odporúča sa každú zo vzduchových vrstiev takejto trojplášťovej strechy vetrať. Je výhodné, ak je vetranie dolnej vzduchovej vrstvy účinnejšie než vetranie hornej vzduchovej vrstvy.

Vetranie jednoplášťových plochých striech, ako aj skladba plochej strechy so systémom vetracích kanálikov napojených na vonkajšie ovzdušie v tejto norme nie je uvedené vzhľadom na neopodstatnenosť navrhovania takýchto konštrukcií, ktoré sa realizovali u nás v 70. rokoch minulého storočia. Boli veľmi poruchové z hľadiska stavebnej tepelnej a hydroizolačnej techniky. S vetraním striech sa veľakrát najmä pri plochých strechách spájala vrstva mikroventilačná. Táto vrstva nenahradzovala vetrací systém. Termín mikroventilačná vrstva je v súčasne platnej norme nahradený expanznou vrstvou, ktorý lepšie vystihuje jej funkciu.

Záver

STN 73 1901 Navrhovanie striech (schválená 5. 5. 1975) bola v mnohých častiach zastaralá a preto bola nevyhnutná jej revízia. Rozšírené a spresnené, prípadne nanovo formulované sú kapitoly: Termíny a definície, Všeobecne, Vrstvy striech, Skladba a konštrukcia striech, Dilatácia striech a Tvar odvodnenia striech. Nanovo sú do normy zaradené informatívne prílohy. Na základe pripomienok k vypracovanému návrhu revízie normy, ktorý bol spracovaný v novembri 2004 bola vypracovaná druhá verzia normy v januári 2005. Vzhľadom na skutočnosť, že ešte prichádzali prijateľnejšie námety a pripomienky, bola vypracovaná v mesiaci február 2005 tretia verzia normy STN 73 1901 ako posledná. V norme okrem uvedených vybraných okruhov je venovaná pozornosť sklzu snehu a odvodňovaniu plochých striech.

V prípade dovoleného sklzu snehu zo strechy projektantom treba prevádzku okolo objektu riešiť tak, aby snehové masy alebo stekajúca voda neohrozovali ani prevádzku, ani bezpečnosť ľudí, alebo trvanlivosť priľahlých stavebných konštrukcií. V opačnom prípade treba použiť vhodné zachytávače snehu. Snehové zachytávače navrhuje projektant. Technické riešenie detailov súvisiacich so snehovými zachytávačmi poskytuje dodávateľ krytiny a výrobca snehových zachytávačov. Previsnuté okraje striech a prípadné žľaby sa v tomto prípade, najmä pri objektoch v podhorských a horských oblastiach, navrhujú vzhľadom na nebezpečenstvo tvorby cencúľov a zamŕzania potrubia. Zvyčajne ich treba temperovať.

Pre vnútorne odvodňovanú plochú strechu s geometriou tvaru styku plochej strechy a obvodovej steny s prečnievajúcou vertikálnou časťou (atikou) musí byť strecha doplnená bezpečnostným priepadom (chrličom). Dolná hrana priepadu (chrliča) je 100 mm nad úrovňou povrchu krytiny strechy.

Dôležitou stránkou tejto normy je tá skutočnosť, že v prípade nutnosti sú články doplnené aj o povinnosti projektanta, výrobcu materiálu a realizátora stavebného diela. Spracovaný text revízie normy bol predložený širokej verejnosti k diskusii počas sympózia, seminárov v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Žiline a elektronickou formou.

Zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 254     nie: 232

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Stn, Stn normy
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby