preskočiť na hlavný obsah

Nepríjemné "úpravy" stien

/up/images/featured/images/Neprijemne_upravy_stien_0.png

V posledných rokoch sa v čoraz väčšom rozsahu objavujú najmä v budovách na bývanie, ale aj v niektorých typoch nebytových budov plesne. Na vonkajších povrchoch sa zase vyskytujú riasy. V obidvoch prípadoch ide o farebne nepríjemne pôsobiace "úpravy" povrchov stavebných konštrukcií. Čo s týmto neželaným maliarom stien?

Podmienky na rast plesní

Plesne sú mikroskopické mikroorganizmy, vláknité huby, vytvárané spleťou vlákien, pripomínajúce zamatový povlak alebo vatu. Rozmnožujú sa spórami. Z odborného hodnotenia vyplýva, že existujú určité vzťahy medzi prítomnosťou zárodkov mikroskopických húb v prostredí bytov a zdravotným stavom obyvateľov týchto priestorov. Prítomnosť mikrovláknitých húb môže vyvolať najmä ochorenia dýchacích ciest, ale aj kožné alergie (najmä u nižších vekových kategórií).

Riziko vzniku plesní nastáva aj bez výskytu kondenzácie vodnej pary na povrchoch stavebných konštrukcií. Na rast plesní musia byť vytvorené podmienky, ktoré sú dané existenciou spór, prítomnosťou kyslíka, vhodnou teplotou, výživným substrátom a prítomnosťou vody (vlhkosti).

V interiéri budov sú vždy splnené prvé štyri podmienky. Spóry (rozmnožovacie orgány) plesní sa dostávajú do vnútorného prostredia z exteriéru vetraním alebo infiltráciou. Vo vonkajšom prostredí sa nachádzajú v pôde, na rastlinách a na rôznych druhoch odpadu. Druhým zdrojom plesní sú tzv. vnútorné zdroje, ktoré sa do interiéru dostali skôr, napríklad kontaminovanými predmetmi. Spóry sa usadzujú na vnútorných plochách stien a na predmetoch.

Rast plesní závisí aj od splnenia ďalších podmienok. Teplota vnútorného vzduchu, ktorá je vždy v rozsahu medzi 10 až 30 °C, je na ich rast vhodná. Na stenách a predmetoch sa usadzujú prachové častice zo vzduchu, ktoré obsahujú vhodný výživný substrát. Povrch stien (maľovky s farebnými organickými pigmentmi) obsahuje organické látky, ktoré tiež napomáhajú rastu plesní. Kľúčovým faktorom je však prítomnosť vody. Mikrobiológovia preto zavádzajú špeciálnu veličinu pod názvom aktivita vody. Určité druhy plesní môžu klíčiť a rásť aj pri aktivite menšej ako 1, dokonca pri hodnote 0,8.

Kritická povrchová teplota na vznik plesní (zodpovedajúca 80 % relatívnej vlhkosti vzduchu v tesnej blízkosti povrchu stavebnej konštrukcie) závisí od teploty a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu. Pri teplote XX = 20 °C a relatívnej vlhkosti XX = 50 % je kritickou teplotou na vznik plesní hodnota XX = 12,6 °C. Jej výška sa teda mení v závislosti od teploty a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu.

Vnútorná povrchová teplota

Jej hodnota predstavuje jedno zo základných kritérií na vznik plesní a závisí od:

- teploty vonkajšieho vzduchu (podľa lokality a nadmorskej výšky je výpočtová teplota v zimnom období v SR od -10 °C do -20 °C),
- tepelnotechnických vlastností posudzovanej stavebnej konštrukcie (tepelného odporu R, resp. súčiniteľa prechodu tepla U,
- výskytu tepelných mostov v konštrukcii (miesta so zníženou vnútornou povrchovou teplotou),
- prúdenia vzduchu v blízkosti povrchu stavebnej konštrukcie (v kútoch je prúdenie vzduchu nižšie ako pri okolitých plochách, čo má vplyv na výraznejší pokles vnútornej povrchovej teploty),
- teploty vzduchu v miestnosti (zvyšovaním teploty vzduchu sa zvyšuje aj vnútorná povrchová teplota stavebnej konštrukcie a súčasne pri nezmenenom obsahu vlhkosti sa znižuje relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti - pozri tabuľku).

Zvyšovanie obsahu vlhkosti vo vzduchu spôsobuje zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu, pričom sa zvyšuje aj kritická teplota vzniku plesní. Zvlhčovanie vzduchu, teda narastanie relatívnej vlhkosti zapríčiňuje aj spôsob užívania miestnosti. Ovplyvňujú ju vnútorné zdroje - varenie, sprchovanie, sušenie prádla, väčšie množstvo izbových rastlín. Zdrojom vlhkosti bývajú aj miesta, kde zateká dažďová voda alebo keď nás vytopia susedia.

Zvýšená vlhkosť v miestnosti vzniká aj v dôsledku nedostatočného vetrania a zníženia prirodzenej infiltrácie oknami. Správnym vetraním v zimnom období (krátkym a intenzívnym) sa zabezpečí výmena vzduchu za vonkajší, ktorý je suchý. Napríklad vonkajší vzduch teploty -10 °C obsahuje v nasýtenom stave 2,15 g/m3 vodnej pary a vnútorný teploty 20 °C až 17,3 g/m3. Podľa účelu a spôsobu užívania miestnosti, sa považuje za dostatočnú výmena najmenej 15 m3 čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu (približne 4,2 l/s), v kuchyniach a v kúpeľniach až 10 l/s.

Miesta výskytu plesní

K výskytu plesní teda dochádza, keď je povrchová teplota stavebnej konštrukcie nižšia, ako je kritická teplota vzniku plesní zodpovedajúca teplote a relatívnej vlhkosti v miestnosti. Vplyvom už spomínaných príčin a ich kombinácií vznikajú plesne na rôznych miestach vnútorného povrchu stavebných konštrukcií. Ich výskytu nemusia predchádzať prejavy kondenzácie vodnej pary na vnútorných povrchoch stavebných konštrukcií.

Plesne vznikajú v bytových domoch všetkých typov, konštrukčných systémov a stavebných sústav a podľa spôsobu užívania a prípadného rozsahu zatekania aj v niektorých nebytových nevýrobných budovách. Obvodové plášte majú rôznu tepelnoizolačnú kvalitu v závislosti od použitého materiálu a konštrukčného riešenia, ktorú charakterizuje súčiniteľ prechodu tepla. Tepelné mosty vznikajú najčastejšie na nadokenných a naddverných prekladoch (osteniach a nadpražiach), v kútoch stykov obalových konštrukcií a v stykoch s vystupujúcimi konštrukciami (balkóny).

Výskyt hygienických nedostatkov v budovách na bývanie bol identifikovaný nezávisle od účelu využívania jednotlivých miestností, a to na základe špecifických podmienok v jednotlivých miestnostiach. Išlo najmä o nasledovné miesta vnútorného povrchu:

- v kúte styku strešného a obvodového plášťa posledného podlažia,
- na ploche obvodového plášťa pri štíte najmä za nábytkom,
- v kúte styku obvodového plášťa priečelia a štítu,
- v kúte styku obvodového plášťa a podlahy nad nevykurovaným suterénom,
- na ploche obvodovej steny deliacej obytné miestnosti a dilatačnú škáru,
- na ploche priečelia v miestach s nedostatočným prístupom vzduchu (znížená rýchlosť prúdenia vzduchu,
- v nadpraží okenných a dverných otvorov v obvodovom plášti,
- na ostení okenných a dverných otvorov v obvodovom plášti,
- v oblasti stykov v dôsledku zatekania,
- v miestach bodových tepelných mostov (napr. kotvenie zábradlia),
- pod parapetnou doskou alebo prahom aj v dôsledku zatekania,
- na vlysoch okenných konštrukcií (najmä ak sú znečistené prachom),
- na stykových plochách vlysov okenných konštrukcií (spôsobené vysokou relatívnou vlhkosťou vnútorného vzduchu prenikajúceho škárami, ak sa okná dlhšie obdobie neotvárali),
- na vonkajšej ploche nadpražia okien v prípade netesných okien a unikania väčšieho množstva teplého vlhkého vzduchu z miestnosti,
- v špajzových skriniach,
- v kúpeľniach v miestach škár medzi obkladačkami ako aj na iných plochách stenových a stropných konštrukcií,
- po obvode zateplenej plochy z vnútornej strany,
- na vnútornom povrchu z vnútornej strany zateplenej konštrukcie, ak je medzi nimi vzduchová medzera.

Príčiny rastu

Podľa revidovanej STN 73 0540 platnej od 1. októbra 2002 sa pre budovy, pri ich návrhu a posudzovaní (v projektovej dokumentácii zateplenia, ale aj novej stavby), preukazuje splnenie hygienického kritéria. Hygienické kritérium, t. j. stanovenie kritickej teploty na vznik plesní, sa využíva aj pri posudzovaní príčiny ich vzniku v užívaných bytoch.

Rast plesní na vnútorných povrchoch môže byť teda zapríčinený nedostatočnými tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií, ich zhoršením vplyvom zatekania, výskytom tepelných mostov, ale aj spôsobom užívania účelovo rôznych priestorov. Práve spôsob užívania vnútorných priestorov, zvýšenie vlhkosti (varenie, pranie a najmä sušenie prádla), nedostatočné vetranie a znižovanie teploty vzduchu v miestnostiach vytvárajú podmienky na vznik plesní.

Vlhkostný režim v miestnosti sa mení aj v prípade výmeny drevených zdvojených okien za tesné plastové bez vetracej štrbiny alebo iného spôsobu zabezpečenia potrebnej výmeny vzduchu. Výmenu otvorových konštrukcií je preto treba kombinovať so zateplením obvodového plášťa (vrátane ostení a nadpraží okien) a strešného plášťa. Dosiahne sa tým zvýšenie teploty na vnútornom povrchu konštrukcií na vyššie hodnoty, ako je kritická teplota vzniku plesní, prislúchajúca relatívnej vlhkosti vzduchu a jeho teplote.

Postrek plôch s plesňami chemickými prípravkami zabezpečí iba krátkodobé vylúčenie vzniku hygienických nedostatkov. Správnym riešením, t. j. úplným odstránením problémov vzniku plesní je zlepšenie tepelnej ochrany obalových konštrukcií zateplením a zároveň musíme zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu tak, aby sa znížila relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu.

Riasový porast na vonkajších povrchoch

Na vonkajších povrchoch obvodových plášťov zateplených konštrukcií sa v niektorých prípadoch objavujú sfarbené plochy šedej až šedozelenej farby. Na ich vznik musia byť splnené tri podmienky: prítomnosť spór rias, dostatočné množstvo vlhkosti a vhodný podklad. Riasy pre svoj život potrebujú dusík a ostatné výživné látky, ktoré sa v dostatočnom množstve nachádzajú v prachu a v rôznych usadeninách na budovách (plesne potrebujú uhlík v podobe organických zlúčenín - škrobu, cukru, celulózy).

Vlhkosť povrchov je na tienistých miestach vyššia ako na oslnených plochách. Preto sa na fasádach budov orientovaných práve na sever dobre darí riasovým porastom. Riasy rastú na všetkých podkladoch bez rozdielu, či ide o kameň, drevo, betón, omietky, farebné nátery alebo plasty, kovy, sklo. Povrch musí byť chladný a vlhký. Riasový porast sa často objavuje na nezateplených budovách v kútoch, na sokloch (ostrekovanie dažďovou vodou, zatienenie kríkmi) a v blízkosti dažďových zvodov.

Riasy sa vyskytujú na najstudenších plochách fasády. Zhotovením vonkajšej tepelnej ochrany zateplením sa znižujú tepelné straty stavebnou konštrukciou, čoho dôsledkom je aj zníženie vonkajšej povrchovej teploty. Počas jasných nocí je dokonca teplota na vonkajšom povrchu nižšia ako teplota okolitého vzduchu. Kombinácia veľmi dobrých tepelnoizolačných vlastností obvodovej konštrukcie a jej severná orientácia, prípadne zatienenie zväčšujú riziko rastu rias. Na každej takejto konštrukcii však nemusia riasy rásť. Potrebné je splnenie ďalších podmienok, ako je blízkosť lesa (zdroj spórov) a potoka alebo vlhkej plochy (zdroj vlhkosti). Riasy rastú skôr na drsnejších plochách ako na hladších.

Možnosti sanácie riasami napadnutých povrchov sú obmedzené. Príslušný povrch fasády sa očistí tlakovou vodou, prípadne sa mechanicky odstránia väčšie vrstvy. Na ošetrenie povrchov sa použijú algicídne nátery. Do povrchových úprav zatepľovacích systémov používaných na budovy v blízkosti lesov, vodných plôch a so severnou orientáciou je vhodné použiť prísady zamedzujúce rast rias.

Prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
VVÚPS-NOVA,
výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s.r.o., Bratislava


Literatúra
[1] STN 73 0540, Časť 1 - 4:2002 - Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana.
[2] STN EN ISO 13 788: 2002 Tepelnovlhkostné vlastnosti stavebných prvkov a konštrukcií. Vnútorná povrchová teplota na vylúčenie kritickej vlhkosti a kondenzácie. Výpočtová metóda.
[3] Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov. Hromadná bytová výstavba do roku 1970. Bratislava: Jaga group, v.o.s., 2001.
[4] Jesenská, Z.- Piecková, E.- Sternová, Z. - Šenitková, I.: Škodliviny negatívne pôsobiace na zdravie (bytové domy). Bratislava: MVRR SR - VVÚPS-NOVA, 1999.
[5] Blaich, J.: Poruchy stavieb. Bratislava: Jaga group, v.o.s., 2001.

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 193     nie: 128

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby