preskočiť na hlavný obsah

Náš vysnívaný dom a vhodný pozemok

/up/images/featured/images/Nas_vysnivany_dom_a_vhodny_pozemok_0.png

Základné podmienky, ktoré ovplyvňujú návrh riešenia zástavby rodinných domov, sú zachytené v rozvojových smeroch obce a analyzované v územnom pláne. Ďalej je to charakter jestvujúcej zástavby obce, pôdorysný a výškopisný tvar pozemku a spôsob lokalizácie voči komunikácii.

Stavebný pozemok je plocha, ktorá musí byť na stavebný účel v územnom, resp. zastavovacom pláne určená, alebo je to preukázané v geometrickom pláne. V opačnom prípade musí byť vyňatá z pôdneho fondu a preklasifikovaná na stavebné účely.

Návrh konkrétneho riešenia ovplyvňuje orientácia zástavby a dané základové pomery (kvalita základovej pôdy a podzemná voda na pozemku). Konfigurácia zástavby ovplyvňuje oslnenie, zatienenie a prúdenie vzduchu medzi jednotlivými budovami s dopadom na prirodzené vetranie a teplotné pomery okolia. Rovnomernosť oslnenia, resp. zatienenia ulice ovplyvňuje orientácia vzhľadom na svetové strany ako aj priečelia jednotlivých budov.

Trendy vo výstavbe

Ekologická výstavba si vyžaduje prostredie bez negatívnych vplyvov, ako sú napr. hluk, zápach, zvýšená prašnosť, rozličné formy nežiaduceho žiarenia, elektrosmog a iné. Na druhej strane aktuálne uvedomelá nízkoenergetická výstavba rodinných domov predpokladá maximálne využitie prírodných daností prostredia s možnosťou zhodnotenia a znásobenia získaného potenciálu obnoviteľnej, sekundárnej energie zo Slnka, vody, vetra a zeme. Všetky tieto kritériá nie je možné vždy v plnom rozsahu splniť, sú ale podkladom pre výber stavebného pozemku a dotváranie stavebného zámeru - výstavby optimálneho rodinného domu v súlade s prostredím.

Kvalita pozemku

Kvalita stavebného pozemku je závislá od množstva faktorov, ktoré je dôležité zohľadniť pri jeho výbere na výstavbu rodinného domu. Medzi základné faktory patria:
- atraktívnosť polohy,
- využiteľnosť pozemku,
- klimatické podmienky v danej lokalite, orientácia na svetové strany a smer prevládajúcich vetrov,
- dopravná situácia a napojenie na technickú infraštruktúru,
- morfológia terénu - sklon a nerovnosti parcely,
- podzemná voda, zrážková svahová voda,
- základové pomery.

Atraktívnosť

Daná je v prvom rade konkrétnou lokalitou a prírodnými danosťami prostredia. Cena pozemku, začlenenie v krajine i poloha s určitým výhľadom udáva jeho hodnotu, ktorá sa výstavbou kvalitného rodinného domu a vhodnou úpravou okolia ešte znásobí. Kvalitu bývania ovplyvňuje nielen vhodná realizácia a prostredie, ale aj všetky okolité realizácie ako aj celková úprava okolia - terén, oplotenie, atď.

Využiteľnosť

Nie je závislá len od plošnej veľkosti parcely, ale aj od jej proporcií. Pre konkrétnu lokalitu sú stanovené záväzné regulatívy pre výstavbu, ktoré je nevyhnutné dodržať na základe požiadaviek stavebného úradu. Medzi najčastejšie patria napr. maximálna pôdorysná veľkosť a tvar domu, maximálna výška hrebeňa strechy a sklon strešnej roviny s predpísaným druhom krytiny, odstupové vzdialenosti a poloha stavebnej čiary, prípadne druh oplotenia pozemku.

Pri samostatne stojacich stavbách musí byť dodržaný minimálny odstup v zmysle požiadaviek stavebného zákona (vrátane doplňujúcich zákonov a vyhlášok) 3 m od hraníc pozemku. Pre dobrú využiteľnosť pozemku by nemala byť šírka parcely menšia ako 16 m. Na širších pozemkoch (okolo 20 m) je možné pri bežnej šírke priečelia domu (cca 10 m) situovať rodinný dom aj s oknami na všetky štyri strany (fasády). Inými možnými alternatívami umiestnenia rodinného domu na užších pozemkoch sú dvojdomy, radové a átriové domy, pri svažitých terénoch terasové riešenia.

Klimatické podmienky

Pri orientácii pozemku je dôležité zhodnotiť, či pozdĺžna os smeruje v smere sever - juh alebo východ - západ. Tento fakt je dôležitý pre optimálny návrh pôdorysu rodinného domu a jeho vzťahu k záhrade. Záhrada predstavuje "rozšírenie" pôdorysu domu, čím vytvára ďalší životný priestor, ktorý prepája a doplňuje základné funkcie bývania o prírodné prostredie, predovšetkým v období od jari do jesene. Úžitková záhrada býva obyčajne v zadnej časti pozemku a jej veľkosť závisí od spôsobu zástavby, stavebného pozemku, hospodárskeho príslušenstva a ostatných funkčných plôch.

Na umiestnenie rodinného domu na pozemku sa javia menej vhodnými exponované miesta, napríklad na vrchole kopca alebo v údolí, nakoľko práve v týchto polohách sa kumulujú vrstvy studeného vzduchu. Veľmi kvalitným pozemkom z hľadiska solárnych ziskov je južne orientovaný svah s priaznivým orientovaním prevládajúcich vetrov.

Pri rozhodovaní o optimálnom umiestnení domu na pozemku je vhodné pozorovať, ako boli do prostredia osadené staré, pôvodné domy. Tieto sa spravidla stavali tak, že ľudia mali po dlhé roky vysledované klimatické podmienky. Domy svojou polohou sledovali dráhu Slnka a tvarom a sklonom strešnej roviny, resp. výsadbou drevín, sledovali smerovanie prevládajúcich vetrov.

Naši predkovia rešpektovali pri stavbe domov vplyv svahových vetrov. Domy sú pozdĺžnou osou situované po vrstevnici, okennými a dvernými otvormi orientované na juhovýchod, resp. juhozápad. Severné priečelia boli bez otvorov, navyše chránené hospodárskymi stavbami a vegetáciou. Domy sa stavali výlučne prízemné, aby výškovo nezasahovali do prevládajúceho prúdenia studeného vzduchu. Rešpektovaním týchto praktických opatrení je možné aj dnes výrazne prispieť k potenciálnej úspore energií.

Dopravná situácia

Čím je stavebný pozemok vzdialenejší od mestských konglomerácií, tým je zvyčajne jeho cena nižšia, a tým väčšie sú problémy s príjazdom na pracovisko, do školy, k nákupným strediskám, s dostupnosťou verejných dopravných prostriedkov.

Ďalším výrazným faktorom je prístupnosť technickej infraštruktúry - možnosť pripojenia stavby na rozvody elektriny, vody, prípadne plynu a telekomunikácií. Nemenej dôležitá je aj poloha napojenia pozemku na miestnu komunikáciu. Čím viac je orientovaná na sever pozemku, tým výhodnejšia sa stáva situácia. V neposlednom rade narastá na význame aj nutnosť udržiavania prístupových komunikácií v zimnom období.

Morfológia terénu

Rovinne situované pozemky je možné ľahšie zastavať a komunikačne napojiť. Šikmé stavebné parcely môžu byť síce z krajinárskeho hľadiska atraktívnejšie, prinášajú ale so sebou podstatne viac problémov pre ich zastavanie, ako aj prídavné náklady na vybudovanie schodísk, rámp a oporných múrov. Predpokladom správneho postupu pri výstavbe rodinného domu na svahu je maximálna snaha rešpektovať prirodzený sklon terénu a tomu prispôsobiť výškové delenie jednotlivých podlaží domu. Drobné architektonické úpravy záhrad na svahovitých pozemkoch je možné dosiahnuť pomocou terénnych schodov a múrikov.

Podzemná voda

Využiteľnosť stavebného pozemku závisí aj od najvyššej úrovne hladiny podzemnej vody. Táto môže výrazne kolísať, najmä v období suchších rokov. Preto je nevyhnutné pred kúpou pozemku získať záväzné údaje od príslušného stavebného úradu, resp. vodohospodárskeho podniku. Pri svažitých pozemkoch je dôležitý tlak svahovej vody na stavbu. V takomto prípade je nevyhnutné urobiť drenáž zo strany svahu až po hornú hranu podlahy podzemného podlažia. Na druhej strane je tu možnosť vybudovania vlastného vodného zdroja - studne na čerpanie úžitkovej vody ako aj získanie sekundárnej energie pomocou tepelného čerpadla.

Základové pomery

Pri stavbe rodinného domu je únosnosť pôdy takmer vždy dostatočná. Vo zvláštnych prípadoch (stavba na nekvalitnej základovej pôde, pri skalnom podklade), resp. pri náročných základových pomeroch (napr. pozemok na pôvodnej skládke odpadov), je výhodnejšie upustiť od požiadavky vybudovania podzemného podlažia. Základové pomery, skladba pôdy a jej charakteristické vlastnosti by mali byť známe podľa dostupných podkladov z geologického a radónového prieskumu danej lokality.

Územnotechnické a legislatívne požiadavky

Poloha budovy na pozemku je podstatne vymedzená požiadavkami stavebného zákona a miestnymi predpismi a regulatívmi platnými pre konkrétne územie obce. Vyhláška č. 532 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 8. júla 2002 ustanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie. Mimo stavebného pozemku možno umiestniť len pripojenie stavby na rozvody technického vybavenia a pozemné komunikácie či dočasné zariadenie staveniska. Umiestnenie stavby podľa jej druhu a potreby musí umožniť aj jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavanej časti obce umiestňujú pod povrch zeme.

Odstupy stavieb

Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, ďalej požiadavky na ochranu životného prostredia, hygienické, veterinárne, na ochranu povrchových a podzemných vôd, pamiatok, na zachovanie požiarnej bezpečnosti či civilnej ochrany. Špeciálnu časť predstavujú požiadavky na kvalitu denného osvetlenia a preslnenia a na zachovanie pohody bývania.

Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb, užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a na činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Ak rodinné domy majú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené podľa vyhlášky 532/2002 Z. z. možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti alebo podľa územného plánu zóny.

Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1, 50 m od steny.

Odstavné a parkovacie plochy

Stavba musí mať odstavné a parkovacie státie pre automobil, ktoré môže byť riešené ako súčasť stavby, ako prevádzkovo napojená časť stavby alebo je státie umiestnené na pozemku pri dome, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov (zákon č. 277/1994 Z. z.). Odstavná plocha a garáž majú byť riešené a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí domu hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha by mala byť zazelenená.

Napojenie stavby na technickú infraštruktúru

Stavba sa podľa druhu a potreby napája na zdroj pitnej vody, prípadne úžitkovej vody a vody na hasenie požiaru. Tiež je dôležité napojenie na potrebné energie i na telekomunikačnú sieť. Stavba musí byť prednostne napojená na verejnú kanalizáciu (ak má dostatočnú kapacitu) alebo ak treba, musíme realizovať zariadenia na zneškodňovanie odpadových vôd. Ak odpadová voda nespĺňa podmienky na vypustenie do verejnej kanalizácie, tiež treba navrhnúť a zriadiť zariadenie na jej prečistenie.

Oplotenie pozemku

Aj návrh oplotenia pozemku podlieha stavebnému povoleniu, a preto je potrebné navrhnúť druh a výšku oplotenia v rámci celkovej situácie i charakteru stavby rodinného domu. Požiadavka na verejne prístupné odčítavanie spotrebovaného množstva energie (elektriny a plynu) je splnená osadením elektromeru a plynomeru do oplotenia tak, aby bol aktuálny stav odčítateľný vo výške cca 1,8 m (spodná úroveň osadenia skriniek 1,5 m nad upraveným terénom).

Pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak stavba môže pôsobiť nepriaznivo na životné prostredie a ak treba zamedziť voľnému pohybu osôb alebo zvierat. Okrem toho stavbu treba chrániť pred okolitými vplyvmi a pred vstupom neoprávnenej osoby. Oplotenie nesmie svojím rozsahom, tvarom a použitým materiálom narušiť samotný charakter stavby, ďalej by nemalo zasahovať do rozhľadového poľa pripojenia stavby na pozemnú komunikáciu, či ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky a iných osôb.

Hygienické požiadavky pre budovy na bývanie

Hygienické a environmentálne požiadavky na výstavbu sú zakotvené vo vyhláške 532/2002 Z. z., na základe ktorej sa stávajú normatívne odporúčané hodnoty záväzné. Pre bývanie je nevyhnutné dodržať zrakovú pohodu, ochranu pred oslnením a zabezpečiť aspoň minimálnu dobu preslnenia. Byt musí byť dostatočne preslnený, čo sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy STN 73 4301 Budovy na bývanie, vydanej v júni 2005. Medzi základné požiadavky patrí doba preslnenia cez deň minimálne 1,5 hodiny, pričom sa odporúčajú 3 hodiny.

Medzi hygienické požiadavky na výstavbu budov na bývanie patrí aj protiradónová ochrana. Vyhláška č. 528 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 16. augusta 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia podľa § 62 písm. v) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením a určuje postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pri výstavbe bytových budov.

Zatriedenie stavebného pozemku do jednej z kategórií radónového rizika je nevyhnutným podkladom pre návrh protiradónových opatrení pri nových stavbách. Štatistická pravdepodobnosť rizika prieniku radónu z pôdneho vzduchu do pobytových priestorov je vyjadrená kategorizáciou územia, a to môže byť s nízkym, stredným alebo vysokým radónovým rizikom.

Pod pojmom radónové riziko sa označuje pravdepodobnosť výskytu zvýšenej alebo vysokej úrovne objemovej aktivity radónu v podložných pôdach, zároveň však sa tým vyjadruje aj miera nebezpečenstva vnikania radónu z hornín v podloží a jeho kumulovanie v budovách. Povinnosť stanovenia kategórie radónového rizika stavebného pozemku určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 406/1992 Z. z. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 141/2000 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany. Citované vyhlášky okrem iného určujú aj metodiku radónového prieskumu a v prípade zistenia stredného a vysokého radónového rizika ukladajú stavebníkom povinnosť vykonať príslušné opatrenia. Radónový prieskum (t. j. stanovenie objemovej aktivity radónu a stupňa priepustnosti vrstvy pri povrchu) realizujú v SR autorizované firmy a úradní merači. Ich zoznam možno získať na útvare Hlavného hygienika SR.

Ing. Dagmar Lavrinčíková
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 148     nie: 150

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby