preskočiť na hlavný obsah

Nadstavba bytového domu

/up/images/featured/images/nadstavba_0.png

Pozitívny dialóg

Zastávam názor, že dobrá mestská architektúra nepotrebuje nevyhnutne pútať na seba pozornosť výraznými gestami. Jej latentná prítomnosť by mala evokovať pocit, že nie je potrebné „viac o nej písať". Napriek tomu nesmie pôsobiť dojmom banálnosti, za ktorým sa spravidla skrýva bezobsažný koncept. Predstavuje v podstate paradoxný súlad medzi harmonickou formou a vzrušujúcou kvalitou vzniknutého priestoru. Vždy sa k nej radi vraciate. S určitou mierou tolerancie by sa dalo povedať, že bytový dom na Moravskej ulici v Bratislave takúto architektonickú kvalitu ponúka. Na jednej strane sa nadstavba výrazovo priznáva k funkcionalistickému charakteru pôvodného objektu, rešpektuje ho a hľadá v ňom inšpiráciu, čo evokuje harmonický súlad oboch častí. Na strane druhej však predstavuje iné (takmer opačné) filozofické východisko k výslednej výrazovej striedmosti stavby, čo vyvoláva pozitívne vnútorné napätie. Táto symbióza je nekonfliktná a zaujímavá zároveň.

Autorom nadstavby bytového domu na Moravskej ulici je skúsený tím spoločnosti Interset pod vedením architektov Martina Fleischmanna a Maria Zajaca. Spoločnosť Interset sa zaoberá komplexným riešením strešných nadstavieb, najmä s funkciou bývania. Mnohoročné skúsenosti v tejto oblasti dokazuje kvalitné portfólio realizovaných diel

Estetika striedmosti


Funkcionalizmus zjednodušuje priestor a formu (takmer) na minimum, čím hľadá pragmatické a efektívne riešenie architektonickej úlohy. Nemá pritom ambíciu hľadať nové interpretácie klasických architektonických prvkov, ako sú okná či steny, pokiaľ plnia svoju funkciu. Najdôležitejšia bola účelnosť stavby, jej estetika potom takpovediac „vyšla" sama od seba. Striedmosť výrazu a minimalistická forma výsledného diela boli dôsledkom takéhoto myslenia, nie výtvarným zámerom. Výrazová striedmosť tejto nadstavby je naopak výsledkom zámerného aplikovania princípov minimalizmu /2/; je výsledkom metódy abstrakcie /3/. Jednotný charakter výsledného diela teda paradoxne vzniká kombináciou dvoch opačných postojov k otázke estetiky. Neustály dialóg medzi oboma časťami domu je prítomný od celkového riešenia až po detail.

Otázka kompromisu


Kompaktný kubusovitý tvar pôvodného bytového domu nahradili ustupujúce podlažia novej trojpodlažnej nadstavby na severovýchodnej strane domu. Táto forma sleduje najmä svetlotechnické požiadavky, ale tiež vytvára terasy pre nové byty a nakoniec aj výškovo nadväzuje na susednú zástavbu. Pôvodne skryté konštrukcie masívnych komínov sa tak dostávajú na povrch, čím mierne zhoršujú možnosti využitia priestoru terasy a rozpačito deformujú pôvodne jednoduchú siluetu domu. Horná hrana atiky nadstavby je mierne nižšie ako atika susedného domu na uličnej fasáde /4/, avšak na opačnej strane domu je ich výška zhodná. Tento moment preto vnímam ako konštrukčnú nevyhnutnosť, nie ako zámer. Nadstavba dodržuje pôvodný charakteristický kontrast medzi SZ a JV fasádou. Na jednej strane dodržiava strohú kompozíciu okenných otvorov uličnej fasády (až na jednu výnimku), na strane druhej rozohráva dvorovú fasádu novými plastickými prvkami a novou kompozíciou stavebných otvorov. Zatiaľ čo pôvodný objekt pracuje s čiastočne zasklenou zapustenou lodžiou či pavlačou (ktorá pripomína loosovské okná), nadstavba ponúka balkóny a rizalit výťahovej šachty ako reakciu /5/. Novinkou je i rohové okno, ktoré sa vo funkcionalistickom výrazovom slovníku pre tento typologický druh architektúry objavovalo zriedkavo.

Ponuka bývania

Dispozičné riešenie determinovalo množstvo limitov, napriek tomu je zvládnuté veľmi dobre. Pôvodné komunikačné jadro so schodiskom doplnil výťah, ktorý zastavuje na schodiskových medzipodestách. Nadstavba ponúka jedno až trojizbové byty s terasami či balkónmi. Na každom podlaží sú tri byty. Samotné dispozície bytov nepredstavujú iba zámer architektov, ale aj prípadný kompromis s požiadavkami klienta; napriek tomu sú „čisté". Treba spomenúť, že orientácia bytového domu nie je úplne ideálna, čo sa pravdepodobne premietne aj do preslnenia niektorých bytov /6/. Terasy sú orientované na severovýchod.

Detailný pohľad

Kovová konštrukcia v tvare obráteného písmena S (či otáznika?) na juhovýchodnej fasáde pôsobí rozpačito, napriek svojej funkcii. Tento formalizmus bude zrejme výsledkom pocitu neistoty z puristicky strohej fasády, pre ktorú mali funkcionalisti predsa len silnejší argument. Zábradlia síce nepripomínajú funkcionalistické štandardy z pásovej ocele, ale industriálny „look" antracitového ťahokovu sa k celkovému výrazu hodí. Snáď len jeho rámy sú trochu masívne /7/. Čistotu celkového riešenia narúšajú dažďové zvody, ktoré sú vedené po fasáde na viacerých miestach. Klimatizačná jednotka na SV fasáde je z ulice viditeľná, napriek ustupujúcim terasám a výške domu. Farebnosť plastových okien autori zvolili dobre. Antracitová farba okenných rámov nadstavby deklaruje svoju kontrastnú polohu voči spodnej časti stavby a pozitívne prispieva k spomínanému dialógu medzi starým a novým.

Hľadanie dialógu

Je zaujímavé sledovať, ako sa viaceré výtvarné princípy v architektúre (okrem iného) opakovane vracajú. Odhliadnuc od rozdielneho filozofického pozadia opäť prinášajú pôvodnú estetickú paradigmu, akurát v trendovom šate. V ostatnom desaťročí dochádza k týmto návratom tak rýchlo, že je ťažké zaregistrovať skutočnú podstatu toho-ktorého žánru. K tomuto trendu sa však títo architekti stavajú veľmi pozitívne, čoho dôkazom je nadstavba na
Moravskej ulici. Estetika pôvodného objektu je v nadstavbe podaná novým spôsobom: rozdielne prístupy k zdanlivo identickému výrazu; pragmatická striedmosť funkcionalistickej podnože kontra trendový minimalizmus nadstavby; pozitívny dialóg.

Lukáš Šíp

Nadstavba bytového domu
Moravská 3, Bratislava
Investor: Interset Bratislava, s.r.o.
Autori: Martin Fleischmann, Mario Zajac
Spolupráca: Robert Dúbravec
Projekt: 06. 2006 – 07. 2007
Realizácia: 2008 – 2009
Úžitková plocha: 781,92 m2, zastavaná plocha: 314,85 m2
Obstavaný priestor: 2560,05 m3
Foto: Paťo Safko

Poznámky:

1    Niektoré práce boli publikované aj v časopise ARCH: Čerešňová, Z.: Tak bielo ako sa len dá. Arch 12, 2007, č. 10, s. 28 - 29; Čerešňová, Z.: Ticho nad rušnou ulicou. Arch 12, 2007, č. 10, s. 42 - 43.
2    Minimalizmu sa tematicky venuje celé číslo časopisu ARCH 3 / 2008.
3    Podľa architekta Tadaa Anda. Henket, H. J.; Heynen, H.(Ed.): Back from Utopia. The Challenge of the Modern Movement. Rotterdam, 010 Publishers 2002, s. 66 - 67.
4    Mierny rozdiel vo výške atík opticky rozdeľuje inak kompaktnú hmotu obytného bloku.
5    Podobný prvok rizalitu na dvorovej fasáde vidíme aj na susednom objekte.
6    Rizalit výťahovej šachty na SZ fasáde tieni niektorým oknám zo západu.
7    Funkcionalisti radi pracovali so subtílnosťou kovu.

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať


Páčil sa vám článok?

áno: 170     nie: 140

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby