preskočiť na hlavný obsah

Nádrže a priehrady od minulosti po súčasnosť - A ako ďalej?

/up/images/featured/images/0priehrad.jpg

História výstavby nádrží a priehrad sa spája najmä s tými oblasťami sveta, kde je akútny nedostatok vody. Prečo ale treba stavať tieto vodné stavby aj na našom území? Jedným z dôvodov je fakt, že Slovensko spolu s Českou republikou sú súčasťou hydrologickej strechy Európy. Rieky, prameniace na našom území, sú charakteristické veľkou rozkolísanosťou. To má za následok, že maximálne prietoky sú oproti minimálnym výrazne vyššie, v niektorých prípadoch viac ako 1 000 násobne. A tak extrémne prietoky v korytách riek prinášajú so sebou akútne nedostatky aj nebezpečné prebytky vody.

Od histórie po súčasnosť

História výstavby priehrad na Slovensku siaha do začiatku 16. storočia. V roku 2010 uplynulo 500 rokov od výstavby prvej priehrady Veľká Vodárenská, postavenej na našom území v roku 1510 neďaleko Banskej Štiavnice (obr. 1).

Významné postavenie vo vývoji priehradného staviteľstva u nás prináleží najmä 1. polovici 18. storočia, ktorému právom patrí prívlastok „Zlatý vek priehradného staviteľstva". Bol to predovšetkým vývoj banského priemyslu v Banskoštiavnických revíroch, kde sa najmä v 17. až 19. storočí ťažili zlaté, strieborné a iné vzácne kovy. Tu - za účelom získania energie pre odčerpávanie podzemných vôd z banských štôlní, ale aj za účelom získania zásob vody pre banský priemysel boli v tejto oblasti, chudobnej na povrchové vodné zdroje, vybudované umelé nádrže, tzv. tajchy. O ich výstavbu sa zaslúžili významné osobnosti, akými boli Samuel Mikovíny, ale aj Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell. V tom čase tu bolo vybudovaných okolo 50 - 60 nádrží, z ktorých je ešte dnes v prevádzke 22. Spomedzi nich tu možno spomenúť napr. nádrže Veľká Kolpašská, Dolná Vindšachtská, Veľká Vindšachtská, Malá a Veľká Richňavská, Otergrund, Evička, Dolnohodrušská, Rozgrund (obr. 2), Počúvadlo a iné. Táto unikátna vodohospodárska sústava, ktorá si nesporne zaslúži náš obdiv, bola v roku 1993 spolu s mestom Banská Štiavnica UNESCO-m zaradená na listinu kultúrneho dedičstva ľudstva [1].

V súvislosti s históriou rozvoja a výstavby nádrží a priehrad na území Slovenka treba spomenúť aj také skvosty, akými je nádrž Úhorná na Spiši (obr. 3), alebo klauzúry Korytnica, Stošky, Bacúch, Hročok a iné, využívajúce vodu ako dopravné médium pri ťažbe a doprave dreva, či dômyselná energetická sústava Motyčky - Jelenec - Staré hory zo začiatku 20. storočia (obr. 4a, 4b). V duchu hesla „Voda je život" treba poznamenať, že voda skutočne život dáva, ale ho aj berie. A berie ho práve vtedy, keď jej je nedostatok (v období sucha), ale aj keď jej je prebytok (v čase povodní). Tomuto nežiaducemu javu možno predchádzať práve výstavbou vodných nádrží, ktoré slúžia na vyrovnávanie prietokov v čase a priestore (schéma 1).

Takže nádrž, ktorá spravidla vzniká prehradením údolia rieky priehradou tu funguje ako zásobáreň na to najvzácnej šie, čo nám príroda môže poskytnúť - na vodu. Do takto vybudovaných nádrží môžeme zhromažďovať vodu, pretekajúcu korytami riek v tom čase, keď jej je nadostač, aby sme si vytvorili jej zásoby na obdobie, keď jej bude nedostatok. Toto je zásobná funkcia nádrží. Nádrže však môžu mať aj ochrannú funkciu, ktorá spočíva v zachytávaní veľkých povodňových prietokov v tzv. ochrannom priestore, čím sa znižujú povodňové prietoky pod priehradou a chránia toto územie pred povodňami. Nádrže tak môžu spĺňať buď jeden účel (tzv. jednoúčelové), alebo viac účelov (tzv. viacúčelové).

Na Slovensku máme vybudovaných celkom 281 vodných nádrží, ktoré spadajú do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Z nich 231 sú malé vodné nádrže a 50 nádrží je zaradených do svetového registra veľkých priehrad (ICOLD - International Comi- ttee on Large Dams). V nich možno akumulovať celkom 1,896 mld. m3 vody, pričom rozhodujúci podiel na tomto objeme majú veľké nádrže (ICOLD), ktoré sú spravidla viacúčelové. Celková plocha zatopená nádržami, nezaberá ani 0,5 % celkovej plochy nášho územia.

Umelé vodné nádrže ako súčasť protipovodňovej ochrany

Podstata funkcie nádrže v protipovodňovej ochrane je znázornená na schéme 2. Pri veľkých - povodňových prietokoch sa voda, ktorú nemožno korytom toku bezpečne previesť, zadrží v nádrži a následne, po opadnutí povodňových prietokov sa takto zadržaná voda pozvoľna vypúšťa do koryta pod priehradou, aby sa ochranný priestor vyprázdnil a mohol zachytávať ďalšie povodňové vlny.

Celkový ochranný priestor, ktorý máme vytvorený v našich vodných nádržiach je 259 655 604 m3. V povodí Dunaja a Moravy je k dispozícii ochranný priestor 2 331 823 m3. V povodí týchto riek majú okrem ochranných nádrží významné postavenie najmä ochranné hrádze, ktorých počiatky výstavby siahajú do 15. storočia. Osobitný význam tu treba priradiť aj vodnému dielu Gabčíkovo, ktoré sa na protipovodňovej ochrane podieľa objemom zdrže Hrušov a objemom prívodného kanála, ale najmä prerozdelením prietokov vody v Dunaji [1].

V povodí Váhu je vďaka nádržiam vytvorený ochranný priestor s celkovým objemom 60 567 661 m3. Medzi dominantné nádrže patria najmä VD Orava s ochranným priestorom 31 mil. m3 a Liptovská Mara s ochranným priestorom takmer 17 mil. m3. Sú to vrcholové nádrže a vďaka nim sú oblasti pod ich priehradami chránené pred povodňami už dlhé desaťročia. Vodné dielo Orava je vhodné osobitnej pozornosti. Myšlienka jeho výstavby je oveľa staršia, ako samotné vodné dielo. Siaha do počiatkov 19. storočia. Oblasť pod Oravou, pod sútokom Čiernej a Bielej Oravy, bola po stáročia sužovaná povodňami, ktoré prinášali Oravcom trápenie, oberali ich o majetky, o životy. A tak, takmer vždy po katastrofálnych povodniach vyvstala požiadavka vybudovať na tejto nevyspytateľnej rieke nádrž, ktorá by ich chránila pred veľkými vodami. Tak tomu bolo napr. v rokoch 1813, 1830, 1842, 1870... Až nakoniec v roku 1941 sa pristúpilo k výstavbe priehrady Orava, ktorá bola ukončená v roku 1953. Treba podotknúť, že v extrémne ťažkých nielen spoločenských, ale aj geologických podmienkach. Napriek tomu je táto vodná stavba svojim riešením originálna a jedinečná (obr. 5). Odvtedy je oblasť pod sútokom Čiernej a Bielej Oravy v bezpečí.

Okrem ochrany pred povodňami zastáva toto vodné dielo aj významné miesto vo výrobe ekologicky najčistejšej elektrickej energie. Spolu s Liptovskou Marou sa podieľa aj na zlepšovaní prietokov vo Váhu, aby tak mohli ostatné vodné elektrárne Vážskej kaskády bezporuchovo pracovať. Oravská priehrada má aj sociálno-ekonomický dopad na kedysi chudobný región Slovenska. Nádrž vytvára nádhernú scenériu v tomto čarokrásnom prírodnom prostredí, rozvíja široké možnosti rekreácie a vodných športov, možnosti rybolovu a pod. Daň, ktorú bolo treba priniesť pri výstavbe tohto vodného diela - vysťahovanie okolo 3 600 obyvateľov - už toto vodné dielo určite splatilo.

Nie menej významným vodným dielom v povodí Váhu je naša najväčšia vodná nádrž Liptovská Mara, s objemom 360 mil. m3. Z tohto objemu je cca 17 mil. m3 vyčlenených na zachytávanie povodňových prietokov. Nádrž bola vytvorená prehradením údolia Váhu zemnou heterogénnou priehradou výšky 52,5 m nad základnou škárou a dĺžky v korune 1,3 km (obr. 6).

Spolu s vyrovnávacou nádržou Beše- ňová je nielen významným energetickým vodným dielom, ale aj dielom s dôležitým protipovodňovým ochranným účinkom. Už 35 rokov dotvára svojou zrkadliacou vodnou plochou scenériu prekrásnej Liptovskej kotliny. Z ostatných vodných diel v povodí Váhu sa na protipovodňovej ochrane podieľajú aj ďalšie, ako napr. Nosice, či vodárenské nádrže Nová Bystrica a Turček.

Vodné nádrže vybudované v povodí Hrona, Ipľa a Slanej, sú charakteristické predovšetkým zásobnou funkciou. Významnou mierou sa podieľajú na zásobovaní obyvateľov pitnou vodou. Na rozdiel napr. od oblasti Bratislavy a Západného Slovenska, južná oblasť Stredného Slovenska je chudobná na podzemné vody. Preto tu bolo treba vybudovať povrchové vodné zdroje, akými sú vodárenské nádrže Hriňová - Klenovec - Málinec (obr. 7a, 7b, 8). Spolu tvoria vodohospodársku vodárenskú sústavu na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou v okresoch Lučenec, Fiľakovo, Rimavská Sobota a v ďalších mestách a obciach tohto regiónu. Súčasne tieto vodné diela spolu s ďalšími v povodí Hrona, Ipľa a Slanej prispievajú k ochrane pred povodňami celkovým objemom 10 334 256 m3.

Doterajšie skúsenosti nás presviedčajú, že najriskantnejšie toky sa nachádzajú v povodí riek Bodrog, Hornád, Bodva, Dunajec a Poprad. Dokazujú to aj povodne z ostatných desaťročí. Aj preto boli v minulosti na týchto riekach vybudované vodné diela s celkovým ochranným priestorom nádrží viac ako 186 mil. m3. Dominantné postavenie medzi nimi má vodné dielo Vihorlat (známe tiež pod názvom Zemplínska Šírava) - obr. 9. Významné sú tiež nádrže Veľká Domaša (obr. 10), polder Beša, ale aj nádrže Starina (obr. 11), Ružín, Bukovec a ďalšie. Dôležitý podiel na protipovodňovej ochrane tu majú aj ochranné hrádze Laborca, Latorice, Ondavy, Uhu, Bodrogu a ďalšie.

Strojcovia vodného diela Vihorlat si nesporne zaslúžia obdiv a úctu, pretože vybudovali v rokoch 1963 - 1965 inžinierske dielo, ktoré je súčasťou rozsiahleho projektu protipovodňovej ochrany a odtokových pomerov Východoslovenskej nížiny. Komplex opatrení, týkajúcich sa plochy viac ako 143 000 ha pozostáva z Vihorlatskej vodnej nádrže, suchého poldra Beša, štyroch čerpacích staníc, 429 km kanálov, 153 km obojstranných hrádzí a mnohých ďalších zariadení. Uvedený súbor vodohospodárskych diel tak transformoval oblasť, ktorá bola v minulosti poznamenaná výskytom malárie na oblasť nielen s vysokým poľnohospodárskym, ale aj rekreačným a turistickým potenciálom.

Vodná nádrž Vihorlat je bočnou nádržou Laborca, nachádzajúca sa východne od rieky, v nížinnej priehlbine, zo severu ohraničenej pohorím Vihorlatu, z južnej strany hrádzami a terénnymi vyvýšeninami a zo západnej strany Bielou horou. Už viac ako 45 rokov plní toto vodné dielo dôležitú funkciu protipovodňovej ochrany. Zachytáva povodňové prietoky Laborca a Čiernej vody a znižuje povodňovú vlnu (Q100) zo 600 m3.s-1 na 100 m3.s-1 čím chráni pred záplavami oblasť Východoslovenskej nížiny v celom úseku Laborca pod Michalovcami. Súčasne je významným zdrojom vody pre poľnohospodárstvo i priemysel a tiež zlepšuje nízke prietoky Laborca. Neoddeliteľnou súčasťou tejto nádrže je pôvabné prírodné prostredie s priaznivou klímou, čo poskytuje skvelé podmienky pre rekreáciu, vodné športy a iné kultúrno-spoločenské vyžitie.

Ako ďalej s vodnými nádržami?

Pri hodnotení nádrží, postavených za doterajšie obdobie na území Slovenska vidíme, že ich podiel v mnohých oblastiach spoločnosti je významný. Inak tomu nie je ani v protipovodňovej ochrane. Nie je to iba tých cca 260 mil. m3, ale aj priestor, ktorý sa opakovane počas roka, podľa potrieb napĺňa a vyprázdňuje. Bez vodných diel by dopady povodňových prietokov boli nepredstaviteľné. A tu treba poznamenať, že tie isté nádrže, ktoré zastávajú takéto nezastu- piteľné miesto v protipovodňovej ochrane Slovenska sú aj vzácnymi zásobárňa- mi vody pre pitné účely, pre priemysel, poľnohospodárstvo, využívajú energetický potenciál našich tokov k výrobe ekologicky čistej elektrickej energie, vylepšujú podmienky pre plavbu, ponúkajú široké možnosti pre rekreáciu, šport a pod. Súčasne vyrovnávajú prietoky pod priehradami, zveľaďujú oblasti, podnecujú turizmus, možnosti podnikania a sú nesporne aj blahodarnými a čarovnými krajinotvornými prvkami. Avšak ako sa ani jedna ľudská činnosť nezaobíde bez negatívnych dopadov na okolie a životné prostredie, tak podobne je to aj u nádrží a priehrad. Je to napr. záber pôdy, presídlenie obyvateľov zo zátopovej oblasti, lokálne zmeny v režime podzemných vôd, abrázia a iné. Je ale na vodohospodároch, aby tieto negatíva boli minimálne a prínosy, ktoré takéto vodné diela so sebou prinášajú maximálne. A z pohľadu vodohospodárov možno konštatovať, že ich vynaložené úsilie, námaha a práca, ktorá sa za týmito stavbami skrýva stojí za obdiv. Len pre ilustráciu, štatistiky porúch a havárií priehrad v registri ICOLD dosahovali začiatkom 20. storočia cca 4 %, a koncom 20. storočia menej ako 0,4 %.

Priehrady a nádrže na Slovensku - cca 290 vrátane zdrží a poldrov, z toho 50 v ICOLD tak predstavujú celkový ochranný priestor takmer 260 mil. m3.

Je nesporné, že tento ochranný priestor, vytvorený v nádržiach sa významnou mierou podieľa na redukcii, sploštení a retardácii povodňových vĺn. Tento fakt je nesporný a úloha nádrží v protipovodňovej ochrane je viac než významná. Navyše, pri stále častejšie diskutovaných problémoch s globálnym otepľovaním, pri prognózach hydrológov a klimatológov o extrémoch počasia, vyplývajúcich z pozorovaných klimatických zmien sa úloha umelých vodných nádrží ešte zvýrazní. Pritom treba poznamenať, že nielen ako jeden z dôležitých nástrojov protipovodňovej ochrany, ale aj ako mimoriadne dôležitá súčasť vytvárania zásob tohto vzácneho a ničím nenahraditeľného daru prírody - vody - pre pitné účely, pre priemysel, vody pre výrobu ekologicky najčistejšej energie a pod.

Preto v často diskutovanej otázke - čo a ako ďalej s nádržami - by sme mali byť predovšetkým rozumní a pri všetkej úcte k prírode si uvedomovať, že aj človek je jej súčasťou. To znamená hľadať také riešenia, ktoré budú chrániť nielen prírodu a jej bohatstvo (najmä vodu ako nenahraditeľnú súčasť existencie života na zemi) ale aj človeka, jeho životy a hodnoty, ktoré vytvoril.

Ak zvážime fakt, že Slovensko je súčasťou hydrologickej strechy Európy, z čoho vyplýva veľká rozkolísanost' prietokov v korytách riek, potom nádrže - či už ochranné, ale aj zásobné tu majú svoje opodstatnenie. Význam vodných stavieb dokazuje aj ich bohatá história vo svete. A za tie tisícročia ľudstvo nevymyslelo nič lepšie a účinnejšie, ako prerozdeliť prietoky v čase a v priestore inak, než pomocou umelo vybudovaných vodných nádrží. A sotva tomu bude v budúcnosti inak.

Preto, v kontexte vnímania predpokladaných javov, vyplývajúcich z avizovaných klimatických zmien je zrejmé, že význam vodohospodárskych stavieb nadobúda stále viac charakter nielen odborný, ale tiež sociálno-ekonomický a politický. Otázka predchádzania problémov je totiž aj otázkou celospoločenskou, ktorá sa stáva meradlom toho, ako vysoko si tá ktorá spoločnosť váži a ctí samu seba, životy a hodnoty, ktoré vytvorila.

Preto by bolo ľahkovážne, keby budúcnosť nádrží a priehrad pri súčasných prognózach spojených s potrebami na vodu podľahla trendom, znevažujúcim hlboké poznatky, skúsenosti, um a dôvtip našich predchodcov vodohospodárov aj ich nasledovníkov.

Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0704/09.
prof. Ing. Emília Bednárová, PhD. SvF STU Bratislava

Recenzent:prof. Ing. Peter Dušička, PhD. SvF STU Bratislava

Literatúra:
[1]    Bednárová,    E. a kol.: Priehradné staviteľstvo na Slovensku. Originality - míľniky - zaujímavosti. Bratislava, Kuskus 2010, s. 207
[2]    Lichner,    M. a kol.: Banskoštiavnické tajchy. Štúdio Harmony, s. r. o., Banská Bystrica, GENIUS LOCI 2005, s. 127

obr.
1 - Priehrada Veľká Vodárenská (1510), foto: B. Lipták
2 - Vypustená vodárenská nádrž Rozgrund počas rekonštrukcie dnového výpustu, foto: E. Bednářová; 3 - Vodná nádrž Úhorná, foto: E. Bednářová
4a, b - Vodná nádrž s VE Jelenec, foto: P. Panenka;
5 - VD Orava počas povodňových prietokov v roku 2010, foto: P. Caban;
6 - Priehrada Liptovská Mara, foto: P. Caban
7a, b - Vodné dielo Klenovec, foto: z archívu VV Bratislava, SVP, š. p.;
8 - Vodné dielo Málinec, foto: z archívu SVP, š. p;
9 - Vodné dielo Vihorlat alias Zemplínska Šírava, foto: Ľ. Uhorščák
10 - Vodné dielo Veľká Domaša, foto: Ľ. Uhorščák; 11 - Vodné dielo Starina, foto: Ľ. Uhorščák

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 91     nie: 109

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby