preskočiť na hlavný obsah

Moderné kuchyne

/up/images/featured/images/0-modernekuchyne.jpg

Ľudstvo sa neustále vyvíja; stále čosi objavuje, proti čomusi sa búri, čosi nachádza, čosi zahadzuje... Bolo by však chybou, keby sme automaticky zahadzovali všetko minulé a za každú cenu to nahrádzali niečím novým. Skutočný pokrok vychádza z osvedčených skúseností predošlých generácií, vhodne doplnených novými poznatkami a výsledkami vedeckých výskumov.

Tak nejako sa zrodila aj „pokroková" kuchyňa - moderné a ergonomické pracovisko, ktorému ale nechýba teplo domova a pravá „človečenská" atmosféra. Kuchyňa tretieho tisícročia je totiž syntézou najmodernejších technológií a najprirodzenejších ľudských pocitov a potrieb.

Kuchyne sa opäť - tak ako tomu bolo takmer po celé stáročia - stávajú živým, pulzujúcim a hrejivým srdcom domácnosti. „Budovateľský" experiment s týmito miestnosťami snažiaci sa urobiť z nich izolovaný priestor minimálnych rozmerov jednoducho nevyšiel! Príprava jedla totiž nie je tajným rituálom, pri ktorom by musela byť domáca pani (či domáci pán) zatvorená kdesi v ústraní a zbavená možnosti verbálne či vizuálne komunikovať s ostatnými členmi domácnosti.

Hovorí sa síce, že láska ide cez žalúdok; no určite to neznamená, že do varenia musíme investovať toľko námahy, že nám na lásku, ktorá bezpochyby prechádza aj inými časťami ľudského tela a duše, už vlastne nijaký čas ani energia nezostanú. Je jasné, že rodinka si rada zamaškrtí a zdravé mlsné jazýčky sa neuspokoja len s narýchlo ohriatymi polotovarmi. Zdravé jazýčky sa však potrebujú aj vyrozprávať; každý chce zreferovať o svojich zážitkoch, podeliť sa s radosťami i starosťami; deti túžia po vľúdnych slovách a pohladeniach, potrebujú radu, povzbudenie, pomoc s domácimi úlohami. A tak z potrieb ľudí prirodzene vyplynlo, že kuchyňa neslúži len ako „prípravovňa pokrmov", ale aj ako herňa, pracovňa i spoločenská miestnosť.

Ergonómia nie je módny výstrelok

Zariadiť kuchyňu tak, aby dokázala plniť všetky tieto funkcie, nie je vôbec jednoduché. Naviac - pri „sporáku" nechceme márniť celé hodiny a už vôbec nie svoje zdravie. Všetko teda treba najskôr dôkladne a do detailov premyslieť. O čosi jednoduchšie to majú tí, ktorým sa pošťastilo získať kuchyňu priestorovo dostatočne dimenzovanú - či už v novostavbe, v zrekonštruovanom staršom objekte alebo vďaka šikovnej prestavbe klasickej pane- lákovej kuchyne.

Komplikovanejšie je to - prirodzene

-    tam, kde miesta nazvyš akosi niet; teda v kuchyniach, ktoré by mohli byť zapísané do „zlatého fondu socialistického dedičstva", svojou veľkosťou a tvarom pripomínajúcich - v lepšom prípade

-    komoru niekdajších sedliackych domov a v horšom prípade vlakové kupé či dokonca len vlakovú chodbičku. Ani vtedy však netreba hádzať flintu do žita. S troškou šikovnosti, fantázie (prípadne i s pomocou bytového architekta) sa riešenie napokon určite nájde. Základom je v každom prípade praktické, racionálne a ergonomické usporiadanie.

Príprava každého, aj toho najobyčajnejšieho jedla, pozostáva z množstva rozličných úkonov. Niečo treba vybrať zo špajzy, niečo z chladničky, suroviny sa musia preniesť na pracovnú dosku, medzitým treba zasa odbehnúť po nejaké náčinie, opláchnuť si zamastené ruky, a tak stále dookola. Keby sme si niekedy spočítali, koľko krokov prejdeme počas varenia, možno by sme ani neverili, že je to v takej malej miestnosti vôbec možné. A ak by sme k tomu prirátali aj to, koľkokrát sa pritom musíme zohnúť, stavať na špičky, hrbiť či naťahovať, zistili by sme, že pri varení podávame celkom slušný športový výkon. Horšie ale je, že tak činíme prevažne v neprirodzených polohách, takže namiesto medaily si môžeme vyslúžiť akurát tak bolesti pohybového ústrojenstva.

Uplatnením zásad ergonómie pri usporiadaní a zariadení kuchyne máme však šancu spomenuté negatívne vplyvy maximálne eliminovať. Vďaka nim dokážeme totiž optimalizovat' pracovné postupy a redukovať úkony, vyžadujúce zohýna- nie, naťahovanie a podobne. Koniec-kon- cov, ergonomické usporiadanie kuchyne nie je nijakým novodobým vynálezom; jeho koncepty boli vytvorené už začiatkom minulého storočia a zopár štúdií vzniklo dokonca ešte omnoho skôr.

Rozumné delenie

Pri každom z jednotlivých pracovných úkonov spojených s prípravou jedla potrebujeme obvykle špecifické pracovné pomôcky, resp. elektrospotrebiče. Z tohto dôvodu zvykneme niektoré úkony vykonávať vždy na rovnakom mieste; napríklad tepelná úprava pokrmov prebieha pri sporáku, umývanie riadu pri dreze, príprava surovín na pracovnej doske atď. Okrem toho vieme, že pracovné úkony vykonávame v logickom, na seba vzájomne nadväzujúcom poradí. Nuž a z tejto odpozorovanej a rokmi overenej skúsenosti pramení princíp delenia kuchyne na jednotlivé pracovné zóny. Ide v podstate o myšlienku veľmi jednoduchú a prirodzenú, no jej aplikácia prináša obrovskú úsporu času a energie. Každá, aj tá najmenšia kuchyňa, sa dá rozdeliť do piatich základných pracovných oblastí - kuchynských zón, pričom je dôležité predovšetkým ich správne zoradenie, pretože práve ono umožňuje pracovať plynulo, skracuje vzdialenosti, zjednodušuje pohyby. Možno to na prvé počutie znie „strašne" odborne a komplikovane, no opak je pravdou; celá „kuchynská veda" je len rešpektovaním oného zdravého „sedliackeho" rozumu a ľudskej prirodzenosti.

Nakoniec, posúdiť to môžete aj sami. Keď si v mysli premietneme scenár varenia, prídeme nato, že všetko začína výberom surovín, pokračuje ich umývaním, prípravou, tepelnou úpravou. A skutočne - v podobnom poradí sa odporúča aj usporiadanie kuchynských zón: zóna zásob, zóna uskladnenia, zóna umývania, zóna prípravy a napokon zóna varenia a pečenia.

S rozdelením kuchyne na uvedené pracovné zóny je úzko spojené aj to, kde bude najjednoduchšie a najpraktickejšie ukladať jednotlivé pracovné pomôcky, riady a náčinia.

Všetko poruke

Potraviny (okrem tých, ktoré pri varení používame obzvlášť často) by mali automaticky poputovať do zóny zásob, kde by na ich príchod mala čakať chladnička, mraznička a aspoň jedna vysoká skrinka. Praktické je, ak bude takáto skrinka opatrená vnútornými výsuvmi. Vďaka tomu, že jednotlivé úrovne možno vysúvať samostatne, sa dá bez problémov dostať ku všetkým zásobám a manipulácia s nimi je omnoho ľahšia a jednoduchšia; dná výsu- vov sú naviac uzatvorené a ľahko umývateľné, takže sú ideálne aj z hygienického hľadiska.

V    zóne zásob sa okrem vysokej skrinky uplatní tiež spodná skrinka s vnútornými výsuvmi, najlepšie s možnosťou flexibilného priečneho a pozdĺžneho členenia.

V    praxi to znamená, že vnútrajšok výsu- vu môžeme upraviť presne podľa našich potrieb; rozčleniť na priehradky vyhovujúcej veľkosti a tvaru. Výhodou je, že takéto výsuvy bývajú dostatočne vysoké a znesú i väčšiu záťaž. Hmotnostne ľahšie a najčastejšie používané potraviny patria do strednej časti vysokej skrinky. Ťažšie a menej používané potraviny nájdu svoje miesto nad alebo pod najfrekventovanejšou strednou časťou. Najspodnejšie a najvrchnejšie priečky (výsuvy) by mali zostať vyhradené pre najzriedkavejšie používané potraviny.

Do zóny uskladnenia, ktorá býva z priestorového hľadiska najrozľahlejšia a od ktorej sa očakáva, že ukryje až tretinu kuchynských predmetov a pomôcok, by sme mali nasťahovať najmä riady, ktoré používame pri stolovaní, ako napr. jedálenské súpravy, kávové a čajové servisy, príbory a podobne. Trvalé bydlisko tu môžu mať aj niektoré drobné elektrospotrebiče a vybrané druhy kuchynských nástrojov.

Najčastejšie používané riady treba uložiť do výsuvov dolných skriniek a v horných skrinkách sa bude dobre dariť riadom používaným príležitostne. Príbory uložíme najprehľadnejšie, ak použijeme zásuvku alebo výsuv vybavený variabilným systémom určeným špeciálne na príbory. Na škodu nebude, keď v tejto zóne vyhradíme jednu zásuvku rozličným drobnostiam, ktoré sa ináč zvyknú kade-tade povaľovať a zavadzať; no, keď ich potrebujeme, dokážu sa - akoby zázrakom - vytratiť. Takto ich budeme mať vždy pod dohľadom.

Pokiaľ je naša domácnosť vybavená umývačkou riadu, postaviť by sme ju mali - prirodzene - do zóny umývania, v bezprostrednom susedstve drezu. Ten má v kuchyni dôležité slovo bez ohľadu nato, či umývačku máme alebo nie; v každom prípade zostáva totiž našou domácou „studňou". V blízkosti drezu sa budú výborne cítiť čistiace prostriedky, hubky na riad, rôzne handry a handričky, vrecia na odpadky a podobne. Na ich prehľadné a priestorovo úsporné uloženie sú ako stvorené výsuvné systémy, pozostávajúce z kombinácie vonkajších a vnútorných výsuvov. Do skrinky pod drezom môžeme ukryť tiež odpadkový kôš; najlepšie, samozrejme, je, ak si zaobstaráme špeciálny kôš na separovaný odpad.

Zóna prípravy by mala byť dlhá minimálne 90 cm a chýbať by jej nemalo kvalitné osvetlenie. Práve v nej, v priestore medzi sporákom a drezom, sa totiž odohráva väčšina prípravných prác, bez ktorých by bolo varenie nemožné. V úložných priestoroch tejto zóny by sme preto mali nájsť dostatok kuchynského náradia a kuchynských pomôcok, vrátane drobných elektrospotrebičov. Praktické je tiež skladovať tu najčastejšie používané suroviny, ako napr. soľ, koreniny, olej a pod.

Zóne varenia a pečenia kraľuje sporák (či už elektrický, plynový, kombinovaný, sklokeramický a pod.). V jeho blízkosti by mali byť uložené hrnce, panvice, pokrievky, ale aj plechy, formy na pečenie a iné. Chýbať by tu nemali ani varešky, naberačky, sitká, chňapky či podložky pod horúce hrnce.

Šiesta zóna

V súboji o miesto získame body, ak dokážeme zmysluplne využiť celý priestor kuchyne. Nápomocné nám pritom môže byť vhodné usporiadanie kuchynskej linky (až prekvapivo veľa vecí sa neraz pomes- tí napr. do rohových skriniek). Z priestorového hľadiska sú úsporné aj zabudované elektrospotrebiče; naviac pôsobia esteticky a spravidla zodpovedajú zásadám er- gonómie. Usporiadanie kuchynskej linky nezávisí pravdaže len od našich predstáv, ale aj od veľkosti a tvaru kuchyne. Medzi základné formy patrí jednostranná a dvojstranná priama kuchyňa a tiež obľúbené a často používané usporiadanie do tvaru písmena „L". V rozmernejších kuchyniach môžeme uvažovať i o usporiadaní do tvaru písmena „G" alebo „U". Takéto netradičné riešenia bývajú praktické a na pohľad veľmi efektné.

Veľkým úspechom by bolo, ak by sa nám podarilo „vybojovať" ešte jednu zónu, ktorú sme dosiaľ nespomínali. Hoci nepatrí medzi základné, do kuchyne vnáša atmosféru pohody a napomáha vytvoriť z tejto miestnosti polyfunkčný priestor. Ide o oddychovú časť. V prípade núdze postačí aj malý stolík s pár stoličkami či aspoň jedno pohodlné kresielko. Ak to však priestor dovolí, pokojne umiestnime do kuchyne hoci aj váľandu. Z toho, že by bola nevyužitá, strach rozhodne mať nemusíme.

Pozornosť si zaslúži i výber farieb. Do malých kuchýň sa hodia farby svetlejšie, ktoré - ako je známe - priestor opticky rozširujú. Svetlé farby by mali dominovať najmä stenám a podlahe, ktoré predstavujú najväčšie plochy. Ako doplnková farba môže byť použitý aj kontrastný, výraznejší odtieň. Objemnejšie kuchyne si môžu dovoliť výraznejšie farby i na stenách a podlahe a vyhýbať sa nemusia ani odvážnejším farebným kombináciám; pravdaže - všetko s mierou!

Súčasná „kuchynská móda" je vynachá- dzavá, prirodzená, jednoduchá; vychádza z tradičných prvkov a materiálov, ktoré však citlivo kombinuje s najmodernejšími technológiami a doplnkami. Dá sa povedať, že leitmotívom dnešných trendov je jednoduchosť rafinovane ukrývajúca komfort.

Z materiálov je stále aktuálne drevo, často sa však kombinuje s netradičnej- šími materiálmi, ako napríklad s kovom, oceľou alebo so sklom, vďaka čomu vznikajú mimoriadne atraktívne variácie, s nádychom originality a nevtieravého luxusu.

Magdaléna Gondolová Foto: archiv Terratechnik, Blum a ALBERO nábytok 

zdroj: Dom a Bývanie

Páčil sa vám článok?

áno: 218     nie: 242

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby