preskočiť na hlavný obsah

Malty a omietky vlastnej výroby

/up/images/featured/images/malty_omietky_obr.png

V súčasnosti je stavebníctvo vo veľkom rozmachu. Tento trend badať už od 2. svetovej vojny. To neznamená, že v prvej polovici 20. storočia by sa nestavalo, ale čo sa postavilo, to bolo následkom vojnových konfliktov zničené buď čiastočne, alebo úplne. A znovu sa bolo treba pustiť do obnovy zničených stavieb a duší.

Keď si napríklad snímky obcí spred šesťdesiatich rokov porovnáte s dnešnými, uvidíte obrovský rozdiel v zastavanosti. Súčasná pracovne najaktívnejšia generácia by asi ťažko vedela posúdiť, čo dokáže bezvojnový stav, aké zázraky sa dajú urobiť v mieri. A to najmä na poli stavebníctva.
V súčasnosti duševná práca prevláda nad manuálnou, a tak mimo nej nezaškodí si trochu tzv. zamakať a navyše s vlastným nápadom, čo nám urobí aj veľkú radosť. A nielen to, pokojne si môžeme povedať: Toto dielo som postavil ja, svojimi rukami. Takýto pocit hreje človeka pri srdci a navyše môže byť príkladom i inšpiráciou pre mladšie generácie.

Keď si chcem niečo postaviť, vymurovať, omietnuť, nezaobídem sa bez malty či už na spájanie muriva alebo omietanie. Vieme, že maltu dostať kúpiť v každom stavebníctve a dnes aj v drogériách a navyše sú kvalitné. Ale nebolo by to pravé orechové, keby sme si ju nevedeli urobiť aj sami. Ale predsa, trochu tvorby nám i cez rôzne peripetie neuškodí. V tomto článku sa nebudeme zaoberať podrobne maltami, ale chceme vám poskytnúť aspoň základné informácie o nich.

Namiesto miešačky metla

Donedávna sme si nevedeli predstaviť výrobu malty bez miešačky, ale dnes je to už bežná prax, samozrejme, v malom. Keď v miešačke urobíme maltu, treba ju spracovať a použiť čo najskôr, pretože nám potom stvrdne. Dnes, keď má každý možnosť si zakúpiť lacno vŕtačku, k výrobe malty nepotrebuje miešačku. K vŕtačke postačí si zakúpiť tzv. miešadlo, odborne sa tomu hovorí oblúková alebo špirálová metla a stojí len okolo troch stoviek. Ak si napríklad maltu na murovanie pripravíte zo suchého piesku, ako základu, vydrží vám niekoľko mesiacov. A navyše, takto zamiešaný cement v suchom piesku vydrží dlhšie ako voľne uložený, ktorý by vo vreci stvrdol. To isté platí aj o malte na omietky, pripravenej tiež zo suchým komponentov.

Murovacie malty vlastnej výroby

V stredoveku sa na murivo používali vápenné malty a tieto stavby stoja dodnes. Až od konca 19. storočia sa začali používať vápenno-cementové, ktoré sa používajú aj v súčasnosti.

Ak chceme dobre namiešať maltu, potrebujeme vedieť pomer jednotlivých komponentov - piesku, vápna, prípadne cementu a vody. V rôznych odborných článkoch na internete sú objemové jednotky spojené s hmotnostným, z čoho človek nie je moc múdry. Aby boli informácie o zložení mált zrozumiteľné, treba tieto hodnoty pretvoriť do dielov, tak ako to amatér zvyčajne meria - na lopaty.
Prvé dôkazy o používaní vápna ako stavebného materiálu siahajú až do obdobia 4 000 pred Kristom a boli to Egypťania, ktorí použili vápenné malty pri stavbe pyramíd. Nálezy z východného Turecka naznačujú, že začiatky používania vápna v maltách boli už pred 14 000 rokmi. Rozšírenie masového používania vápenných mált prakticky na priemyselnej úrovni však zaviedli až v Rímskej ríši. Vitruvius, rímsky architekt, ponúka prvý známy "recept" na namiešanie vápennej malty.

Čitateľom nášho časopisu DOM a BYT ponúkame v tabuľke č. 1 súčasné recepty mált na murovanie, ktoré sme našli na internetových stránkach.

Vápno je aj všeliekom


Malty obsahujúce vápno a piesok potrebujú oxid vápenatý z ovzdušia, aby vytvrdli - karbonizovali - a tak sa prakticky premenili späť na vápenec. Táto vlastnosť vápna robí vápno vlastne CO2 neutrálnym, lebo také množstvo technologického CO2, ktoré unikne pri výpale vápna sa opäť naviaže pri vytvrdnutí.

Keďže čisto vápenné malty nemôžu karbonizovať pri kontakte s vodou, Rimania objavili zmes vápna piesku a sopečného pucolánu, a tak vznikli prvé hydraulické malty, ktoré používali pri stavbe vodných nádrží, alebo aj známych prvých vodovodov tzv. akvaduktov.

Trvácnosť vápenných mált dokazuje aj Veľký čínsky múr, ktorý je toho 2000 ročným svedkom a dôvody používania tohto stavebného materiálu pretrvávajú dodnes.

Environmentálny význam vápna však bol objavený až v nedávnej minulosti, keď si široká verejnosť uvedomila potrebu cieľavedomej ochrany životného prostredia. Dá sa povedať, že vápno je materiál, ktorý pochádza z prírody, je veľmi prospešné pre zachovanie čistej prírody a vracia sa späť do prírody. V súčasnosti viac ako 20 % produkcie páleného vápna je využívané na účely ochrany životného prostredia. O vápne sa dá povedať aj to, že z pohľadu ochrany životného prostredia je to prakticky všeliek. Jeho zásaditý charakter slúži na neutralizáciu kyslého prostredia, je vhodné na úpravu tvrdosti vody, úpravu pH pôdy, likviduje baktérie, preto sa hodí aj na čistenie vôd. Ďalšou jeho vlastnosťou je aj to, že viaže síru, preto sa používa na odsírovanie spalín v tepelných elektrárňach.

Základné informácie o omietkach

Pri omietaní sa riadime pravidlom, že tvrdosť omietky klesá smerom k jej vrchnej ploche. V tabuľkách číslo 2 a 3 vám predstavujeme orientačné zloženie mált pre omietky v objemových dieloch tak, aby ste si bez problémov mohli namiešať aj vy vhodnú maltu.
Pre lepšiu orientáciu v objemových a hmotnostných jednotkách uvádzame, že jeden kubík (m3) piesku je vlastne 1000 litrov a podľa normy má 1 m3 vlhkého piesku 1 750 kg. Jeden liter cementu má približne 0,85 kg a jeden liter vápna v tuhom skupenstve má 0,335 kg. (Z hmotnosti vápna, uvádzaného na internete, nie je zrejmé o aký druh vápna ide, ale to nás nemusí mrzieť.)

Hasenie vápna

Ako vyplýva z názvu, hydrát vápenatý je hasené vápno, chemicky hydroxid vápenatý, ktorý už obsahuje vodu, preto pridaním ďalšej vody už nedochádza k reakcii, ale vzniká len suspenzia vápna vo vode. Aj hydrát môže obsahovať nejaké zostatky páleného vápna, ktoré reaguje s vodou, preto je vhodné ho rozpustiť vo vode. Dôležité je to preto, lebo hydrát vápenatý má 2,5-krát väčší objem ako pálené vápno, hovoria odborníci.

I keď hasenie vápna je jednoduché, môže sa vám stať, že vápno takzvane utopíte. Ak dáte príliš veľké množstvo vody, reakcia je pomalá, trvá i niekoľko týždňov a vápno je nevhodné na používanie. To isté sa môže stať, keď vám vápno zamrzne, stráca plasticitu a malta nechce chytať na stenu.

Tu je recept na hasenie vápna priamo od vápenkárov. Vápno sa má hasiť vo vode v pomere 2 litre vody na 1 kg vápna nasledovným postupom: Do vopred pripravených 35 litrov vody dáme 35 kg vápna. Intenzívne miešame a pri náraste teploty sa pridá ďalších 35 litrov vody a premieša sa to 30 - 40 minút. Vyhasené vápno sa odporúča nechať odležať 10 dní.

Čo by ste mali vedieť o omietaní

Hoci sa na vnútorné omietky nekladú také vysoké nároky ako na vonkajšie, musia aj ony spĺňať určité požiadavky. Funkciou vnútorných omietok je najmä chrániť murivo pred mechanickým poškodením, zlepšovať technické vlastnosti konštrukcie, ako aj zvyšovať celkové estetické pôsobenie interiéru. Ďalšie funkcie môžu byť akustické, tepelnoizolačné, protipožiarne, antistatické alebo špecifické. Omietky slúžia najmä na vyrovnávanie nerovností muriva, preto aj výber omietky závisí od rovnosti podkladu.

Vnútorná omietka sa od vonkajšej líši podkladovou a lícnou vrstvou. Vnútorná nemusí odolávať poveternostným podmienkam, preto sa robí z mäkších materiálov a z dobré vyhaseného vápna alebo z vápenatého hydrátu. Vápenné omietky z hydrátu sa môžu používať len v interiéri. Vonkajšia omietka musí odolávať poveternostným podmienkam, preto sa na ňu používa hydraulické vápno. Avšak vapenno-cementové a hydraulické omietky sa dajú aplikovať ako v interiéri, tak aj v exteriéri.

Kvalita omietky sa odvíja od kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev omietky: prednástreku, jadra a štuky.

Prednástrek vytvára podkladovú vrstvu pre jadro, nahadzujeme ho na navlhčený podklad. Malta musí vniknúť do škár a nerovností podkladu, musí byť dostatočne riedka, aby sa mohla nahodiť 4 až 5 mm hrubá vrstva a mala by obsahovať viac cementu ako jadro omietky.

Jadro sa nanáša na upravený podklad omietky a jeho kvalita do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu omietky. Jedným nahodením vytvoríme maximálne 20 mm hrubú omietku. Jadrovou omietkou vypĺňame nerovnosti podkladu maximálne do hĺbky 50 mm. Pri väčších nerovnostiach vkladáme do jadrovej omietky kúsky tehál, aby sme dosiahli rovnomerné tvrdnutie jadrovej vrstvy, a tým zabránili jej popraskaniu. Jadro nanášame zo spodnej časti steny smerom hore. Na betónové a kamenné murivo sa nanáša trochu hustejšia omietka.

Štuk je konečná vrstva, ktorá sa potom ďalej maľuje alebo iným spôsobom upravuje. Nanáša sa až po dostatočnom stuhnutí a spevnení jadrovej vrstvy. Mala by mať rovnomernú hrúbku 3 až 4 mm v celej ploche. Po nahodení alebo zvyčajne nanesení sa ihneď vyhladzuje oceľovým alebo dreveným hladidlom a po zavädnutí sa otiera plsťou, čo je otázkou niekoľkých desiatok sekúnd, preto treba nanášať len malé plochy. Ak vám štuk stvrdne, treba ho navlhčiť a vyhladiť plsťou. Konečná hrúbka štukovej vrstvy omietky je 2 až 2,5 mm.

Ak však z muriva vystupuje iný materiál, ako napr. oceľ, betón, drevo či polystyrén, musíme ho prekryť drôtenou alebo sklotextilnou sieťovinou tak, aby presahovala aspoň 10 cm cez tehlový podklad.

V praxi zvyčajne, pri oprave nejakej malej časti omietky sa nezapodievame vrstvami, po nanesení jednej vrstvy, po jej zarovnaní, miernom zvädnutí, ju hneď upravujeme hladidlom kruhovými pohybmi. Ak omietka zvädla viac ako bolo treba, pokropíme ju vodou, a potom hladíme. Ak však na jej povrchu máme nejakú nerovnosť - priehlbinu, tak na koniec hladidla dáme malý kopček omietky a kruhovými pohybmi nerovnosť vyrovnáme. Na hladenie použijeme buď plstené hladidlo, alebo kúsok plochého polystyrénu.

Priemyselne vyrábané omietky

Priemyselne vyrábaných omietok je veľké množstvo a každý výrobca má na ne svoj recept. V technických listoch alebo v ponukách nájdete ich použitie, výdatnosť a rôzne špecifiká. Cena omietok závisí nielen od štvorcových metrov, ale aj od prácnosti jednotlivých detailov. Ak chceme zistiť aspoň približné náklady, spočítame štvorcové metre omietaných plôch, pričom stropy počítame osobitne. Do celkovej ceny sa započítava vyššia prácnosť pri omietaní hrán, rohov, kútov a stropov. Rovnosť podkladu takisto hrá svoju rolu. Nesmieme zabudnúť ani na rohové lišty a armovacie sklené textílie.

Základné typy omietok

Dnes môžeme nájsť omietkové zmesi na každý typ muriva a na akýkoľvek účel. Omietkové zmesi zvyčajne používame jednotlivo, ale čoraz častejšie sa stretávame s tzv. omietkovými systémami. Každý výrobok má svoj technický list, ktorý obsahuje potrebné údaje o využití, spotrebe a podrobný postup pri nanášaní omietky. Sortiment je skutočne široký, a tak treba poznať základné typy omietok, skôr než prikročíme k výberu zmesi.

Hrubá vápenná omietka

Je to jednovrstvová omietka, ktorá sa nahadzuje v hrúbke 10 až 12 mm. Ak je na komínoch, štítových múroch či pôjdoch, nemaľuje sa. Môže byť zatretá i nezatretá. Povrch zatretej omietky sa zatrie drevenou stierkou.

Hladká vápenná omietka

Nahadzuje sa ako jednovrstvová v hrúbke až 15 mm a dvojvrstvová v hrúbke až 20 mm. Do malty sa pridáva dostatočne jemný piesok, aby bolo možné povrch omietnutej plochy vyhladiť dreveným hladidlom.

Štuková omietka

Je jednou z najčastejšie používaných omietok v interiéri. Nanáša sa v dvoch vrstvách. Spodná vrstva, ktorá sa nazýva jadro, má hrúbku 15 mm a je z hrubej vápenno-cementovej malty (alebo z malty cementovej, ak chceme dosiahnuť väčšiu pevnosť), lícna štuková vrstva je z jemnej vápennej malty a naťahuje sa v hrúbke 3 až 5 mm drevenými alebo kovovými hladidlami na vyrovnané jadro. Na výrobu štukovej omietky sa používa veľmi jemný preosiaty piesok. Lícna vrstva sa vyhladzuje dreveným alebo plsteným hladidlom za stáleho kropenia stierkou. Do štukovej omietky možno pridať aj sadru, vtedy sa nahadzuje ako veľmi jemná omietka.

Sadrová omietka

Svojím vzhľadom patrí medzi najdokonalejšie omietky. Preto sa používa najmä na omietanie spoločenských a reprezentatívnych priestorov. Jadro má hrúbku 15 mm a povrch (štuk) 5 mm. Zložkami omietky sú vápno a sadra ako spojivo. Pri rekonštrukciách treba pred aplikáciou sadrovej omietky odstrániť starú maľbu až na základ omietky. Stenu pred natiahnutím omietky impregnujeme penetračným náterom.

Stierková omietka


Je vhodná na povrchovú úpravu monolitických a prefabrikovaných konštrukcií. Je 1 až 2 mm hrubá a nanáša sa roztieraním oceľovými stierkami alebo strojovým striekacím zariadením.

Tepelnoizolačné omietky - perlitové omietky

Vnútorné tepelnoizolačné omietky sú príjemné na dotyk a slúžia na zvýšenie nedostatočného tepelného odporu muriva. Používajú sa, napríklad na omietanie nevykurovaných schodísk.

Sanačná omietka

Okrem použitia na odstraňovanie vlhkosti sa používa aj na sanáciu a opravu vnútorných a vonkajších omietok v oblastiach postihnutých vodou. Obsahuje špeciálne prísady na odparovanie vlhkosti muriva a nesmú sa do nej dávať ďalšie prísady.

Perlitová omietka

Je vhodná na oddelenie vykurovaných miestností od nevykurovaných.

Tenkovrstvové omietky

Najnovšie vyrábané omietky, ktoré sú oproti tradičným tenšie, šetria ľudskú prácu a materiál, majú pestré fyzikálno-chemické vlastnosti, ale vyťahujú peniaze z vrecka. Napriek tomuto hendikepu ich stavebníci na povrchovú úpravu využívajú až na 99,9 percenta, pretože sú estetické, dobre sa s nimi pracuje a navyše majú pestrú farebnosť.

Napríklad tenkovrstvové akrylové stierky sú elegantné a najlacnejšie, nie sú však paropriepustné alebo len mizivo, a ak ich natiahnete na paropriepustnú omietku, zbytočne ste brali ohľad na paropriepustnosť omietky. Takáto stierka sa však hodí na miesta, kde treba bojovať proti zavlhčeniu steny, napríklad v kúpeľni a podobne.

Keď to zhrnieme, tak nám z toho vyplýva, že výber omietky musíme prispôsobiť nášmu cieľu, zámeru. Ak má byť, napríklad plocha, ktorú ideme omietať paropriepustná, tak vyberáme materiál na to vhodný. Ak chceme, aby sme pomohli odvlhčovaniu muriva, tak budeme postupovať podobne. Ak však potrebujeme odrážať vodu, tak musíme vybrať omietku, ktorá nám to bude zabezpečovať.

Keď výber omietok popletieme, tak výsledkom bude chaos, ďalšie náklady a zlosť s hľadaním vinníka niekde inde, ale nie v sebe.

Keby sa vám však výroba malty, najmä omietky, aj pri vašej veľkej snahe nejako nedarila, neváhajte a choďte si ju kúpiť do predajne. Predsa nestojí za to, aby ste si pre nejakú omietku alebo maltu zničili nervy.

Jozef Hilbrycht

zdroj: Dom a Byt­­­

Páčil sa vám článok?

áno: 262     nie: 248

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Omietka, Malta
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby