preskočiť na hlavný obsah

Malé stavby na spríjemnenie pobytu v záhrade

/up/images/featured/images/male_stavby_v_zahrade_0.png

Letný sen. Ležíme v hojdacej sieti, slnko páli a my sa schovávame v tieni pergoly. Stačí len natiahnuť ruku a odtrhnúť si zrelé hrozno ťahajúce sa po nej. Iný sen. Záhradný večierok. Grilované špeciality voňajú až do tretej ulice. Posedávame v rôznych kútoch záhrady a veselo sa zhovárame. Zrazu začne pršať. Celá spoločnosť sa presúva pod strechu veľkého prístrešku a zábava pokračuje nerušene ďalej - na čerstvom vzduchu voňajúcom dažďom.

Kto z nás nerád sníva podobné sny? Ak už vlastníme záhradu, na ich realizáciu netreba až tak veľa. V prvom rade je dôležité všetko si vopred premyslieť a postupovať podľa dopredu určeného plánu. Naplánovanie a presné premyslenie koncepcie obytnej záhrady by malo byť bežné aspoň tak, ako je bežné vopred si navrhnúť zariadenie interiéru. A možno ešte viac, veď nábytok v izbách preskupíme pomerne ľahko, ale prenášať drobné stavby, premiestňovať jazierko či presádzať stromy na iné miesto je náročné a neefektívne.

Rodinný dom, garáž, altánok či pergola, terasa, záhradný krb, spevnené plochy, zeleň a voda v záhrade tvoria jeden celok - obytný exteriér, a preto by mali materiály aj výtvarná koncepcia jednotlivých prvkov navzájom korešpondovať. Najvhodnejšie je rozumne a vtipne použiť rovnaké materiály v celej obytnej časti záhrady (rovnaký typ lícového muriva, druhu dreva, kamenného obkladu či betónových tvárnic...) a premyslene ich doplniť zeleňou, vodou a osvetlením.

Pohľad do histórie

Malé stavby v záhrade vytvárajú príjemnú atmosféru a idylickú náladu, zároveň čiastočne chránia pred nepriazňou počasia. V žiadnom prípade nie sú objavom posledných desaťročí či storočí.

V starej Číne a Japonsku sa v záhradných kompozíciách objavovali už pred tisíckami rokov čajové domčeky, v ktorých si ich majitelia vychutnávali niekoľkohodinové čajové obrady. Starí Egypťania už pred päťtisíc rokmi pestovali vinič na konštrukciách podobných ozdobným oblúkom. Z tohto vzoru sa vyvinuli oblúky a pergoly, ktoré sa využívali ako zelené komnaty. Dosvedčuje to napríklad aj zobrazenie zo siedmeho storočia pr. Kr., kde asýrske knieža Assurbanipal s manželkou stoluje v tieni pergoly porastenej viničom. Aj starí Rimania si vážili a hojne užívali zelené prístrešky a pergoly, ako to dokazujú početné vyobrazenia dobre zachované na stenách domov v Pompejach.

V našich končinách sa začali objavovať altánky a konštrukcie pre popínavé rastliny v stredoveku. Ich skutočný rozmach nastal až v čase popularity talianskych renesančných záhrad. Kompozícia celej záhrady bola premyslená do najpresnejších detailov a pergoly či prístrešky cielene nasmerovali pohyb návštevníka v efektne premyslenom slede k ďalším atrakciám, akými boli napríklad fontány, skleníky s exotickými rastlinami či umelé jaskyne.

V 18. storočí sa vo veľkolepo udržiavaných záhradách odohrávali hlavné spoločenské udalosti sezóny. Napríklad dodnes rastúca lipa v bývalých Pálffyovských záhradách v Bratislave je známa tým, že v jej blízkosti bol vraj kedysi vybudovaný vysoko posadený štýlový altánok so širokým prístupovým schodiskom, ktorý umožňoval panstvu priblížiť sa k stromu a z tesnej blízkosti obdivovať a ovoniavať lipové kvety.

V 19. storočí, v časoch romantizmu a volania po splynutí s prírodou, boli veľmi obľúbené zastrešené altány a rôzne historizujúce kovové oblúkové konštrukcie doplnené rozmanitými exotickými aj domácimi rastlinami.

Dvadsiate storočie so svojím funkcionalistickým prístupom k "ničnerobeniu" v záhradných altánkoch, týmto stavbám až tak veľmi neprialo. V súčasnosti, s postupom moderných technológií, čoraz viac a viac ľudí hľadá oddych a relax, ktorý nám tieto vzdušné stavebné dielka usadené v lone prírody poskytujú. Záhradné domčeky, altánky a pergoly sú dnes často používaným prvkom nielen verejných, ale aj súkromných záhrad a dá sa predpokladať, že ich obľuba bude v najbližšom čase naďalej stúpať.

Ochrana pod strechou

Prístrešok či pergola môžu priliehať priamo k domu, a tým rozširovať jeho obytný priestor. Najčastejšie sú riešené výrazným presahom strechy rodinného domu, balkónom alebo vyloženou terasou vyššieho poschodia. V tomto smere poslúži aj nika zapustená do dispozície domu alebo jednoduchá markíza. Nosný systém prístrešku môže tvoriť úplne alebo čiastočne samostatná zvislá nosná konštrukcia. Umiestnenie prístrešku tesne vedľa domu prináša pomerne veľa výhod - kuchyňa s jej zariadením a zásobami je zvyčajne poruke, v prípade náhleho zhoršenia počasia sa môžeme schovať rýchlo do domu a hneď ráno po zobudení môžeme z prírody načerpať silu. Jednoducho - náš interiérový priestor sa od jari do jesene zväčší o kúsok vzdušného exteriéru.

O umiestnení prístrešku či pergoly tesne pri dome uvažujeme aj v prípade, že máme malý pozemok, v ktorom chceme uchovať čo najviac zelene, alebo vtedy, keď poloha domu umožňuje pekný výhľad na okolitú krajinu, vodnú hladinu alebo inú prírodnú zaujímavosť. Prístrešok by mal byť na záveternej strane, najvhodnejšia je východná až juhozápadná orientácia. Správne umiestnenie garáže, prístrešku či pergoly môže veľmi šikovne zamedziť neželaným cudzím pohľadom, a tým zaistiť naše súkromie. Vždy by sme však mali aj my rešpektovať súkromie susedov a umiestniť prístrešok, pergolu či záhradný gril tak, aby sme susedov neobťažovali štipľavým dymom alebo hlukom v neskorších večerných hodinách.

Ak je záhrada dosť veľká, môžeme sa rozhodnúť pre iný prístup a oddychové centrum utvoriť samostatné - ďalej od domu, na málo veternom mieste a s pekným výhľadom. Dominantný košatý strom alebo skupina atraktívnej zelene, voňavá rozľahlá lúka, jazierko či potôčik je aj v tomto prípade veľmi vítaným prvkom.

Ak umiestnime oddychové centrum ďalej od domu, treba myslieť na viacero - síce malých, ale podstatných drobností, ako je napríklad možnosť umyť si ruky po jedle či po jeho príprave, odložiť potraviny aj používaný riad, zabezpečiť prístup ku kozubovému drevu. Okrem toho treba zabezpečiť dostatok večerného osvetlenia ako aj drenáž, odvodnenie a spevnenie terénu. Prístrešok či domček môže mať ľubovoľný pôdorys aj tvar. Najviac vyniknú stredovo súmerné obdĺžnikové, šesťuholníkové či osemuholníkové pôdorysy s ihlanovitou strieškou . Na zachovanie tepelnej a veternej pohody môžeme zo strany prevládajúcich vetrov (najčastejšie zo severozápadu) vytvoriť murovanú stenu, ľahkú drevenú alebo kovovú stenu či oporný rošt pre popínavé rastliny.

Domček v záhrade

Záhradné domčeky majú strechu, pevné steny a okná. Môžu byť omietnuté, murované z pohľadových tehál, kameňa, montované z dreva alebo vytvorené kombináciou týchto materiálov. Poslúžia nám takmer v akomkoľvek počasí na príjemný a zároveň aj dlhší pobyt. V čase notebookov a mobilných telefónov, keď čoraz viac ľudí pracuje doma, sa môžu od jari do jesene stať dokonca našou zelenou kanceláriou - stačí sem priviesť elektrické vedenie.

V pobaltských krajinách je zvykom v samostatne stojacich záhradných domčekoch umiestňovať sauny a odpočivárne. O chladenie rozhorúčených severanov sa postará vonkajšie prostredie. Ochladzovanie sa snehom sa v našich zemepisných šírkach odkladá na neurčito, preto je vhodné, ak záhradná sauna nadväzuje na prírodné jazierko určené aj na kúpanie alebo na sprchu či vonkajší bazén.

Ďalšou funkciou, na ktorú sa používajú záhradné domčeky, je uskladnenie rozmanitých športových a rekreačných potrieb a záhradného náradia. V tomto prípade zvyčajne nie sú dominantou záhrady, skôr sú umiestnené v jej nenápadnom rohu. Aj domčeky slúžiace ako sklad však môžu pôsobiť pekne a zaujímavo, ak ich do priestoru citlivo vkomponujeme a použijeme materiály zodpovedajúce celkovému "duchu" záhrady.

Rozhodnúť sa môžeme pre prefabrikovanú, drevenú (či kovovú) konštrukciu, ktorú dostať kúpiť už rozmeranú, narezanú a impregnovanú (natretú). Jediné, čo sa od nás očakáva je, aby sme ju zmontovali podľa návodu a osadili na vopred pripravené miesto. Ak sa nám prefabrikovaná konštrukcia z rôznych dôvodov nepáči alebo nehodí, môžeme sa rozhodnúť pre snáď zaujímavejšiu, ale ťažšiu cestu - celý záhradný domček si zhotoviť vlastnoručne. Tu sa nám ponúka viacero možností - môžeme murovať z tehál, tvárnic či kameňa, zhotoviť zrubový domček alebo použiť drevenú či kovovú montovanú konštrukciu obloženú drevom či iným druhom obkladového materiálu.

Besiedka či altánok

Záhradné besiedky -- altánky majú pevnú nosnú konštrukciu a strechu, avšak steny nemusia byť celé vyplnené. Niekedy je vyplnená jedna či dve steny ale niekedy dokonca tri, ide najčastejšie o steny v smere prevládajúcich vetrov. Obľúbeným prvkom je kovový rošt alebo drevený výplet - treláž. Besiedky bývajú postavené na zaujímavých miestach exteriéru, často poskytujú výhľad do okolitej krajiny, zaujímavej kompozície zelene, či pohľad na jazierko alebo potôčik. Vhodné je, ak sú prepojené so záhradným grilom alebo kozubom.

Besiedky zvyčajne mávajú pravidelný - obdĺžnikový, šesťuholníkový, osemuholníkový pôdorys a ihlanovú, stanovú či pultovú strechu. Poslúžia nám na stolovanie a pobyt v záhrade, ukryjú pred silným slnkom aj pred miernym dažďom.

Príjemný tieň pri stolovaní by nám mohla poskytnúť aj najgeniálnejšia záhradná architektka - matka príroda. Museli by sme však čakať desiatky rokov, kým by napríklad strom vyrástol do takej výšky, aby sa stal dominantou záhrady a poskytol nám útočisko pred horúcim letným slnkom. Ak použijeme altánok, pergolu či podperný oblúk, podobný efekt dosiahneme s rýchlo rastúcimi popínavými rastlinami už o 2 až 3 roky.

Pergoly

Nemajú súvislú strechu, takže nás neochránia pred dažďom, ale pred slnečnými lúčmi áno. Vďaka svojej konštrukcii sú veľmi vzdušné, a preto sa s obľubou stávajú súčasťou zákutí so záhradným kozubom. Sú výrazným výtvarným prvkom a často slúžia ako nosná konštrukcia na rast popínavých rastlín.

Hodia sa do každej záhrady. Slúžia nielen na tienenie, vytváranie zaujímavých zákutí a oddeľovanie jednotlivých funkčných celkov, ale aj na nasmerovanie našej pozornosti žiaducim smerom a vytváranie zaujímavých priehľadov. Dokonca aj maličká nenápadná záhradka pri radovom domčeku získa príťažlivosť, ak v nej postavíme pergolu, po ktorej sa plazia kvitnúce rastliny. Väčšina pergol je vyrobená z dreva, môžeme však vyskúšať aj plastové diely alebo subtílnu kovovú konštrukciu, ktorá vyzerá mimoriadne romanticky.

Materiály a konštrukcie

Záhradné domčeky, altánky a pergoly môžeme vybudovať z rôznych materiálov - najvhodnejšie je použiť prírodné materiály, ako je drevo, kameň, tehly, kov. Nech si vyberieme prakticky akýkoľvek materiál a druh stavby, pre jej stabilitu je dôležité vyhotoviť vhodné základy. Ich základová škára by mala byť v nezamŕzajúcej hĺbke (u nás bežne 80 cm), na skalnom podloží môžu byť plytšie, vo vyšších polohách a na nestálom podloží hlbšie. Jednoduché stavby z dreva môžu mať bodové základy vo forme betónových pätiek. Do nich sa vsádzajú nosné kovové tŕne alebo U konštrukcie. V nich sú priskrutkované (v dostatočnej výške nad zemou, aby drevo neohrozovala vzlínajúca či odstrekujúca voda) zvislé nosné drevené stĺpiky. Ak sa rozhodneme pre murovaný domček, garáž alebo altánok, betónový základ by mal prebiehať v nezamŕzajúcej hĺbke popod celou dĺžkou muriva. Na túto príležitosť sú veľmi vhodné aj prefabrikované základy, ktoré prácu pri betónovaní základov podstatne zjednodušujú a urýchľujú. Jednoduché kovové alebo drevené konštrukcie položené na teréne základy nepotrebujú.

Dôležitým atribútom "obytnej" pergoly či altánku je spevnenie podlahy. Ak totiž nevybudujeme účinný systém odvodnenia (drenáž) a nespevníme terén, musíme počítať s tým, že po daždi (snáď sa len nevzdáme obľúbeného pobytu na záhrade) budeme musieť preskakovať mláky či roznášať blato kade - tade. Klasickým a trvanlivým riešením je položenie mrazuvzdornej protišmykovej dlažby, kameňa alebo špeciálnych tehál do zhutneného, vyrovnaného a odvodneného hrubého štrkového lôžka. O niečo romantickejšie pôsobí podlaha z tlakovo impregnovaných drevených dosiek. Musíme si však dať záležať na tom, aby bol podklad dobre odvodnený a aby sa podlaha nikde priamo nedotýkala terénu. V týchto miestach sa totiž často poškodí, aj keď je dobre naimpregnovaná. Drobnou nepríjemnosťou drevenej podlahy (na ktorú sa často zabúda) je to, že miesto pod ňou môže poslúžiť ako nerušený úkryt či "špajza" nepríjemným hlodavcom, najmä ak majú v okolí dostatok potravy (napríklad žumpu či rodiaci orech).

Vhodná veľkosť

Aké by mali byť rozmery záhradného domčeka alebo besiedky? Pôdorys prispôsobíme predpokladanému počtu osôb a fyzikálnym podmienkam v záhrade. Aby sme sa mohli bez problémov vnútri pohybovať a cítiť sa dobre, mala by byť svetlá výška aspoň 2 500 mm, lepšie až 3 m, v najnižších miestach 2 100 mm. Musíme počítať s tým, že istú časť výšky pergoly či besiedky zaberú popínavé rastliny, a preto dimenzujme výšku radšej veľkorysejšie.

Príjemné drevo

Väčšina záhradných domčekov a altánkov sa stále stavia z dreva. Tento materiál priam vyžaruje teplo a útulnosť. Rastlinám v záhrade je najbližší ako svojím prírodným pôvodom, tak aj prirodzenou farbou, ktorá ladí s farbou rastlín a ich listov a svojou štruktúrou im umožňuje uchytávať sa na konštrukciu.

Veľká výhoda dreva spočíva v tom, že je ľahko dostupné a jednoducho opracovateľné. Z dreva sa dá skonštruovať takmer každý tvar, a preto je obľúbené aj na stavbu záhradných besiedok rozmanitých pôdorysov. Bežná hrúbka zvislého dreveného stĺpika je 120 x 120 mm alebo 160 x 160 mm, obvyklý rozstup medzi stĺpikmi 2,5 až 3 m.

Najjednoduchším riešením je zakúpiť si hotovú prefabrikovanú besiedku alebo domček vo väčších obchodoch so stavebninami a záhradkárskymi potrebami. Ak sa nám žiaden domček či besiedka nepáči, môžeme použiť aspoň jednotlivé panely s dreveným výpletom - trelážou alebo profilovaným dreveným zábradlím, ktoré sa tiež dajú zakúpiť už hotové.

Tropické drevá sú síce vysoko odolné a momentálne aj veľmi módne, v záujme trvalo udržateľného života na našej planéte by sme si však mali overiť, či nepochádzajú z klčovaných dažďových pralesov. Porovnateľnú službu ako cudzokrajné dreviny nám urobia aj podstatne lacnejšie domáce druhy - smrek, smrekovec alebo borovica. Pri použití vo vonkajšom prostredí by mali byť hladko ohobľované, aby sa zmenšila ich nasiakavosť, a samozrejme aj tlakovo impregnované.

Nové moderné tlakovo impregnačné metódy výrazne predlžujú životnosť dreva. Pri tomto procese sa vzduchom sušené drevo priemyselne impregnuje ustaľovacími soľami. Tieto soli sa po 4 - 6 týždňoch s drevom chemicky zlúčia a nedajú sa z neho už nijakým spôsobom odstrániť. Technologický postup je prispôsobený konkrétnemu druhu dreva. Takto upravené drevo si aj napriek tomu, že sa pravidelne nenatiera, celé desaťročia uchováva odolnosť voči slnku a vetru, hubám i škodlivému hmyzu. Musíme si však uvedomiť, že drevo sa nedá impregnovať v celom priereze. Znamená to, že ak do tlakovo impregnovaného dreva vyvŕtame dieru alebo ho priečne prerežeme, práve v mieste rezu môžeme očakávať najbližší útok drevokazných húb a hmyzu.

Žiadna tlaková impregnácia nám nepomôže, ak sa vyskytnú chyby v konštrukcii prístrešku. Ide najmä o to, že musíme zamedziť zbytočnému usadzovaniu sa vody vo všetkých drevených častiach a v konštrukčných spojoch. Laty a hranoly by mali byť otočené škárami a puklinami dole alebo dovnútra, aby sa v nich voda neusadzovala. Drevo do terénu či muriva neosadzujeme priamo, ale pomocou kovových úchytiek. Pri ich použití zachovávame niekoľkocentimetrovú medzeru medzi drevom a terénom či murivom, ktorou bude prúdiť vzduch a drevo vysušovať.

V severských štátoch sú obľúbené zruby z guľatiny alebo pologuľatiny. Kmene majú obyčajne priemer 120 až 170 mm. Ak sú škáry a spoje hladké, netreba robiť dodatočnú tepelnú izoláciu, a to ani vtedy, ak sa rozhodneme zrub používať aj v chladnejších ročných obdobiach. Postavenie zrubu je síce práca náročná na fyzickú silu a presnosť, výsledné dielo však obyčajne stojí za to.

Použitie kovu

Kovové konštrukcie besiedok vyzerajú mimoriadne ľahko a pôvabne vďaka tomu, že kov je pevný a nosná konštrukcia z neho nepotrebuje hrubé prierezy. Nosné prvky bývajú často hliníkové, ich malá hmotnosť uľahčuje prepravu a montáž materiálu. Kovové nosné prvky môžeme skombinovať s dreveným obkladom. Otvorené alebo zasklené plochy robia besiedku vzdušnejšou. Aj krytina strechy môže prispieť k vzdušnému dojmu, najmä ak je z ľahkého plechu alebo priesvitného akrylátu. Kovovú besiedku môžeme položiť jednoducho na terén a to aj bez základov. Kovová konštrukcia vďačne poslúži aj na vybudovanie prístrešku pre auto, hlavne ak zodpovedá architektonickému stvárneniu celého rodinného domu.

Klasická tehla

Ak máme radi tradičné materiály, môžeme si postaviť domček či besiedku murovanú. Murovať sa dá z klasických alebo pohľadových tehál, rozmanitých druhov tvárnic alebo z prírodného či umelého kameňa. Ak steny domčeka, prístrešku či altánku neomietame, mal by byť druh použitého muriva rovnaký ako pri ostatných prvkoch záhrady (pri plote, na sokli domu, na terasách a múrikoch...).

Aj keď pri murovaní besiedky či záhradného domčeka spravidla nejde o žiadne veľkolepé dielo, mali by sme venovať pozornosť správnemu projektu a aj presnosti pri zhotovení. Murujeme na dostatočne hlbokých a únosných základoch, dbáme o udržiavanie vodorovných aj zvislých rovín a pravých uhlov. Medzi základ a murivo nezabudneme položiť hydroizoláciu proti vzlínajúcej vode. Betónovou alebo plechovou strieškou zabezpečíme, aby murivo nenavlhlo zhora.

Dobrá strecha

Korunuje dielo a zabraňuje jeho poškodeniu. Pri záhradných besiedkach a domčekoch zvyčajne uprednostňujeme šikmú strechu, ktorá zaistí bezproblémový odtok zrážkovej vody a roztopeného snehu či ľadu. Priestor pod šikminou strechy býva niekedy uzavretý a využitý ako sklad či komora. V prípade že odkladacie priestory nepotrebujeme, lepšie je ponechať ho otvorený. Ak je konštrukcia krovu zhotovená precízne, môže byť pohľad na ňu zdola veľmi príjemným i zaujímavým vizuálnym zážitkom.

Na vyhotovenie strešného plášťa je vhodné použiť ľahké krytiny (asfaltovú lepenku či šindeľ, plech, plastové alebo drevené maloformátové šindle...). Ak je konštrukcia domčeka či besiedky dostatočne únosná, môžeme použiť aj ťažšiu krytinu korešpondujúcu s krytinou rodinného domu (keramické či betónové škridly...) Musíme však počítať s tým, že v zime bude na streche možno niekoľko desiatok centimetrov ťažkého vlhkého snehu a nosnú konštrukciu treba dimenzovať aj na túto záťaž. Vždy dbáme o to, aby sme dodržali sklon strechy odporúčaný výrobcom krytiny.

Medená krytina je síce nádherná, ale v našich končinách ju, žiaľ, môžeme odporučiť iba vtedy, ak je záhrada dobre strážená. Z bezpečnostných dôvodov nikdy neumiestňujeme nad hlavu tabule z bežného skla. Ak chceme strechu presvetliť, použijeme na to dvojité dutinové alebo masívne akrylátové sklo, prípadne bezpečnostné - vystužené drôtom. Zo skúsenosti vieme, že pod presvetlenou strechou býva počas slnečných dní veľmi teplo. Následkom tepelných a vlhkostných zmien môže dochádzať k objemovým zmenám konštrukčného materiálu, hlavne dreva. Tieto okolnosti by sme mali zohľadniť už pri návrhu besiedky či prístrešku.

Možno sa nám to zdá ako zbytočnosť, ale aj pri drobných záhradných stavbách je dôležité použiť odkvapové systémy. Zabráni sa tak striekaniu vody na steny či stĺpiky a hlavne prevlhnutiu stavby a podmáčaniu okolitého terénu. Vodu odvádzame odkvapovými žľabmi alebo ju nechávame stekať po reťazi do záhradného jazierka či dažďovej kanalizácie. V prípade zložitých konštrukcií striech (ihlany so 6- alebo 8-uholníkovou základňou) sa odtok vody žľabmi spravidla nerieši. V tomto prípade by bolo vhodné použiť aspoň väčší presah strechy a upraviť miesto nad vchodom. Inou možnosťou je použitie žľabov a zvodov hranatých prierezov, ktoré sa predsa len dajú v rôznych uhloch napojiť jednoduchšie. Odkvapové žľaby je možné vyrobiť z dreva a vo vnútri vodotesne obložiť pozinkovaným plechom alebo asfaltovou lepenkou.

Text: Ing. Jana Macinská
Snímky: autorka 

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 235     nie: 209

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby