preskočiť na hlavný obsah

Kvitnúci rezervoár vody - zelené strechy

/up/images/featured/images/0-retencnevlast.jpg

Zelená strecha má mnoho pozitív. Jedným z najdôležitejších a najpreukázateľnejších je schopnosť zadržiavať zrážky a redukovať nárazový odtok vody zo strechy. Tieto schopnosti označujeme pojmom „Retenčné vlastnosti zelených striech".

Zdá sa, že v posledných rokoch si urbanisti a vodohospodári čoraz viac uvedomujú význam zelených striech. Napriek tomu je dôsledné využívanie vodohospodárskych prednosťou zelených striech v praxi zatiaľ skôr výnimkou. Dôvodom je určite aj to, že retenčné vlastnosti zelených striech sú síce podľa výskumov nesporné, ale len ťažko je možné preniesť ich na konkrétne regionálne podmienky. Zatiaľ sa teda hovorí predovšetkým o "paušálnom" využití, bez toho aby sme ich vedeli kvantifikovať a efektívne využiť. Ani technické normy a smernice pre odvodnenie striech a strešnú zeleň nám dnes v tomto smere ešte príliš nepomôžu.

Výskum

Rôzne výskumné ústavy a firmy v zahraničí vykonávali výskum a pokusy ohľadom retenčných vlastností zelených striech. Intenzita týchto výskumov bola rôzna – od jednoduchého stanovenia maximálnej vodnej kapacity strešného substrátu až po merania v teréne trvajúce niekoľko rokov. Cieľom bolo zistiť celoročné množstvo zadržanej vody a koeficienty špičkového odtoku. Pri porovnávaní jednotlivých pokusov sú charakteristické tieto body:
- Použitie rôznych skladieb zelených striech, respektíve materiálov a príslušnej vegetácie.
- Rôzna veľkosť pokusných plôch.
- Vykonávanie takzvaných „výpočtových dažďov" s rôznou intenzitou, aby sa vyhovelo norme DIN 1986 „Odvodňovacie zariadenia pre budovy a pozemky".
- Rôzne zisťovacie obdobia a metódy (od jednoduchého odpočtu hodnôt na odmerných nádobách až po počítačové spracovanie).
- Zisťovanie dát v laboratórnych alebo skutočných terénnych podmienkach a samozrejme aj na rôznych stanovištiach.

Jednotlivé výskumné zámery boli koordinované a vzájomne zladené. Jednotlivé pokusy pritom predstavovali momentálne správanie určitého typu zelenej strechy na určitom mieste. Každá z prác je príspevkom k realistickému zobrazeniu skutočných retenčných vlastností zelených striech. Na základe výsledkov výskumu je možné všeobecne konštatovať toto:
- Schopnosť zadržiavania vody je v rôznych klimatických obdobiach rôzne (teplé letné, chladné, zimné), pričom najvyššia je v teplých obdobiach.
- Schopnosť zadržiavanie vody závisí predovšetkým v lete na technológii
- Schopnosť zadržiavanie vody je najvyššia u bezspádových striech. Potom závidí na skladbe vegetačného súvrstvia zelenej strechy a najmä na výške strešného substrátu.
- Schopnosť zelených striech zadržať 42 – 85 % z celkového ročného množstva zrážkovej vody je neporovnateľne vyššia ako pri strechách bez zelene.
- Súčiniteľ špičkového odtoku závisí od druhu substrátu a jeho hodnota sa pohybuje medzi 0,18 až 0,5 pri výpočtovom množstve zrážok 300 l/s.ha.

Údaje z noriem a smerníc

V rakúskej norme pre zelené strechy (ONR 121131) sa touto problematikou zaoberá kapitola „Odvodnenie" a v nej sú súčinitele odtoku pre zelené strechy udané takto:
Intenzívna a extenzívna zelenej strechy s výškou vegetačného súvrstvia 8 cm a viac: ? = 0,3
Extenzívne zelené strechy s výškou vegetačného súvrstvia menej ako 8 cm: ? = 0,5

V susednom Nemecku sa súčiniteľ odtoku zelených striech vyjadruje ako C podľa normy DIN EN 12056. V smernici FLL pre zelené strechy je v závislosti na hrúbke vegetačného súvrstvia rozdelený do siedmich kategórií: od súvrstvia s hrúbkou 2 – 4 cm so súčiniteľom odtoku C = 0,7 až po súvrstvie s hrúbkou viac ako 50 cm so súčiniteľom odtoku C = 0,1. V smernici FLL pre zelené strechy je tiež popísaný skúšobný postup, podľa ktorého je možné zistiť špecifické hodnoty produktov alebo biotopu vo vzťahu ku konkrétnemu objektu. Skúmané súvrstvie so sklonom 2 % sa v skúšobnom laboratóriu najprv kropí až do nasýtenia a potom je 15 minút vystavené intenzívnym zrážkam s výdatnosťou 300 l/s.ha. Súčiniteľ odtoku C je potom vyjadrený ako pomer odtoku k množstvu zrážok za 15 minút.

Množstvo zadržanej vody zelenou strechou závisí od skladby vrstiev a pokrytia.

Vodné hospodárstvo na zelenej streche

Čo sa vlastne odohráva v zelenej streche počas zrážok? Podľa materiálu a skladby vsakujú jednotlivé vrstvy zelenej strechy dažďovú vodu, kým nedosiahnu maximálne nasýtenie. Plní sa teda akýsi "zelený strešné zásobník". Pritom je potrebné venovať hlavnú pozornosť vegetačnému súvrstvia zelenej strechy ako celku a nesústrediť sa len na jednotlivé segmenty. Už počas dažďa a bezprostredne po ňom sa veľká časť vody vyparuje a vracia sa do ovzdušia. K tomu dochádza neustále pri vode, ktorá sa drží na povrchu rastlín a substrátu (evaporícia). Ďalej dochádza pri rastlinách podľa ročného obdobia, poveternostných podmienok a druhu vegetácie k asimilačným procesom, kedy prijímajú vodu koreňmi a v rôznom množstve ju opäť uvoľňujú do ovzdušia (transpirácia). Miera odparovania sa líši podľa druhu vegetácie. Pri rozchodníkoch druhu Sedum je veľmi nízka, pri trávnikoch a stromoch veľmi vysoká. Pre odtokovú charakteristiku zelenej strechy to znamená, že k odtoku vody zo strechy dochádza až po nasýtení celého vegetačného súvrstvia (najmä strešného substrátu) vodou a následnom prekročení miery odparovania pri pretrvá vajúcich zrážkach. Tu narážame na predsudok mnohých projektantov, že zelená strecha má pri nasýtení vodou rovnakú odtokovú charakteristiku ako strecha holá. Pravdou je, že ani v tomto prípade neodteká prebytočná voda v takej miere, v akej prší, lebo odtok je podstatne spomalený vegetačným súvrstvím strechy. Podstatne iné je správanie intenzívnych zelených striech, kde sa počíta so zadržiavaním vody v akumulačnej drenážnej vrstve. Tu predstavuje objem zadržiavanej vody ďalší využiteľný akumulačný priestor, takže k odtoku prebytočnej vody dochádza v oveľa menšej miere a po dlhšom čase.

Z uvedených dôvodov je potrebné súčiniteľ odtoku pri rôznych typoch zelených striech v ročnom meradle rozlišovať. Vysoká retencia vody v lete, menšie v zime. To však neznamená, že by retenčný výkon bol v zimných, respektíve chladnejších obdobiach zanedbateľný. V takýchto ročných obdobiach býva zvyčajne množstvo zrážok nižšie a predovšetkým sa nevyskytujú mimoriadne intenzívne (prívalové) dažde. Aby sme pre istotu vyhoveli aj "najhoršiemu prípadu", používali sa pri pokusoch veľakrát "výpočtové dažde" podľa DIN 1986. Možno tak síce stanoviť súčiniteľ špičkového odtoku pre určitý typ zelenej strechy, ale otázkou je, či zodpovedá skutočnej situácii v praxi. Tieto pokusy sa spravidla vykonávajú na úplne nasýtenej skladby, na ktorú ešte ďalej dopadá silný dážď s výdatnosťou 300 l/ha.s po dobu 15 minút. Vyvstáva otázka, nakoľko je prípad prívalového dažďa so silou 300 l/s.ha, dopadajúceho na úplne nasýtenú zelenú strechu reálny. Výskum totiž dokazuje, že maximálna intenzita dažďa je v reálnych podmienkach 200 l/s.ha. Ponúka sa úvaha o tom, že špičkový odtok závisí na intenzite dažďa, tá ale nebola pri pokusoch v teréne potvrdená.

Výhľady do budúcnosti

„Zelené strechy" majú v dôsledku decentralizovaného ekologického hospodárenia s dažďovou vodou čoraz väčší význam. Mnohé pokusy vykonávané v celom Nemecku poskytujú základné dáta, slúžiace na pochopenie retenčného výkonu zelených striech. Napriek tomu pri väčšine realizovaných výskumov chýba aplikácia výsledkov na regionálne klimatické podmienky. Schopnosť zelených striech zadržiavať vodu nemožno uvádzať paušálne pre celé územie republiky, ale je potrebné zohľadniť stavebné a miestne zrážkové pomery.

Túto možnosť ponúka počítačový simulačný program, ktorého oblasti využitia sú predmetom diskusie. Otázky ročného množstva zadržanej vody a maximálnych odtokových špičiek možno definovať pre konkrétne objekty. Výsledky predstavujú dôležité východiskové údaje pre projektantov a obce pri hodnotení zelených striech z hľadiska sadzieb poplatkov za dažďovú kanalizáciu.

Ďalším vývojom simulačného programu RWS je prepojenie a poskytovanie dát počítačovému programu pre dimenzovanie vsakovacích jám. Tak budú prepojené dve dôležité súčasti ekologického hospodárenia s dažďovou vodou a bude možný ich presný prepočet. Je to sľubná možnosť posilnenia úlohy zelených striech v rámci decentralizovaného hospodárenia s dažďovou vodou.

TEXT A FOTO Optigreen

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.­     

Páčil sa vám článok?

áno: 248     nie: 191

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby