preskočiť na hlavný obsah

Kvalitný rodinný dom

/up/images/featured/images/0kvalitnyrd.jpg

Čo vlastne znamená pojem kvalitný dom? Je to dom, v ktorom sa majitelia cítia príjemne, z dlhodobého hľadiska pôsobí priaznivo na zdravie jeho obyvateľov, je funkčný, trvácny a jeho prevádzka je jednoduchá a lacná. Ideálne je, ak je taký dom sebestačný a nezávislý od neobnoviteľných zdrojov.

Výstavba kvalitného domu sa začína kvalitným návrhom na mieru a tvar miesta s ohľadom na svetové strany. Dnes, keď je na trhu množstvo nových materiálov a výrobkov a rôzne inštalačné systémy, architekt je pre zákazníka čoraz viac potrebnejší, lebo k výberu a kombinácii materiálu treba vyhodnotiť veľa informácií. Zaškolení architekti vedia navrhnúť dom a optimalizovať slnečné zisky tak, aby mal čo najnižšiu spotrebu energií, dokonca niekoľkokrát nižšiu, ako má nízkoenergetický dom.

Stavebná biológia

Okrem efektívnej prevádzky má kvalitný rodinný dom spĺňať požiadavky stavebnej biológie. Stavebná biológia skúma vplyv konkrétnej stavby a jej materiálov na človeka. Zaoberá sa tým, ako na nás vplýva prostredie, ktoré si sami okolo seba tvoríme a dáva návod na to, ako navrhnúť dom tak, aby neškodil nášmu zdraviu, naopak, aby na nás priaznivo pôsobil.

Vedný odbor stavebná biológia sa vyvinula v Nemecku v druhej polovici minulého storočia, ako reakcia na rýchly vývoj v stavebníctve a na škodlivé vplyvy stavieb, ktoré sa dali odpozorovať na ľuďoch, ktorí stavbu dlhodobo užívali. Rýchla výstavba domov s využitím nových materiálov a technológií, začala mať negatívny vplyv na zdravie ich obyvateľov. Vzrástol počet alergikov, astmatikov a ľudia boli chorľavejší. Stavby so zlým vplyvom na zdravie ľudí sa začali neskôr označovať ako stavby s “chorým syndrómom”.

Jedným z priekopníkov tohto nového vedného odboru je Hubert Palm, ktorému je pripisovaný pojem stavebnej biológie a výrok, že človek má tri druhy "kože": vlastnú kožu, druhou je oblečenie a tretiu kožu tvorí budova, v ktorej žijeme.

Ďalší predstaviteľ stavebnej biológie, Anton Schneider stanovil tzv. 25 smerníc pre zdravé bývanie, ktoré hovoria o tom, ako vytvoriť zdravé vnútorné aj vonkajšie prostredie. Niektoré zo zásad sú: používať prírodné materiály, ktoré neškodia človekovi, vyberať stavebné materiály prednostne z miestnych zdrojov a nepodporovať ťažbu nedostatkových alebo rizikových surovín. Je potrebné úplne eliminovať škodlivé látky v prostredí a zamedziť tvorbu plesní. Treba zabezpečiť prívod čerstvého vzduchu, optimálnu vlhkosť a svetlo, optimálnu teplotu vzduchu aj povrchov, treba obmedziť elektrosmog, vykurovať hlavne sálavým teplom, minimalizovať spotrebu energie pri maximálnom využití obnoviteľných zdrojov a nezhoršovať životné prostredie.

Súčasné trendy

Hoci sa o nás – Slovákoch hovorí, že sme konzervatívni, aj tak sme dokázali spojiť hneď v začiatkoch dva dôležité trendy v tvorbe kvalitných domov. Je to kombinácia pasívneho domu, ktorý je postavený z prírodných materiálov. Môžeme to zhrnúť do pojmu “zelená architektúra”. Takto naprojektovaný a zrealizovaný dom nám poskytne to, čo potrebujeme.

Kvalitná trvalá konštrukcia a obvodová stena domu je vďaka dobrej vzduchotesnosti chránená pred poškodením konštrukcie vlhkosťou. Kvalita je kontrolovateľná blower door testom. Dobre zaizolovaná obálka domu môže byť stavaná z ľahkej aj ťažšej konštrukcie, ale bez tepelných mostov, a teda bez potenciálneho vzniku plesní. Dom má všetky povrchy aj okenné sklá príjemne teplé.

Osvetlenie priestorov je navrhnuté s ohľadom na tepelné zisky cez sklá okien, ale aj s ohľadom na to, aby sa v lete dom cez okná neprehrieval. Takto navrhnutý dom má otvory presne vypočítané pre tepelnú pohodu v zime aj v lete. Tepelné straty v zime sa dajú dodať sálavým teplom, ktoré nevíri prach a umožňuje pri pocite komfortu znížiť teplotu vzduchu. V lete je dobré využiť akumulačnú schopnosť vnútorných materiálov a v noci ich ochladiť prirodzeným vetraním oknami aj bez použitia vetracej jednotky.

Riadený prívod čerstvého vzduchu priamo cez fasádu a v krátkych rozvodoch zabezpečuje dostatočný prívod kyslíka, pričom necítime vánok a nepúšťame si v zime všetko teplo von, pretože pomocou výmenníka ohrievame studený prichádzajúci vzduch. V domoch bez vetracej jednotky sa pravidelne nevetrá, čím dochádza ku koncentrácii CO2, výparov z vnútorných povrchov, interiérového zariadenia, predmetov a čistiacich prostriedkov.

Vlhkosť vzduchu v zime je trochu problematickejšia, lebo aj samotný vzduch v exteriéri je suchý a stane sa ešte suchším, keď sa v interiéri zohreje. Pre zlepšenie vlhkostnej bilancie je vhodné zrealizovať povrchy v dome z prírodných materiálov, najmä hliny a dreva. Prírodné materiály majú dobrú hygroskopickú vlastnosť a dokážu na čas uskladniť nadbytočnú vlhkosť vzduchu pri varení alebo sprchovaní. Využitím prírodných materiálov sa dajú krátkodobé a dlhodobé výkyvy relatívnej vlhkosti vzduchu zmenšiť.

Prírodné materiály na zlepšenie vnútorného prostredia

Pocit pohodlia závisí od mnohých faktorov. Atmosféra interiérov a ich vnútorná mikroklíma sú ovplyvnené stavebnými materiálmi, druhom stavby a vnútorným zariadením. V interiéri by sme sa mali obklopovať materiálmi, ktoré sú nám prirodzene blízke a neškodia nášmu zdraviu.

Prírodné materiály nám vedia poskytnúť zdravšiu alternatívu k mnohým, v súčasnosti používaným materiálom. Aj úprava povrchov sa dá robiť prírodnými olejmi, voskami a farbami. Využitie dreva, vlny, rastlinných materiálov a hliny v interiéri je významné z hľadiska mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú vnútorné prostredie: vzdušná vlhkosť, teplota vzduchu, pohyb vzduchu, charakter vykurovania, ionizácia, osvetlenie a zariadenie, priestorové tvary a proporcie, farebnosť (estetika, kultúra), prechody od tmavej do svetlej, elektrosmog, prítomnosť toxických látok a plesní či zápachu.

Prírodné stavebné materiály sú produktom našej živej planéty, nie sú toxické a niektoré majú dobré tepelné aj absorpčné vlastnosti, ktoré z nich robia ideálny stavebný materiál.

Témami zdravého bývania sa budú zaoberať príspevky na medzinárodnej konferencii Zdravé domy – zdravý interiér, ktorá sa koná 16. a 17. mája 2011 v Bratislave. Konferencia je určená aj pre verejnosť. Viac info nájdete na www.zdravedomy.sk

Ing. arch. Zuzana Kierulfová, predseda o.z. ArTUR – Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj, člen iEPD a architekt ateliéru Createrra s.r.o.
Snímky: autorka

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 168     nie: 128

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby