preskočiť na hlavný obsah

Kvalitné strešné okná – základ spokojeného bývania

/up/images/featured/images/Kvalitne_stresne_okna19.png

Kto nesníva o vlastnom bývaní? A pretože pozemky nie sú lacné, hľadajú sa aj iné možnosti. Jednou z nich je prestavba nevyužitých priestorov pod strechou. Podkrovné byty sú takmer vždy atypické a dávajú možnosť naplno rozvinúť fantáziu. Dôležité pre ne je však dostatočné presvetlenie a s tým súviaci aj výber vhodných strešných okien. Dôkladný výber je na mieste. Ide predsa nielen o to, aby bol v byte dostatok svetla, ale tiež teplo a sucho a užívateľ mal pocit komfortu a pohodlia pri používaní strešných okien. Vhľadom k tomu, že strešné okná sú dnes súčasťou veľkého množstva striech, kladú sa na tento stavebný prvok vysoké nároky.

Od decembra 2002 ich definuje aj nová norma, ktorá zvyšuje tepelno-technické požiadavky na výplne otvorov, vrátane strešných okien. Norma stanovuje jednoznačnú požiadavku: súčiniteľ prestupu tepla R celého okna nesmie byť vyšší ako 1,8 W/m2K.

História strešných okien

Na začiatku sa jednoducho hľadali spôsoby, ako bežné dvojkrídlové okno z obvodovej steny vložiť do strechy a zaistiť jeho vodotesnosť rôznymi spôsobmi utesnenia. Ešte dnes môžete vidieť na starých strechách strešné okná staré desiatky rokov. Spočiatku sa celé okno vkladalo do strešného plášťa rôznymi originálnymi spôsobmi. Najprv sa spájal rám okna s škridlami vápennou maltou, neskôr sa používali pružné olovené pásy, ktorými sa okná spájali po všetkých stranách. Až v sedemdesiatych rokoch sa výrobcovia strešných okien začali zaoberať prefabrikovaným lemovaním, ktoré sa stalo súčasťou výrobku a vytvorilo vodotesný spoj okna a strešnej krytiny.

Zatepľovací rám strešných okien

Tepelné parametre výrobku ako celku nie sú však všetko. Je nutné brať ohľad i na technické detaily. Práve jedným z najnáročnejších stavebných detailov je napojenie strešného okna na strešný plášť s ohľadom na jeho skladbu a predovšetkým na tepelnú izoláciu. Pri napojení rámu okna vždy dôjde k určitému oslabeniu tepelnoizolačnej vrstvy. Pri nekvalitnej montáži môže dôjsť v najhorších prípadoch i k premŕzaniu rámu alebo konštrukcie tesne pod rámom strešného okna. Renomovaní výrobcovia strešných okien preto vyvinuli tzv. zatepľovaciu sadu. Je to tepelno-izolačný rám z polyuretánu, ktorý chráni všetky vonkajšie strany rámu okna pred chladom a výrazne tak zlepšuje kvalitu zateplenia v spoji okna a izolácie strechy. Táto izolácia okna vystupuje i nad úroveň krytiny, teda na mieste, kde sú rámy strešných okien najviac namáhané poveternostnými vplyvmi. Tento tepelnoizolačný rám a jeho konštrukcia sú jedným z hlavných faktorov odlišujúcich kvalitu zateplenia strešných okien medzi jednotlivými výrobcami. Na trhu sú už strešné okná, ktoré sa dodávajú z výroby s namontovaným zatepľovacím rámom. Tým sa zjednoduší a urýchli ich zabudovanie do strešného plášťa, ale tiež sa dosiahne kvalitné spojenie zatepľovacieho rámu so samotným oknom. V súčasnosti je to najdokonalejší spôsob zateplenia strešného okna, čo je veľmi dôležitý detail v podkroví, ktorý sa často robí na stavbách nesprávne.

Vetranie strešnými oknami

Veľa výrobcov nielen strešných okien ponúka možnosť prirodzenej výmeny vzduchu v miestnostiach cez tzv. ventilačné alebo vetracie klapky. Týmto sa zaisťuje aj pozvoľné vetranie podkrovných miestností. Je však dôležité vedieť, že predovšetkým v chladných mesiacoch spôsobuje takéto vetranie nežiaducu kondenzáciu vodných pár na vnútorných okrajoch rámu (v škáre medzi rámom a krídlom) alebo priamo vo ventilačných klapkách. Na tomto mieste sa stretáva vonkajší chladný a vnútorný teplý a vlhký vzduch, dochádza ku kondenzácii vlhkosti s následným znižovaním tepelnoizolačných vlastností strešných okien. Pri nižších vonkajších teplotách môže kondenzát dokonca zamrznúť a tým ventilačnú klapku vyradí z prevádzky. Preto niektorí odborníci odporúčajú privetrávacie otvory v zime nepoužívať a vetrať intenzívne niekoľkokrát denne. Ak sa naviac zoberie do úvahy, že pri vonkajších teplotách od + 10 OC vetrajú ľudia väčšinou v podkroví pootvorenými oknami, ponúka sa otázka, do akej miery je ventilačná klapka v praxi nevyhnutným vybavením okna. Mnohé stredoeurópske krajiny dávajú prednosť lepším tepelno-technickým vlastnostiam okna.

Drevo alebo plast?

Podkrovie je neodmysliteľne späté s myšlienkou priestoru, v ktorom sa dá interiér stvárniť veľmi pôsobivo využitím dreveného krovu. Táto skutočnosť prispieva k oveľa väčšiemu dopytu po drevených strešných oknách a to predovšetkým z estetických dôvodov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že v podkroví je nevyhnutná parotesná fólia, ktorá znemožňuje strešnému plášťu „dýchať“. V dôsledku toho sa v podkroví rýchlo zvýši vlhkosť vzduchu i takým zdrojom, ako je človek alebo rastliny. Je veľmi dôležité tu krátkodobo intenzívne vetrať niekoľkokrát denne a udržiavať vzdušnú vlhkosť na čo najnižšej hodnote. Aj napriek tomu treba počítať s možným rosením okien, najmä v miestnostiach so zvýšenou vlhkosťou, ako sú kúpeľne, ale i spálne a kuchyne. Kondenzát znižuje životnosť laku na dreve a zvyšuje nároky na pravidelnú údržbu drevených strešných okien. Aj z tohto dôvodu má záujemca o strešné okná možnosť voľby medzi profilom z lepeného dreva a celoplastovým profilom.

Výber strešného okna

Pre správny výber strešného okna je najdôležitejšie určiť, na aký účel má prevažne slúžiť. Strešné okná sú konštrukčne riešené tak, aby bolo na každý účel k dispozícii okno s odpovedajúcou funkciou. Tam, kde je účelom vetranie alebo presvetlenie, sú k dispozícii základné modely s kývnym krídlom. Pokiaľ však strešné okno slúži ako klasický stavebný otvor pre pohľad von, čo býva väčšinou pri nadstavbách alebo v podkrovných priestoroch, kde obyvatelia chcú oknom sledovať okolie (napr. vstupné dvere) a sklon strechy je v rozsahu od 20° - 65°, sú k dispozícii okná s otváraním výsuvno-kývnym alebo výklopným/kývnym. Pri nadstavbách sa však často stretávame so sklonom i nad 65° - sem je vhodné kývne krídlo.

Pri projektovaní sa často zabúda na vplyv výšky umiestnenia strešného okna na jeho pohodlné ovládanie. Bežne je výška umiestnenia spodnej hrany strešného okna od podlahy okolo 90 –120 cm, horná hrana okna na pohodlné ovládanie potom 180 – 220 cm. Pri oknách, ktoré sa otvárajú kľučkou dole, je dôležitá len spodná hrana. To znamená, že takéto okná sa dajú umiestniť bez obmedzenia funkcie i do výšky 150 cm a viac spodnej hrany okna od podlahy. Okná umiestňované nad bežne doporučanú výšku spodného rámu nad podlahou sú už bez dostatočného kontaktu s vykurovacím telesom, ktoré má byť umiestnené pod každým strešným oknom, preto je vhodné, vzhľadom k možnej tvorbe kondenzátu, osadzovať i do bežnýchpriestorov plastové okná.

Text: Ing. JIRÍ VLK, Roto
Foto: ROTO 

zdroj: štýl bývania

Páčil sa vám článok?

áno: 293     nie: 225

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby