preskočiť na hlavný obsah

Kúpeľné vilky, Nový Smokovec, In Antis

/up/images/featured/images/kupelne_vilky_novy_smokovec_in_antis_0.png
ATMOSFÉRA RODINNEJ INTIMITY

Hlavný prínos tohto diela vidím v triezvom zámere investora, ale aj v pozornom načúvaní autorov prostrediu. Prostrediu, na ktoré sa valí záplava novodobých apartmánových sídlisk, v ktorých sa najväčší dôraz kladie na objem a výnosnosť. Biznis nadovšetko, biznis nad okolie a prírodu. To všetko sa deje v čase, kedy mesto Vysoké Tatry stále nemá schválený svoj pokalamitný Územný plán. Pri tom množstve kritických ohlasov na akúkoľvek výstavbu vo Vysokých Tatrách je potrebné poukázať na dobrý príklad toho, ako pristupovať k výstavbe v tak citlivom území, akým nepochybne Vysoké Tatry sú. Kúpeľné vilky v Novom Smokovci sú toho dôkazom. Podobných prístupov k výstavbe je vidieť v tejto oblasti čoraz menej.

Zámerom investora bolo vyvolať u klienta počas pobytu vo Vysokých Tatrách pocit domácej atmosféry, pocit samostatnosti, pocit rodinnej intimity. Relatívne malá kapacita areálu mala byť vyvážená typom a kvalitou ubytovania. Kúpeľné vilky slúžia klasickému cestovnému ruchu. Nejde tu o predaj apartmánov, obsadených zopár víkendov v roku. Klientela je tvorená širokou verejnosťou, kúpeľnými či kongresovými hosťami a pod.

Autori projektu sú častými turistickými návštevníkmi Vysokých Tatier. Ich inšpirácia pramenila v architektúre tatranských vysokohorských chát. Tam niekde čerpali, pozorovali a hľadali. Výsledkom ich práce je pevná, kompaktná a čo najmenej členitá forma, ktorá je podľa ich slov „aj z hľadiska stavebnej fyziky ideálnou do horského prostredia“. Parcela s kúpeľnými vilkami sa nachádza v mestskej časti Nový Smokovec na úpätí Slavkovského štítu. Podobne ako v iných častiach mesta, aj tento pozemok poznačila víchrica z novembra roku 2004. Prakticky odlesnený pozemok čakal na ďalšiu úpravu a využitie. Z pohľadu histórie bola táto časť Smokovcov charakteristická práve súkromnými vilkami a letohrádkami, z ktorých väčšina stojí v okolí dodnes. Aj z tohto dôvodu bola forma hmoty zvolená autormi správna. V bezprostrednom okolí stojí rôznorodá dobová architektúra solitérov. Najvýznamnejšou stavbou a zároveň južným susedom je známe sanatórium Palace od architekta M. M. Harminca. Úzka parcela s južným sklonom nedávala veľmi na výber.

Okrem toho bol na nej terénny zlom tiahnuci sa po celej dĺžke pozemku, ktorý autori nakoniec spevnili oporným múrom, aby ho následne dispozične využili. Výškový rozdiel terénu je touto stenou podchytený po celej dĺžke parcely. Technicky je riešená tak, aby prepúšťala silné podpovrchové vody zo svahov Slavkovského štítu. Táto oporná stena s výškou celého podlažia tvorí súčasť objektov. Vilky na nej postavené sú zo severnej strany teda jednopodlažné, z južnej dvojpodlažné. Celý areál kúpeľných viliek pozostáva zo štyroch stavebných objektov (cca 40 postelí), ktoré sú síce samostatné, ale vizuálne v území pôsobia ako kompaktný celok. Tri z nich sú situované v severnej časti pozemku, spojené spomínaným oporným múrom. Štvrtá sa nachádza na južnej hranici pod obslužnou komunikáciou, ktorá vedie stredom medzi vilkami. Tadiaľto je riešený príjazd autom ku krytej parkovacej ploche pod každou vilkou – tzv. komunikačný prístup. Tento prístup „suchou nohou“ ocenia návštevníci hlavne v nepriaznivom počasí a v zimnom období.

Bezprostredné okolie viliek časom doplní vzrastlá zeleň, ktorá im vytvorí väčšiu intimitu.

Architektúra pôsobí na prvý pohľad moderne a jednoducho. Autori bravúrne využili tvar parcely, jej svahovitý terén a pohľady do okolia. Navrhované objekty z hľadiska architektonického výrazu riešili tak, aby tvorili jednotiacu myšlienku zástavby, aj keď ich samotné dispozičné riešenia sú rozdielne.

Tri vilky nad cestou sú na prvý pohľad akoby rovnaké, dispozične je ale každá iná. Základná schéma dispozície je totiž „duplex“, pričom dva základné apartmány v objekte sa môžu medzi sebou prepojiť. To umožňuje rôzne kombinácie prenajímania apartmánov podľa potreby klienta. Vilky majú vlastný vstup z priestoru komunikačného prístupu, ale aj z terasy. Oporný múr medzi vilkami sa využíva ako komunikačný priestor, v ktorom sa nachádza vonkajšie oceľové schodište a terasy protiľahlých apartmánov. Z hľadiska funkčného členenia sa v objekte nachádzajú tri obytné zóny (apartmány) s celkovým počtom12 lôžok. Každý apartmán má vlastný vstup, kuchyňu, spojenú s obytným priestorom, hygienické zariadenie a jednu až tri izby. Obytné časti objektov sú orientované s výhľadom na panorámu hôr a s exteriérom ich prepája východ na terasu so schodišťom. Atmosféru domáceho bývania dotvára krb v obytnej miestnosti s kuchyňou.

Vilka pod cestou je situovaná na rozhraní terénneho zlomu a z tohto dôvodu sa odlišuje od ostatných. Z hľadiska funkčného členenia je ale riešená rovnako. Nachádza sa tu apartmán majiteľa a navyše recepcia so stálou službou. Návrh interiéru bol vypracovaný ako samostatný projekt. Základ pre nábytok tvorí drevo – masív alebo orechová dyha. Obzvlášť príjemne pôsobí na podlahe klasická drevená smreková dlážkovica. Na viac namáhané časti podláh a stien (komunikačné priestory, hygiena) boli použité sivé keramické dlažby a obklady. Vybavenie kúpeľne je praktické a dispozične čisté. Vaňa so sprchovým kútom, umývadlo, WC a bidet v bielej farbe príjemne kontrastujú s obkladom. Použité materiály sú charakteristické pre danú oblasť. Výrazový slovník stavia na jednoduchosti a čitateľnosti tvarov a hmôt. Fasády sú riešené ako odvetrané, s predsadeným pláš ťom z tepelne upraveného ihličnatého dreva v kombinácii s bielou omietkou vo vrchnej - severnej - časti nad terénnym zlomom, zatiaľ čo v prízemí prevláda obklad cetrisovými doskami kombinovaný s remienkovým obkladom - na južnej strane pod oporným múrom. Strešnú krytinu tvorí hliníkový plech, podobne aj profily výplní otvorov, v ktorých sú osadené izolačné dvojsklá.

Autori sa snažili uplatniť; vizuálny vnem z miestnych materiálov, typických pre túto oblasť. Nejde tu však o citáciu pôvodných hrazdených stavieb. Snažili sa vytvoriť vlastný súčasný a moderný výraz, čo sa im aj podarilo a čo je aj samozrejme správne. Svojou striedmosťou v detaile a použitých materiáloch vkusne zapadnú do prostredia. Stavba ešte nie je definitívne ukončená, chýbajú už ale iba drobnosti – vonkajšie úpravy terénu, kamenný obklad oporných palisád a viac zelene.

Areál vnímam ako svetlý príklad v inak šedej úrovni súčasnej architektúry vo Vysokých Tatrách. Je to výsledok prístupu s citom a pokorou k prostrediu. Znovu sa tu raz potvrdilo ono staré známe miesovské: „menej je viac“.

KÚPEĽNÉ VILKY
NOVÝ SMOKOVEC
Investor: Kúpeľné vilky, s.r.o.
Autori: Tibor Zelenický, Patrícia Kvasnicová
Projekt: 2005 - 2006
Realizácia: 2006 - 2008
Plocha územia: 2325 m2
Zastavaná plocha: 750 m2
Foto: maxphoto.sk

IN ANTIS
Tibor Zelenický *1956 Nové Zámky _1979 Inštitút architektúry Ion Mincu, Bukurešť
Patrícia Kvasnicová *1966 Považská Bystrica _1989 FA SVŠT Bratislava
www.inantis.sk

Tomáš Bujna

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 229     nie: 321

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby