preskočiť na hlavný obsah

Kultúra farebnosti

/up/images/featured/images/kultura_0.jpg

Alebo kam sme sa to dostali s farebnosťou mestského prostredia ?

Proces zatepľovania, aj vďaka podpore prichádzajúcej od finančných a politických inštitúcií, nadobúda takmer masový charakter, ktorý prináša so sebou i problematiku riešenia farebnosti fasád, ktorú už nemôžeme ďalej podceňovať ako bezvýznamnú, alebo zanedbateľnú. Kým nebude neskoro, mali by sme ju vnímať ako šancu zvýšiť kvalitu samotného obytného prostredia, urbanisticko-architektonických priestorov, ale aj obrazu miest, ich častí, či súvisiacej krajiny. Fenomény, ktoré si tento príspevok všíma, sa ťažiskovo vzťahujú na zatepľované objekty našich sídlisk, na ktorých sa problematika farebnosti prejavuje najvypuklejšie, a to kvantitatívne ikvalitatívne. Podstata však platí pre všetky urbanistické priestory.

Zatepľovanie ako výzva pre vizuálne stvárňovanie prostredí

Proces zatepľovania obytných domov prebieha postupne už niekoľko rokov. V odbornej literatúre, v dennej tlači, v správach sa o ňom dozvedáme predovšetkým z hľadiska financovania, technických možností, zlepšovania energetickej hospodárnosti a efektívnosti a pod. Verejnosť ho môže vnímať predovšetkým cez postupné vizuálne premeny jednotlivých objektov, či celých obytných súborov. Vskutočnosti, okrem zmien technických charakteristík zatepleného objektu, ide tiež o pomerne veľký zásah do existujúceho prostredia, jeho vizuálnej kvality a predovšetkým farebného charakteru. O tejto stránke procesu zatepľovania sa však takmer nehovorí, občas sa objavia konkrétne reakcie - najmä emocionálne, ale takmer nič v odbornej akoncepčnej rovine. Dlho teda bola akousi jeho samozrejmou súčasťou a jej absentujúce odborné uchopenie kompetentnými kompenzovali dodávatelia a výrobcovia fasádnych farieb rozsahom farebnej a materiálovej ponuky, ako aj vizualizačných služieb.

Vývoj - pôvodný „charakter" farebnosti

Pohľad späť do čias realizácie panelovej výstavby, ktorej projekty do značnej miery vznikali v Stavoprojekte Bratislava (1) potvrdzuje, že od počiatočných rokov až po 80. roky 20. storočia sa farebnosť nevyznačovala ničím výnimočným - po celej republike boli jednotlivé typizované bytové domy realizované v tej istej sústave farieb, kde okrem bielej, svetlej sivej, sa najčastejšie vyskytovala jedna chromatická farba, a to červeného tónu, tmavá, strednej až vyššej chromatickosti. Išlo o mechanické navrhovanie farebnosti, keďže sa tejto problematike nevenovala osobitná pozornosť. Typická vizuálna charakteristika pre panelové domy v čase ich vzniku je až schematicky jednoduchá. Ak sa o týchto objektoch, alebo niektorých z nich, začína hovoriť ako o potenciálnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva (ako sa už stalo napr. vo Fínsku), tak táto charakteristika bude musieť byť preverovaná ako súčasť originálneho návrhu a charakteru týchto súborov. Poznanie ich pôvodného charakteru, ato v súvislostiach, je východiskom pre akékoľvek odborné posudzovanie následných zmien či transformácií.

Od roku 1956 bolo len v Bratislave postavených 100 000 panelových bytov vrôznych systémoch a kategóriách. Bytové domy našich sídlisk boli navrhované pre rýchlu masovú výstavbu ako súbory. Prevládajúcou funkciou bolo bývanie, väčšina objektov bola mono-funkčná. Byty boli typizované s presne stanovenými rozmermi a štandardizovaným vybavením, užívateľmi boli občania majúci zhruba rovnakú životnú úroveň. Vizuálne sa na fasádach prejavovali len modulárne jednotky, žiadna iná diferenciácia.

Farebný charakter súborov v 60. a 70. rokoch 20. storočia možno vystihnúť nasledovne: jednotná veľmi obmedzená paleta farieb, ich mechanická aplikácia na fasádach vyznievajúca často náhodne, nepodstatná a podcenená úloha farby a tým aj pozornosť, ktorá sa jej venovala, využívanie veľkých nečlenených plôch na veľkorozmerné dobové umelecké diela. Konštrukčný systém sa vizuálne prejavoval na fasádach cez raster tvorený panelmi, vonkajší vzhľad umožňoval „vyčítať" z fasády informácie napr. o veľkosti miestností či celých bytových jednotiek, pričom ten istý princíp platil po území celej republiky. Prevládali mono alebo bichromatické riešenia. Súbory sa vyznačovali jednotou vzhľadu, ktorá hraničila až s monotónnosťou, uniformitou, oslabenou identitou, bez citeľného ducha miesta, a často boli neskôr označované ako prostredia nutne potrebujúce humanizáciu.

Súčasné výzvy a stav praxe

V posledných desaťročiach zažívame prudké zmeny vzhľadu staršej zástavby miest, či už historickej v pravom slova zmysle, alebo aj tej, ktorú zaraďujeme k tzv. dedičstvu z nedávnej minulosti (recent heritage), čiže spomínané sídliská. Medzinárodná konferencia Life in the urban landscape (Goteborg, 2005), ako aj medzinárodné konferencie Conservation in changing societies: heritage and development (R. Lemaire International Centre for Conservation, 2005) aWorld Heritage and Contemporary Architecture - Managing the Historic Urban Landscape (UNESCO, Viedeň, 2005) sú konkrétnym dôkazom rozmeru, ktorý nadobúda výzva meniaceho sa prostredia miest a ich vzhľadu. Z týchto medzinárodných iniciatív vyplýva, že medzi najťažšie otázky patrí rozsah možných zmien pri zachovaní historického charakteru a identity, regulovanie potreby modernizácie urbánneho prostredia, zvládnutie ochrany obrazu mesta v čase rastúcej urbanizácie a dynamických tlakov na mestá, ale aj nedostatok kontextuálneho myslenia a strata spojenia so spoločenskými hodnotami averejnou zodpovednosťou, jasného definovania hodnôt.

Z hľadiska farebnosti dynamicky sa meniaci vzhľad našich sídlisk, prechod v priebehu posledných 15 rokov od sivej monotónnosti k živej polychrómii, až super farebnosti. už pomaly prestáva byť vnímaný pozitívne. Výber farieb aich kombinácií vyznieva náhodne až bezohľadne, nemožno v ňom čítať zámer, často vnáša chaos do celkového obrazu súboru. Po prvom nadšení, ako sa pomaly mozaika alebo „puzzle" jednotlivo obnovovaných objektov pomaly zlieva do skupín či celkov, začínajú sa prejavovať všetky nedostatky takéhoto živelného prístupu, v ktorom absentuje akákoľvek koncepčnosť a koordinácia.

Oproblematike sa občas píše aj v dennej tlači, nielen v odborných časopisoch a možno konštatovať, že v posledných mesiacoch čoraz častejšie úmerne k nepriaznivému postupu už vyššie spomínaného „puzzle" efektu. Na internete prebehlo koncom roka 2009 diskusné fórum ARCHINET (www.archinet.sk/Diskusia) na tému Meniace sa sídliská. Niektoré mestské časti si uvedomujú alarmujúcu situáciu (denník Pravda, 29. 12. 2009, Ľ. Andrassy, Petržalská samospráva), resp. prinášajú isté nápady ako alternatívne prístupy k dnešnej praxi (príspevok od J. Beňovej „Domom svedčia decentné farby", príloha Nové trendy v stavebníctve, 23. 3. 2010, denník Plus jeden deň). Treba však upozorniť, že i tu môže nápad ako taký byť zaujímavý, ale pokiaľ navrhované riešenie ostáva len v subjektívnej umeleckej rovine, bez odbornej kontextualizácie, tak sa v skutočnosti vo svojej podstate príliš nelíši od dnešného stavu živelného experimentovania.

Je potrebné si uvedomiť, že v súčasnosti prežívajú urbánne prostredia reakciu na transformáciu spoločnosti, spoločenského života a tým aj meniacu sa identitu. Bývalé sídliská v okrajových polohách mesta sa dostali do nového, centrálnejšieho kontextu, už netvoria predmestia. Ekonomická diverzifikácia a meniaca sa životná úroveň, globalizácia, bohatý výber nových materiálov, technológií, nové normy, požiadavky na komfort a výkony sú sprevádzané rozmanitosťou estetického cítenia a preferencií. V týchto objektoch HBV sa mení sociálna štruktúra a vekový priemer obyvateľov, prevažuje súkromné vlastníctvo bytov.

Všetky tieto podstatné systémové zmeny majú svoj priemet aj do exteriéru, do vzhľadu prostredí, priestorov, súborov a samotných objektov. Táto transformácia bola doteraz podceňovaná, umožnil sa jej nekoordinovaný voľný priebeh.

Jadro problému teda spočíva v prechode od veľmi limitovanej a jednotvárnej farebnosti, neplánovanej farebnej estetiky týchto súborov k polychrómii, podmienenej novým vkusom a trendmi, k vytváraniu novej vlastnej identity vprostredí, kde predtým prevládala uniformita, a v stupni rešpektu k „charakteru" pôvodnému a súčasnému, ako aj novej polohe či kontextu súboru vrámci štruktúry mesta. Ide o pomerne komplexnú problematiku, v niektorých prípadoch skutočnú výzvu.

Stručná analýza problematiky

Dnešného laika je pomerne jednoduché uspokojiť - všetko sa relativizuje a egoizuje, a tak už málokoho zaujíma, že či by voľba farieb mohla byť aj harmonická, logická, kompozične a funkčno-prevádzkovo správna, ohľaduplná kprostrediu, vyhovujúca preferenciám čo najširšej vzorke obyvateľov a užívateľov zohľadňujúc meniace sa nároky na farebné kombinácie, správne interpretujúca daný objekt, súbor alebo urbanistický priestor s ohľadom na všetky súvislosti a hodnoty. Z vykonaných predbežných prieskumov (Urlandová, 2004 - 2009, súhrn slov respondentov) vyplynulo:

•    silné odmietanie šede z predchádzajúceho obdobia, páči sa všetko „len nech je to chromatické... ",

•    70 % respondentom k spokojnosti stačí, že budova je novo natretá, pôsobí čisto a veselým dojmom akonečne odlišne od achromatického „ošarpaného" pôvodného vzhľadu alebo od ostatných objektov - mnohí radi vidia hravé, variované prostredia, i keď často neobvyklých farieb, na ktoré si treba zvyknúť ako protiklad k špinavo pôsobiacim zanedbaným fasádam,

•    len asi 30 % respondentov je náročnejších, t. j. odmietajú prílišnú variáciu farebnosti, príliš veľa rôznych farieb, často až agresívnych, ktoré neladia spolu, vynímajú sa nevhodne zprostredia alebo s ním nie sú zosúladené. Najmä starší ľudia sa prikláňajú k použitiu menej farieb na jednej fasáde, jednoduchším, neprehnaným riešeniam,

•    preferencie sú pre kombinácie farieb tón v tóne, hlavne
v oblasti teplých tónov. Prevláda mierne vyššia preferencia pre stredne a viac chromatické farby než nízko chromatické,

•    len výnimočne niekto reaguje, resp. záleží mu na vzťahu objekt - prostredie, alebo na kompozičných vzťahoch.

Reakcie sú prevažne emocionálne a preferencie poukazujú na hlavný podmieňujúci faktor, t. j. zmenu od achromatických a monochromatických riešení k polychromatickým, diferenciáciu od prevládajúcich schém, od pôvodného vzhľadu a údržbu fasád. Je tu teda túžba po zmene, po väčšej variácii - ale zosúladenej, a po "veselšom" prostredí. Silný trend pre posilnenie individuality, vlastné odlíšenie sa a vizuálne "vystúpenie" do priestoru. Súvisiace nekritické experimantovanie sfarbou často hraničiace s vizuálnym chaosom v priestore, vedie k vizuálnej fragmentácii. Takéto zásahy oslabujú vážnosť priestorov a objektov, sťažujú ich čitateľnosť.

Aj tieto prieskumy potvrdzujú, že výberu farieb, a teda vzhľadu objektov, nie je v súčasnosti prisudzovaná patričná dôležitosť. V popredí je záujem vlastníkov o modernizáciu, skvalitnenie komfortu a úsporu energie. Predbežný prieskum (Urlandová, 2004 - 2009) ukazuje, že vo väčšine prípadov - až 75 % vlastníkov bytov nevie, kto rozhodol o výbere farieb. Asi v 15 % vedia, že výber farieb urobil dodávateľ a v 5 % architekt, pričom v týchto prípadoch sa vyjadrovali aj vlastníci bytov. V menej ako 5 % prípadov sami vlastníci rozhodli o použitých farbách.

Čo ďalej...

Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že sme stratili miestne, regionálne i všeobecné nadčasové pravidlá, ktoré by nám umožnili farebne navrhovať v duchu harmónie. Výzva je ešte väčšia, ak ide o súbor, nie jednotlivé architektonické diela. V mierke, akým sú naše sídliská, sa nemožno spoliehať ani čisto na umelecké cítenie a nápaditosť, na subjektívne názory, intuíciu alebo módne vlny, ani na čisto technické požiadavky. Nemožno sa spoliehať ani na existujúce poradenské služby poskytované dodávateľmi, ktorí sa snažia maximálne vychádzať v ústrety klientovi, jeho vkusu a zhotovujú príslušné čoraz dokonalejšie vizualizácie objektu v alternatívach farebného riešenia jeho fasád. Toto je dôležitá služba, ale mala by však byť až druhým stupňom rešpektujúcim a vychádzajúcim z odborne vypracovaného návrhu (koloristickej štúdie) celkovej koncepcie farebného riešenia súboru alebo urbanistického priestoru. Profesionálny prístup spočíva v poznaní fenoménu farba a jeho objektívnych zákonitostí, pričom sa opiera o poznatky colour science. Preto by nemala chýbať spolupráca so školeným odborníkom v oblasti farebného videnia, vnímania a komunikácie.

V západoeurópskych krajinách, ale aj napr. v Maďarsku, už desaťročia existuje veľmi disciplinovaný prístup k zmenám farebnosti objektov či súborov, prostredí. Špecialista - poradca pre farebné riešenia sa, ako ďalšia samostatná profesia, zúčastňuje na príprave dokumentácie. Navyše existuje uvedomelosť u odbornej a laickej verejnosti, že dnešná úroveň poznania a náročnosť podmienok vyžadujú koordináciu, či riadenie aj farebnosti, že ju nemožno ponechať ani na náhodu, ani na subjektívne preferencie jednotlivcov či skupín, a tak túto službu s dôverou využívajú. Vo východnej časti Nemecka, kde každá 4. domácnosť býva na sídlisku v panelovom objekte sa na farebné riešenia a prestavbu sídlisk vypisujú aj súťaže, napr. Kräutersiedlung v Dražďanoch (2).

Rozsahom sa k našim sídliskám dá porovnať výstavba mestskej časti Kirchsteigfeld pri Potsdame Nemecku (2800 byt. jednotiek, 60 ha). Urbanistické riešenie od architekta Roba Kriera doprevádzal koncept farebnosti (generel) vyžiadaný mestským úradom v Potsdame. Jeho vypracovaním bol poverený skúsený odborník, prof. W Spillmann. Architekti jednotlivých objektov si tak vyberali z palety predurčených farieb, čím nemohlo dôjsť k nevhodnému farebnému riešeniu a zároveň bola umožnená dostatočná diferenciácia.

Generel farebnosti by mal aj podľa U. Koosa byť spracovaný odborníkom (3). Vyžaduje spracovanie komplexných analýz, vrátane koloristických, sformulovanie hlavnej idey, zámeru, cieľa, voľbu príslušných farebných oblastí na jeho dosiahnutie, špecifikáciu farieb v medzinárodných štandardizovaných systémoch. Nutná je maximálna objektivizácia výberu. Spracovanie koncepcie farebného riešenia je otázkou zúženia znekonečného výberu na konkrétne podmienky. Malo by ísť o službu, nie sebazviditeľňovanie. Farebné riešenie má diferencovať, posilniť identitu a podčiarknuť charakter súboru či urbanistického priestoru, jeho kompozíciu, súlad a snažiť sa tiež rešpektovať preferenčné trendy súčasnosti. Farbou možno vizuálne ovplyvňovať dimenzie priestorov, správanie ľudí v nich, ich pocity, pohodu, dostatočnú diferencovanosť, či jednotu, orientáciu a pod. Preferencie a nároky sa u ľudí menia a je potrebné ich exaktne monitorovať pre predvídanie trendov a akceptovateľnosti riešení (Urlandová, 1994). Individualizácia nemôže znamenať použiť ľubovoľné (alebo dokonca čo najväčšie) množstvo rôznych farieb - polychrómia bez súvislostí vedie k vizuálnemu chaosu. Polychrómia je vítaná, ale nie vo forme pestrosti bez poriadku, v ktorej sú farby k sebe radené až konkurenčne, a bez vzájomného vzťahu.

U nás teda ešte stále prevláda podceňovanie významu odborného prístupu k riešeniu farebnosti pre kvalitu prostredí, hoci možno pozitívne konštatovať, že sa začínajú objavovať aj povzbudivé výnimky. Špecializované pracovisko na FA STU v Bratislave (Laboratórium farby - školiace a vedecko-výskumné pracovisko) niekoľko rokov ponúka poradenskú službu a spracúvanie návrhov farebnosti najmä pre urbanistické priestory, ale aj celé urbanisticko-architektonické súbory. Túto službu využili už 2 mestské úrady, ktoré si v posledných rokoch dali vypracovať štúdie farebnosti (jeden pre historické námestie a druhý pre celé sídlisko), ako podklady pre koordináciu. Mestá a mestské časti by mali hľadať spôsoby ako koncepčné prístupy k farebnosti presadiť, lebo v konečnom dôsledku ide aj o ich prezentáciu. Mestá majú možnosť zasiahnuť cestou osvety, cez stavebné úrady formou regulatívov alebo aj prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Nie vždy sa pre množstvo podmieňujúcich faktorov dá dosiahnuť ideálny výsledok, ale je našou povinnosťou sa o to vždy odborne snažiť.

Doc. Ing. arch. Andrea Urlandová, PhD. FA STU v Bratislave
Recenzent: Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. FA STU v Bratislave
Foto: archív autorky
Literatúra:
[1]Stavoprojekt Bratislava 1949 -1989 [2]Wohnen -ein Leben lang. In: Der
Maler und Lackierermeister 8/2004,
s. 18 -19.
[3]Koos, U.: Farbgestaltung - WDVS als Stadtbildfaktor. In: www.deutsches-ingenieurblatt.de
[4]Urlandová, A.: The Impact of Colour on Urban Space Quality. In: Urban Space; Motion - Emotion. Procee-dings of the 7th EAEA Conference, Dortmund, University of Applied Sciences, 2006, s. 89 -102.
[5]Urlandová, A.: Colour Harmony in Urban Spaces - a Lasting Challen-ge. In: Proceedings, International Conference on Colour Harmony, Budapest, 2007 (CD).

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať


Páčil sa vám článok?

áno: 112     nie: 90

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby