preskočiť na hlavný obsah

Kostra rodinného domu

hrubá stavba

Voľba konštrukčného systému každej stavby je prvým predpokladom, aby stavba mohla slúžiť bez problémov aj nad rámec svojej životnosti. Väčšina z nás stavia rodinný dom tak, aby sme sa z neho mohli tešiť po celý zvyšok svojho života. Platí tu však zásada, že neexistuje všeobecne jednoznačne správne riešenie. Konkrétny výber je aj pre odborníka zvažovaním a porovnávaním plusov a mínusov každého variantu pre konkrétnu stavbu v danej lokalite, ktorá má, samozrejme, svoje lokálne, klimatické a iné špecifiká.

Pod pojmom konštrukčný systém rodinného domu chápeme celú hrubú stavbu, do ktorej okrem základových konštrukcií patria steny, stropy, nosná konštrukcia strechy, prípadne nenosné vertikálne konštrukcie - priečky.

Skúsme aspoň okrajovo porovnať dom s klasickým konštrukčným systémom a montovaný dom na báze dreva alebo silikátových panelov. Na našom území sú zatiaľ jednoznačne v prevahe stavebníci, ktorí stavajú domy klasickou technológiou. Keď sa však pozrieme dozadu, aj stavby z dreva sú na Slovensku klasikou a majú svoju historickú tradíciu.
Drevo je ideálny stavebný materiál, ktorý má vynikajúce mechanické a fyzikálne vlastnosti a pri dobrom spôsobe ošetrenia aj dlhú životnosť. Podľa konštrukcie nosných stien si môžeme vybrať dom zrubový, stĺpikový, hrázdený alebo panelový. Montovaným stavbám všeobecne nemožno uprieť základnú prednosť a tou je rýchlosť a efektivita výstavby, ktorú klasická technológia nemôže nikdy prekonať. Montované verzie sa však na našom trhu nepresadzujú masovo, čo zrejme znamená, že rýchlosť výstavby nie je jediným a prioritným kritériom pre konečného zákazníka. Je síce pravda, že dispozičné možnosti montovaného domu neuspokoja každého investora, ale tento typ stavby nie je v zásade ani cielený na investorov požadujúcich extravaganciu a atypické riešenia.

Hrubá stavba

Nosné steny a priečky rodinného domu patria do kategórie hrubej stavby. Medzi nosné konštrukcie zaraďujeme aj obvodové steny, ktoré okrem nosnej funkcie oddeľujú interiér a exteriér, teda dve úplne odlišné prostredia. Okrem toho musí obvodová stena plniť ďalšie náročné požiadavky, a to estetické, tepelnotechnické, akustické, svetelnotechnické, protipožiarne, aerodynamické, hydrodynamické, atď.

Slovenský stavebný trh poskytuje širokú a v zásade dostatočnú škálu materiálov od rôznych výrobcov. Pri dodržaní technologických predpisov a použití príslušných doplnkových materiálov - malty, lepidlá, výplňové zálievky a pod. - všetky spĺňajú požiadavky vyplývajúce zo stavebných noriem platných v súčasnosti. Toto konštatovanie však nie je dostatočnou odpoveďou na otázku, či ten alebo onen murovací materiál je ten najlepší alebo najvýhodnejší práve pre váš rodinný dom. Na základe praktických skúseností odporúčame problém analyzovať vo viacerých rovinách - statickej, stavebno-fyzikálnej, finančnej a sčasti i remeselnej.

Obvodové a vnútorné nosné steny sú primárne súčasťou nosného systému domu. Návrh konštrukčnej sústavy vychádza z architektonicko-typologického návrhu architekta a závisí aj od zaťaženia pôsobiaceho na danú sústavu. Projekt nosného a konštrukčného systému stavby rodinného domu treba zveriť do rúk projektanta - statika, ktorý garantuje spoľahlivosť statického riešenia.

V návrhu musí byť zahrnutá bezpečnosť, použiteľnosť, trvanlivosť a zároveň hospodárnosť konštrukčného systému ako celku. Každá tvarovka má svoju pevnostnú charakteristiku uvedenú v prospekte (pevnosť v tlaku v MPa), ktorá spolu s pevnostnou charakteristikou malty dáva pevnostnú charakteristiku steny. Odborník porovnáva príslušnú pevnosť s rozponmi stien, voľbou montovaného stropu alebo železobetónovej dosky a potom rozhodne.

Často sme svedkami nevhodnej voľby v prípade stredových nosných stien, nosných stredových pilierov alebo uloženia dlhých prekladov na murovanú konštrukciu steny. Vo všetkých uvedených príkladoch dochádza ku koncentrácii zaťaženia a nosné steny s nízkou pevnosťou v tlaku môžu mať problémy s únosnosťou v týchto miestach. Väčšinou záleží hlavne na skúsenostiach statika, ktorý dokáže predvídať a zvolený materiál v príslušných detailoch zamení za pevnejší, napríklad použitím plnej pálenej tehly alebo železobetónu a nemusí to byť len na základe statického výpočtu. Správnou voľbou sa minimálne vyhneme prasklinám v murive a v omietkach, ktoré sa spravidla objavia po rokoch, a to určite až po dodávateľom garantovanej záručnej dobe.

Tepelnotechnické parametre

Výber materiálov pre samotnú realizáciu konštrukčného systému rodinného domu je do značnej miery podmienený aj tepelnotechnickými požiadavkami a kritériami. V súčasnosti sme svedkami úsilia stavať energeticky úsporné domy, pri ktorých nestačí iba realizácia kontaktného zatepľovacieho systému. Musí tu ísť o symbiózu s orientáciou domu vzhľadom na svetové strany a veľkosťou i kvalitou transparentných i netransparentných konštrukcií obvodového plášťa spolu so správnou voľbou vykurovacieho systému.

Normou záväzné alebo odporúčané požiadavky a kritériá zaručujú dosiahnutie požadovaného tepelného stavu vnútorného prostredia, eliminujú alebo znižujú na prípustnú mieru kondenzáciu vodných pár v stavebných konštrukciách a zabezpečujú limitovanú spotrebu energie na vykurovanie. Tepelný odpor obvodových stien R m2.K.W-1 predstavuje podiel hrúbky každej vrstvy obvodovej konštrukcie, vrátane omietok - d (m , a súčiniteľa tepelnej vodivosti W.m-1.K-1 .

Hodnotu R nájdeme v komerčnom katalógu pri každej tvarovke určenej na stavbu obvodových stien. Čím vyššiu hodnotu R výrobca uvádza, tým je väčší predpoklad vyhotovenia kvalitnejšej obvodovej konštrukcie po tepelnotechnickej stránke. Pri porovnávaní R hodnôt zisťujeme rozdiely niekedy iba na desatinných miestach. Treba však brať s rezervou vyššie R hodnoty vo vysušenom stave, pretože sú na stavbe prakticky nereálne.

Pri častých dažďoch a nezakrytých tvarovkách dochádza k obrovskému zvýšeniu zabudovanej vlhkosti do konštrukcie steny a hodnoty tepelného odporu uvedené v prospekte sú vlastne nedosiahnuteľné. R - hodnotu celej obvodovej steny ešte pomôžu zdvihnúť tepelnoizolačné malty a omietky. Uvádzané nepatrné rozdiely R svedčia o kvalite tvaroviek.

Treba však zdôrazniť, že výsledné hodnoty sú priamoúmerné kvalite a disciplíne murára. Musíme požadovať konštantnú a výrobcom predpísanú hrúbku murovacej malty alebo lepidla presne podľa technologického predpisu tak, ako je to v prospekte. V opačnom prípade uvedené prospektové R hodnoty nedosiahneme. Murivo bude mať k nim ďaleko a my zbytočne vyhodíme peniaze za kvalitu. Samo osebe to však ešte neznamená, že steny budú vlhké, s plesňami a podobnými poruchami. Tie sú spravidla súčtom ďalších naväzujúcich defektov súvisiacich hlavne s vlhkostnými parametrami obytného prostredia a nevhodnou voľbou materiálov pri dokončovaní stavby.

K problematike tepelného odporu treba dodať, že nesmieme posudzovať obvodové steny samostatne. Je úplne zbytočné snažiť sa o abnormálne vysokú hodnotu a pritom použiť málo kvalitné okná alebo šetriť na hrúbke tepelnej izolácie strešnej konštrukcie.

Akustika

Osobitné problémy, ktoré sú jednoznačne podceňované v projekte a najmä na stavbe, sú spojené so stavebnou akustikou. Pri rodinných domoch nie je táto problematika možno až taká "horúca" ako pri bytových domoch, ale odstraňovanie následných nedostatkov je často veľmi nákladné. Príkladom je deliaca priečka alebo stena medzi spálňou a kúpeľňou, kde chybné osadenie zabudovanej nádržky na WC, či jej zapustenie do oslabenej konštrukcie prináša nepredvídané nočné alebo ranné zobúdzanie ostatných členov domácnosti kvôli akustickému mostu. V tomto prípade odporúčame strážiť hodnotu indexu zvukovej nepriezvučnosti R/w na hodnote 42 dB. Vzduchová nepriezvučnosť jednovrstvovej konštrukcie závisí hlavne od plošnej hmotnosti muriva, ktorá je daná hrúbkou a objemovou hmotnosťou murovacieho materiálu a, samozrejme, hrúbkou a hmotnosťou omietkového systému.

Materiály na nosné steny a priečky

Vertikálne nosné konštrukcie rodinných domov tvoria vnútorné a vonkajšie nosné steny. Pri ich stavbe možno použiť rôzne druhy výrobkov od kusových stavív rozdielnych fyzikálno- mechanických vlastností až po systémy uplatňujúce princíp strateného debnenia, ktoré využívajú vyššie pevnostné charakteristiky železobetónu. Každý výrobok má svoje výhody, aj prípadné nevýhody a závisí od projektanta, aby na základe charakteru rodinného domu vybral ten najvýhodnejší.

Výrobky by mali tvoriť kompaktný stavebnicový systém pre hrubú stavbu domu, vrátane prekladov, vencoviek, priečok prípadne i montovaného stropného systému. Výrobcovia dnes ponúkajú ako jeho súčasť aj zodpovedajúce malty a omietkové zmesi. Kombinácia výrobkov rôznej materiálovej bázy je na stavbách prípustná iba vtedy, ak ich projektant vhodne skombinuje, žiaľ, prax veľmi často dokazuje úplný opak.

Murovacie materiály

Zvislé nosné konštrukcie sa murujú z urovacích materiálov, ktoré poznáme ako tehliarske keramické výrobky, ľahké betóny - pórobetón, liaporbetón a debniace tvarovky . Pre zhotovenie priečok v zásade existuje rovnaké delenie z hľadiska materiálovej bázy, najmä pre priečkové konštrukcie stavané na stavbe mokrým spôsobom. Protipólom konštrukcií z kusových prvkov sú priečky montované suchým spôsobom. Sem zaraďujeme montované konštrukcie na báze sadrokartónových dosiek a montované konštrukcie zo sadrovláknitých dosiek.

Keď hovoríme o tehlách pre obvodové a vnútorné nosné steny, máme spravidla na mysli tehlové tvárnice, respektíve bloky, ktoré rozmermi a tvarom ani zďaleka nepripomínajú klasickú tehlu. Trh na Slovensku ponúka výrobky od rôznych výrobcov pod značkami ako Porotherm, Poroblok, Heluz, Termobrik, Britterm, Matratherm a iné. Každý z výrobcov vyrába tvarovky rôznych hrúbok, umožňujúce aplikáciu bežných alebo tepelnoizolačných omietok alebo použitie kontaktného zatepľovacieho systému. Optimálnu voľbu veľkosti tvárnice, hrúbky malty, prípadnú kombináciu s inými materiálmi navrhuje odborník - projektant.

Tehliarske výrobky sa vyrábajú vypaľovaním z čisto prírodných surovín - hliny a ílu. Bloky sú niekoľkonásobne väčšie, čo umožnilo zlepšiť ich tepelnotechnické vlastnosti vytvorením zvislých vzduchových dutín a vyľahčením samotného tehliarskeho črepu množstvom jemných pórov, ktoré vznikajú vo výrobnom procese pri vypaľovaní a po vyhorení rôznych druhov ľahčív pridaných do suroviny.

Vyľahčenie tvarovky má síce za následok zníženie pevnosti v tlaku, ale pre stavbu rodinného domu je táto hodnota postačujúca. Úbytok hmotnosti priniesol aj pokles tepelnej akumulácie oproti ťažkým masívnym stenám, no vzťah medzi tepelným odporom a tepelnou akumuláciou možno hodnotiť ako vyvážený. Rozdiel 4 kg na tvarovku určite nie je zanedbateľný najmä pre investorov, ktorí si potrpia na čo najlepšiu akumulačnú schopnosť konštrukcií. Na druhej strane sa tejto skutočnosti tešia prepravcovia, prípadne murári, ktorí majú slabšiu kondíciu.

Spomínaná veľkosť blokov zvyšuje produktivitu práce pri výstavbe, znižuje spotrebu malty, náklady na dopravu na stavenisko i na transport na samotnej stavbe. Tehlový systém dosahuje dobrú stabilitu, zvukovú izoláciu i protipožiarnu odolnosť. Keramika sa pomerne rýchlo zbavuje vlhkosti, čo je predpoklad dlhodobo dobrých tepelnoizolačných vlastností muriva.

Vďaka svojej geometrii a hmotnosti majú obvodové steny z tehál dobré zvukovoizolačné vlastnosti a v bežných prípadoch nie sú potrebné ďalšie dodatočné úpravy. Z hľadiska požiarnej odolnosti patrí tehlové murivo k najspoľahlivejším konštrukciám. Steny obsahujú len nehorľavé látky a v predpísanom čase požiarnej odolnosti nezvyšujú intenzitu požiaru.

Keramické tvarovky sa vyrábajú v smere dĺžky v násobkoch 125 mm (rozmer polovičky , základná tvarovka má dĺžku 250 mm. Výška tvaroviek sa ustálila na hodnote 238 mm a maltové škáry medzi jednotlivými vrstvami sa robia 12 mm hrubé. Po súčte dostaneme výškový modul 250 mm. Dobrý projekt v čo najväčšej miere rešpektuje tieto hodnoty pri určovaní dĺžky stien, polohy otvorov, výšok parapetov, prekladov a hlavne svetlej výšky podlažia. Dá sa tak vyhnúť problémom na stavbe v podobe lámania a rezania tvaroviek a aj aplikácii klasických plných pálených tehál v rôznych detailoch napr. v nadpraží, čo zvyčajne vedie k vzniku tepelných mostov a vlhkostných problémov.

Krehkosť keramických tvaroviek má za následok, že pri ich sekaní na požadovaný presný rozmer sa spravidla úplne znehodnotia, čo zvyšuje náklady na stavbu. Pri výstavbe typového rodinného domu zvyčajne aplikujeme 11 radov tehlových tvaroviek na výšku. Ak uvažujeme s hrúbkou podlahy prízemia napr.150 mm, znamená to svetlú výšku miestnosti 2 600 mm. Najjednoduchšie je pracovať so základnou tvarovkou na výšku, v dĺžkových rozmeroch používať akurát tak polovičky, prípadne doplnkové tvarovky, ktoré sú potrebné na väzbu rohov a ostení.

Presné murovanie

Osobitú zmienku si zaslúži systém presného murovania, známy napríklad ako Porotherm Profi alebo Heluz s tvarovkami Supertherm Sti. Tieto systémy využívajú presné keramické tvarovky výšky 249 mm a miesto malty sa do ložnej škáry dáva lepidlo v tenkej vrstve - hrúbky 1 mm (respektívne pena Dry fix v systéme Heluz). Výsledkom je murivo s vyšším tepelným odporom, lepšou pevnosťou v tlaku a s výraznou úsporou spojovacej malty. Je vhodné aj na výstavbu nízkoenergetických domov. Škoda však, že používanie týchto systémov ešte nie je v praxi také výrazné, pravdepodobne aj z finančných dôvodov. Avšak svoje miesto na stavebnom trhu si určite v budúcnosti vylepšia, čo dokazujú aj skúsenosti na západ od nás.

Priečky

Vo všeobecnosti sa používajú na oddelenie dvoch priestorov. Na začiatku si musíme odpovedať na otázku, či okrem predelu nebude konštrukcia priečky musieť spĺňať aj iné funkcie ako napríklad prenos zaťaženia, tepelnú izoláciu, možnosť vedenia inštalácií, akustickú nepriezvučnosť prípadne požiarnu odolnosť.

Pod potrebou prenosu zaťaženia najčastejšie rozumieme zavesenie kuchynskej linky, umývadla alebo poličky s knihami na konštrukciu priečky. Keď rozdeľujeme priečkou dva priestory s rozdielnymi teplotami alebo režimom vykurovania, je pre nás zaujímavá hodnota tepelného odporu uvádzaná v prospekte výrobcu. Pod inštalačnou funkciou rozumieme najčastejšie vedenie vody či kanalizácie v konštrukcii priečky. V tomto smere nemožno nespomenúť asi najčastejšie chyby "spáchané" pri zhotovení priečok.

Veľkým problémom konštrukcií z kusových stavív sú drážky, ktoré v praxi treba vyhotoviť. Každá drážka oslabuje prierez priečky a aj keď nemá nosnú funkciu, určité namáhanie musí prenášať (minimálne vlastnú hmotnosť). Vertikálne drážky nie sú také nebezpečné ako vodorovné a šikmé, ktorých by sme sa mali vyvarovať. Realita je však úplne iná. Je nesmierne ťažké dodržať aspoň zásadu, aby v priečke hrúbky 15 cm neboli hlbšie drážky ako 5 cm. Už projektová dokumentácia musí "predvídať" jednotlivé trasy inštalácii a prispôsobiť tomu hrúbky priečok.

O indexe vzduchovej nepriezvučnosti sme už hovorili. Výrobcovia ponúkajú tvarovky, pri ktorých sa menia hodnoty RW medzi 39 až 44 dB podľa hrúbky priečky. I tu treba zdôrazniť, že porušenie celistvosti keramiky resp. jej hrúbky drážkami alebo zabudovanými inštaláciami, má za následok vznik akustických mostov. Jednou z častých chýb je tiež tuhé spojenie priečky so stropnými konštrukciami, čo napomáha prenosu hluku. Murovaná priečka nesmie byť spojená so stropom natuho, v zásade ju kotvíme iba po stranách do stien. Eliminovať prenos hluku môžeme murovaním na neoprénový pás, prípadne geotextíliu. Možno je chyba slovenského trhu, že takýto profesionálny prvok pre murované konštrukcie priečok neponúka v miere, ako je to napríklad v prípade sadrokartónových konštrukcií.

Keramické tehlobloky na výstavbu priečok sa vyrábajú na pero a drážku v hrúbkach 65, 80, 115, 130 a 140 mm. Sú veľmi výhodné na zhotovenie priamych konštrukcií bez zalomení, pretože tam usporíme materiál, čas i peniaze. Pri veľmi častých zmenách smeru, zalomeniach a podobne, respektíve všade tam, kde by sme museli sekať veľké bloky, nachádzajú uplatnenie menšie formáty ako napríklad už klasická tehla CDm, ktorá je určená na výstavbu priečok hrúbky 115 mm. Jej prednosťou sú výborné statické parametre a oproti maloformátovým priečkam z klasickej plnej pálenej tehly aj to, že sa do nej vďaka dutinám veľmi dobre sekajú drážky, a tak nedochádza k rôznym mechanickým defektom.

Výrobky z ľahkých betónov

Tvárnice z pórobetónov sa vyrábajú z kremičitého piesku (prípadne popolčeka , spojiva (vápno, cement a prísad (sadrovec . Najznámejšou značkou na Slovensku sú biele tvarovky Ytong. Výrobcovia tvárnic Ypor nahrádzajú kremičitý piesok elektrárenským popolčekom, ktorý sfarbuje výrobky dosiva. Stavivá z ľahkých betónov majú dobré tepelnoizolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti, sú ekologické, zvukovoizolačné, mrazuvzdorné a odolné voči požiaru. Steny zvyčajne netreba dodatočne zatepľovať, pretože milióny vzduchových dutiniek zabraňujú stratám energie pri vykurovaní. Ide o tvarovky, pri ktorých sa v porovnaní s keramikou, a to aj v menších hrúbkach, dosiahli vyššie hodnoty tepelného odporu (R = 3,05 m2.K.W-1 je hodnota tepelného odporu udávaná výrobcom pri 6 % hmotnostnej vlhkosti , zároveň však spĺňajú základnú požiadavku na pevnosť v tlaku - 2MPa.

Nové tvarovky Ytong Lambda s hrúbkou 375 mm majú tepelný odpor až 4,31 m2.K.W-1, čo je hodnota, ktorá vôbec nevyžaduje zateplenie. Akumulačná schopnosť v porovnaní s keramikou je všeobecne nižšia, súvisí to s nižšou objemovou hmotnosťou materiálu (cca 400 kg.m-3). Väčšia únosnosť tvaroviek P4-500 je daná vyššou objemovou hmotnosťou materiálu, z ktorého sú vyrobené. Hodnota tepelného odporu je však nižšia.

Pórobetónové tvarovky majú zabudovanú vyššiu expedičnú vlhkosť a ak sa ešte zvýši tým, že murivo počas výstavby nechránime pred atmosferickými zrážkami, pravdepodobnosť vzniku trhlín v omietkach je veľmi vysoká. Omietanie muriva s vysokou zabudovanou vlhkosťou je veľmi problematické a proces jeho vysychania je záležitosťou dlhšieho obdobia. Pri rýchlom vysychaní, najmä vo vykurovaných priestoroch, je často sprevádzaný trhlinkami.

Výhodou pórobetónových tvaroviek je ich presnosť a nízka hmotnosť, čo ocenia najmä murári. Jednotlivé prvky sa dajú ľahko a presne rezať, a to aj ručnou vídiovou pílou priamo na stavbe, pričom nemusíme tak úzkostlivo strážiť modulové zásady ako pri keramických výrobkoch. Tvárnice sa tiež ľahko vŕtajú a frézujú.

Priečky z pórobetónu sa najčastejšie zhotovujú v hrúbkach 125 a 150 mm z presných hladkých tvárnic P4-600. Menšie hrúbky tvárnic sú spravidla vhodné na obmurovanie technického alebo hygienického príslušenstva.

Najväčším technologickým rozdielom je kotvenie priečok v nosných stenách, ktoré sa realizuje nie pomocou káps, ale aplikovaním murivových spojok z nehrdzavejúcej ocele. Takto sa dá vytvoriť pružný spoj medzi nosnou a nenosnou časťou muriva podľa technologického predpisu. Steny z pórobetónových tvaroviek patria z hľadiska akustiky medzi jednoduché, ohybovo polotuhé konštrukcie, ktorých nepriezvučnosť sa zvyšuje zvyšovaním plošnej hmotnosti. Vytvorením dvojitej priečky 2 x 125 mm spolu s akustickou izoláciou hrúbky 50 mm dosiahneme stavebný index vzduchovej nepriezvučnosti až Rww = 52,5 dB, pri veľmi priaznivej plošnej hmotnosti 180 kg/m2 aj s omietkou, čo je približne polovica hmotnosti, akú vykazujú ťažké steny s podobnými akustickými parametrami.

Tvárnice z ľahkých betónov vyrobené z keramického granulátu, napr. liaporu s cementom a vodou, sú známe pod názvom Liatherm. Základnou surovinou je hlina, ktorá sa po úprave granuluje. Výsledkom procesu je keramická granula, ktorá v liaporbetóne plní funkciu kameniva. Táto betónová zmes má špecifickú vnútornú štruktúru, ktorá je základom tvaroviek murovacieho systému s výbornými tepelnoizolačnými, akustickými a protipožiarnymi vlastnosťami. Tvarovky sa osadzujú na zámok a malta sa spravidla nanáša do vodorovnej škáry. Pri hrúbke steny 365 mm zhotovenej z tvaroviek Liapor SL udáva výrobca pevnosť v tlaku 2 MPa a tepelný odpor R = 3,7 až 4,4 m2.K.W-1 v závislosti od použitej malty prípadne aplikácie tepelnoizolačnej omietky. Z hľadiska murovania ide o presné tvarovky.

Debniace tvarovky

Tam, kde nie sú tepelnoizolačné nároky na obvodové steny (napr. steny suterénu), môžeme využiť debniace murovacie betónové tvarovky. Používajú sa bežne na výstavbu suterénu v šírkach 25, 30 a 40 cm, a tak spolu s monolitickým stropom vzniká tuhá krabicová konštrukcia spodnej stavby. Tvarovky sa murujú nasucho a je nutné ich podkladať drevenými klinmi, aby bola zabezpečená požadovaná vodorovnosť a presnosť murovania. Vyrábajú sa v rôznych výškach spravidla 22 až 25 cm, takže si ich môžeme aj výškovo veľmi presne rozmerať.

Hrúbka steny jednotlivej tvarovky je spravidla 4 cm. Voľný priestor dutej tvarovky sa po vymurovaní 3 radov zalieva betónom, ktorý predpisuje projektant. Pred betónovaním sa do tvaroviek ukladá výstuž, a to vertikálne i horizontálne, pričom sa viaže viazacím drôtom tak, aby vznikla sieť pri vnútornom i vonkajšom povrchu. Tento proces je značne prácny a pritom ešte treba klásť dôraz na vibrovanie zmesi v tvarovkách. Takto vznikne konštrukcia s veľmi dobrými pevnostnými parametrami a dobrou priľnavosťou omietky.

Druhy tvaroviek

Systém Durisol predstavuje kompletný systém pre nosnú konštrukciu rodinného domu vrátane priečok. Plášť tvaroviek tvorí zmes na báze dreva a cementu. Po vymurovaní štyroch radov a uložení výstuže sa zalievajú betónovou zmesou. Tvarovky určené na obvodové steny majú zo strany exteriéru polystyrénovú vložku hrúbky 50, 80 alebo 135 mm, v závislosti od jednotlivých typov.

Podľa údajov výrobcu môžeme dosiahnuť hodnotu tepelného odporu neomietnutej steny R = 3,13 m2.K.W-1. Pri murovaní treba dodržiavať základné pravidlo väzby - druhý rad má byť uložený tak, aby tvarovka bola posunutá o polovicu dĺžky prvého radu. Tak sa vytvorí sieť nosných stĺpikov z výplňového betónu, ktoré plynulo budú prebiehať od jedného stropu po druhý. Betónová vrstva po zatuhnutí vytvorí masívnu stenu s naozaj výbornými zvukovoizolačnými vlastnosťami ako aj tepelnoakumulačnou schopnosťou. Vytvorené betónové jadro vykazuje najlepšiu akumuláciu tepla zo všetkých materiálov. Počas vykurovania sa betón zohreje a s odstupom času uvoľňuje do miestnosti naakumulované teplo. Steny umožňujú bezproblémovú difúziu vodnej pary.

Systém ponúka primeraný sortiment doplnkových výrobkov vrátane rohových, špaletových, prekladových tvaroviek, dokonca i často žiadaný roletový preklad. Tvárnice po vytvrdnutí betónu zostávajú súčasťou zvislej konštrukcie steny. Nezanedbateľnou výhodou tohto mokrého procesu je suché murovanie s následnou zálievkou, ktorú je možné realizovať aj pri teplotách do - 5 °C.

Velox sysém predstavuje vo svojej podstate stratené debnenie z cementotrieskových dosiek hrúbky 35 mm, ktoré je pri obvodových stenách doplnené o tepelný izolant z penového polystyrénu hr. 100 mm. Priamo na stavbe sa za pomoci špeciálnych spôn debnenie spojí do konštrukcie, podľa projektu sa vystuží a zaleje betónom. Stenám dáva pevnosť a naozaj vynikajúce akumulačné a zvukovoizolačné vlastnosti ťažké betónové jadro hr. 150 mm. Výrobca udáva hodnotu tepelného odporu pre takúto sendvičovú konštrukciu R = 3,2 m2.K.W-1. Treba však pripomenúť, že toto riešenie nie je optimálne pre svojpomocnú výstavbu. Hlavnými výhodami systému sú jednoduchosť a rýchlosť výstavby, čo by sa malo premietnuť aj do finančnej výhodnosti.

Stropy

Sú to vodorovné konštrukcie deliace objekt na jednotlivé podlažia. Skladajú sa z nosnej konštrukcie a podlahy a musia spĺňať viacero požiadaviek, a to zo statického, zvukovoizolačného, protipožiarneho či tepelnoizolačného hľadiska. Stropy prenášajú zaťaženie do nosných vertikálnych stien.

Zaťaženie možno rozdeliť na stále a náhodilé. Pod stálym rozumieme vlastnú hmotnosť samotnej stropnej konštrukcie, podlahy a omietnutých prípadne obkladom upravených priečok. Náhodilé predstavujú ľudia, zariadenie interiéru nábytkom, hmotnosť snehu a vodorovne pôsobiace zaťaženie od účinkov vetra.

Podľa technológie zhotovenia a druhov materiálov možno stropné konštrukcie rozdeliť do troch základných skupín:
- monolitické železobetónové stropy,
- polomontované keramické, pórobetónové a železobetónové stropy,
- montované pórobetónové a železobetónové stropy.

Monolitický strop

Výhodou tejto kategórie je, že sa môže navrhnúť pre ľubovoľné rozpätie, atypický tvar pôdorysu i rôznu kombináciu zaťaženia. Tradičný železobetónový variant využíva prednosť betónu, ktorý dobre prenáša zaťaženie tlakom a oceľovej výstuže, ktorá zase prenáša ťah. Monolitické stropy nachádzajú svoje uplatnenie najmä pri atypických pôdorysoch, ďalej pri väčších pôdorysných rozpätiach a náročnejších zaťaženiach.

Pri správnom statickom návrhu získame tuhú konštrukciu, odolnú voči tvorbe trhlín, s dobrými fyzikálnotechnickými parametrami, najmä akustickými (objemová hmotnosť je 2 300 až 2 600 kg.m-3) a tepelnoakumulačnými. Spolu s kombináciou so železobetónovými stenami suterénu získame tuhú krabicovú konštrukciu. Železobetónová monolitická doska je uložená na dvoch protiľahlých stranách a v prípade potreby aj po celom obvode. Uloženie po celom obvode dovoľuje ukladať výstuž v dvoch na seba kolmých smeroch, čím sa vytvorí krížom armovaná doska, vhodná pre väčšie rozpätia alebo náročnejšie zaťaženie (napríklad od motorového vozidla).

Nevýhodou takýchto stropov je vysoká remeselná prácnosť spojená so stavbou debnenia, prípravou a pokládkou výstuže, ďalej mokrý technologický proces závislý od technologických podmienok a pomerne dlhá doba tuhnutia a tvrdnutia betónu. Medzi nedostatky možno zaradiť aj slabé tepelnoizolačné vlastnosti.

Stavbu debnenia treba zveriť profesionálnym tesárom. Vôbec nie sú zriedkavé prípady, keď sa stojkami zle podopretá alebo nesprávne zadebnená konštrukcia zrútila a okrem materiálnej škody spôsobila i smrteľné úrazy. Podľa výkresu zvládne prípravu a položenie rebierkovej výstuže do debnenia i manuálne zručnejší stavebník. Pred samotným zaliatím je nutná kontrola výstuže statikom alebo stavebným dozorom, vrátane zápisu do stavebného denníka.

Polomontovaný strop

Polomontovaných konštrukcií stropov je na trhu viacero typov od rôznych výrobcov. Líšia sa druhom použitej suroviny - keramika, pórobetón, betón, ale i parametrami, ako je hrúbka stropu, maximálna dĺžka nosníkov, maximálne zaťaženie a podobne.

Keramický polomontovaný strop ponúka spravidla každý výrobca keramických tvaroviek. Je vyhotovený z predpätých nosníkov, keramických tvaroviek a betónovej zálievky. Keramické stropné vložky sa používajú v kombinácii s predpätými nosníkmi spravidla do rozpätia 7 m, samozrejme v závislosti od zodpovedajúceho zaťaženia.

Strop možno zhotoviť aj zdvojením nosníkov, ako aj v ich dvojakej osovej vzdialenosti - spravidla 450 a 600 mm. Jednou z výhod je relatívne ľahká montáž, ktorá sa dá zvládnuť aj svojpomocne.

Nosníky sa ukladajú na stenu, ktorá musí byť horizontálne vyrovnaná podľa nivelačného prístroja. Minimálne uloženie nosníka na múre je 120 mm. Počas zabudovania sa musia podoprieť v maximálnych vzdialenostiach 1,6 až 1,75 m podľa údajov výrobcu a vyklinovaním nadvihnúť v strede približne o 1/300-tinu rozpätia. Ukladanie vložiek spravidla nie je problémové. Vybetónovanie venca, zaliatie nosníkov a stropných vložiek je nutné vykonať v jednom pracovnom zábere. Betónová vrstva býva hrubá od 40 do 60 mm a veľkosť sa volí podľa toho, akú únosnosť potrebujeme dosiahnuť.

Pred betónovaním treba strop dostatočne navlhčiť a uzavrieť otvory stropnej vložky. Dôležité je tiež zhutnenie betónovej zmesi rovnako, ako jej zarovnanie na požadovanú hrúbku. Podpery je dovolené odstrániť až po dosiahnutí zaručenej pevnosti betónu 20 MPa. Nespornou výhodou je spodná plocha takýchto stropov, ktorú tvorí jednoliata keramika. Možno ju bez problémov ručne alebo strojovo omietať.

Betónový polomontovaný strop je založený na podobnom princípe. Skladá sa z nosníkov a vložiek, ktoré sú vyrobené z betónovej zmesi. Podľa údajov výrobcu Premaco sa nosníky ukladajú v osovej vzdialenosti 700 mm a ich dĺžka je v ponuke až do vzdialenosti stien 8,8 m. Pre bežné zaťaženia postačuje zaliatie vyprofilovaných rebier nad nosníkom, v prípade potreby sa vybetónuje ešte membrána hrúbky 40 mm. Výhodou tejto konštrukcie je, že povrch všetkých prvkov sa vyznačuje drsnosťou, a teda dobrou priľnavosťou omietky. Tieto stropy sa omietajú oveľa ľahšie ako klasické betónové stropy, ktoré majú od preglejky hladký povrch.

Polomontovaný betónový strop filigránového typu (napríklad Predos od spoločnosti Premac) je príkladom zlúčenia nosnej funkcie a funkcie strateného debnenia. Vyžaduje iba bodové podopretie pred betónovaním vrchnej membrány. Jeho výhodou je možnosť výroby dosiek na mieru na daný pôdorys stavby, pričom hrúbka dosiek je 50 mm. Dajú sa vyrobiť až do rozponu 8 m. Ďalším pozitívom je rýchla montáž žeriavom priamo z dopravného prostriedku bez potreby prípadnej medziskládky na stavbe.

Špecifickým stropom na väčšie rozpätia je stropný systém Premados, ktorý spája výhody vložkového typu a filigránu. Stropné dosky šírky 470 mm a hrúbky 70 mm majú funkciu nosnú i strateného debnenia a stropné vložky majú funkciu výplňovú a súčasne vyľahčovaciu. Súčasťou systému je betónová membrána hrúbky 50 mm so sieťovinou. Tento ekonomický systém je možno aplikovať až do rozpätia 9 m pri zachovaní dovoleného priehybu.

Podobnou obdobou je alternatívne riešenie s filigránovou doskou šírky 1,5 m a uložením vložiek, ktoré majú hlavne vyľahčovaciu funkciu pri celkovej hrúbke konštrukcie 300 mm. Tieto posledné varianty nie sú, samozrejme, charakteristické pre stavby rodinných domov. Uplatňujú sa skôr pri stavbách s väčšími rozponmi a voľnými dispozíciami.

Polomontovaný pórobetónový strop je kombináciou železobetónových nosníkov, na ktoré sa kladú stropné vložky z pórobetónu Ytong. Nosníky sa ukladajú v osovej vzdialenosti 680 mm, minimálna dĺžka uloženia je 150 mm a maximálna 7 m pri hrúbke 250 mm, prípadne 7,6 m pri hrúbke stropu 300 mm. Systém nosníkov je potrebné podoprieť v maximálnej vzdialenosti 1,6 m. Pred betónovaním vrchnej membrány sa na strop celoplošne uloží výstužná sieťovina, pričom sa súčasne vybetónuje aj veniec.

Montovaný strop spája výhodu rýchlej montáže s požadovanými statickými parametrami. Železobetónový variant je využívaný najmä v skeletových stavbách. Prefabrikované panely sa pre väčšie rozpätia robia dutinové kvôli vyľahčeniu. Monolitickú časť predstavuje zálievka vencov a samotných škár, čím sa zabezpečí spolupôsobenie jednotlivých prvkov.

Železobetónovému panelu v prípade stavby rodinného domu môže určite konkurovať montovaný systém pórobetónových prefabrikátov Ytong. Stropné dielce sú vystužené pórobetónové prefabrikáty P4,4-700, ktoré sa vyrábajú pre konkrétnu stavbu na zákazku. Výrobca udáva dve hrúbky 200 mm do vzdialenosti 4 990 mm a 240 mm do vzdialenosti 5 990 mm, v šírkach od 300 do 598 mm. Súčasťou dodávky pre každú stavbu je kladačský plán.

Uloženie panelu na stenu nesmie byť menšie ako 100 mm, podklad tvorí lepiaca tenkovrstvová malta, používaná na murovanie. Do zalievacích drážok v dielcoch sa vkladá výstuž profilu min. 8 mm, na koncoch ktorej sú háky dĺžky 150 mm. Tieto sú zakotvené do obvodového venca. Súčasne s betónovaním venca sa zalievajú drážky medzi prefabrikátmi. Montáž je rýchla a robí sa pomocou žeriavu.

Strechy

Konštrukčné systémy tradičných šikmých striech so sklonom od 10o do 45o spĺňajúce nosnú funkciu označujeme ako krovy. Po materiálovej stránke sa robia z dreva, niekedy z ocele, prípadne je v statickom návrhu ich vzájomná kombinácia. Na nosné prvky resp. drevenú konštrukciu krovu sa u nás používa drevo z ihličnatých drevín - najmä smrekové, jedľové alebo borovicové. Musí byť suché, to znamená musí vykazovať vlhkosť do 22 %.

Krovy delíme na klasické alebo úsporné - hambálkové. Tradičné nosné sústavy ako stojatá a ležatá stolica sa teraz v rodinných domoch používajú menej, pretože nosné prvky krovu výrazne ovplyvňujú dispozíciu podkrovia. Hambálkova konštrukcia je úspornejšia, vykazuje menšiu spotrebu dreva a stĺpiky a vzpery neovplyvňujú dispozíciu interiéru. Medzi projektantmi a investormi je najobľúbenejšia.

K prioritám drevených krovov patrí ich dokonalé zavetrenie. Býva na škodu, že investori v snahe ušetriť často škrtajú z položiek celoplošné debnenie, ktoré má okrem iných funkcií aj statický význam.

Strešné konštrukcie využívajúce drevo ako nosný materiál sú a budú ešte dlhý čas využívané najčastejšie. Pri porovnaní obalovej konštrukcie steny a šikmej strechy zistíme asi najväčší fyzikálny nedostatok strešného plášťa v letnom období, a to absenciu ťažkej akumulačnej vrstvy v konštrukcii. V letnom období sa pri vysokých teplotách znižuje komfort bývania v podkroví, situáciu často nezachráni ani predimenzovaná hrúbka tepelnej izolácie v konštrukcii dvojplášťovej alebo trojplášťovej šikmej strechy. Riešiť problém klimatizáciou nie je pre mnohých optimálne z finančných alebo zdravotných dôvodov.

Riešenie takéhoto problému pri jednoduchej geometrii strechy predstavuje okrem nákladnej železobetónovej šikmej dosky napríklad aplikácia Ytong strešných dielcov. Vyrábajú sa z vystuženého pórobetónu a okrem iného je možná ich montáž na väzníkové konštrukcie. Staticky sú navrhované na konkrétne zaťaženia, minimálna úložná dĺžka závisí od nosnej konštrukcie. Medzi výhody takejto konštrukcie patrí dobrá požiarna odolnosť - výrobca udáva 30 až 90 minút v závislosti od hrúbky a rozponu.

Konštrukčný systém je zodpovedný za statiku domu. Podcenenie problémov sa v tomto prípade určite nevypláca. Každá stavba je špecifická, a to nielen lokalitou umiestnenia, ale aj spôsobom jej využitia. Nechajme stavebné problémy na profesionálov, ktorí ich dokážu riešiť presne "na mieru" našej stavby.

Ing. Erik Jakeš
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 246     nie: 242

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby