preskočiť na hlavný obsah

Komíny a zdroje tepla (5) Rekonštruujeme

/

Každý z nás sa snaží napĺňať si svoje predstavy o bývaní, o jeho estetike, funkčnosti, atď. Súčasťou napĺňania týchto predstáv je aj večná ľudská nespokojnosť. Veď bývať v rodinnom dome, to je vlastne diagnóza na celý život. A preto stále niečo upravujeme, prestavujeme, opravujeme ...

V tejto časti poradne by som sa rád zameral na dodatočné realizácie zdrojov tepla (hlavne kozubových portálov) v už obývaných priestoroch, zaoberať sa budem aj ich napojením na pôvodné komíny, resp. realizáciou nových komínov v jestvujúcich objektoch.

Stručná charakteristika starých komínov

Väčšina rekonštrukcií spojených s realizáciou nových zdrojov tepla vychádza z rovnakého základu. Ten predstavuje pôvodný komín, t.j. vo väčšine prípadov murovaný komín z plných pálených tehál s dymovodom s vnútorným štvorcovým prierezom 15 x 15 cm, resp. obdĺžnikovým prierezom 15 x 25 až 30 cm. Na tieto komíny boli v minulosti napojené kachľovce (ľudovo sa tak volala kachľová pec), resp. kotly na drevo či uhlie. Tieto staré zostavy – zdroj tepla a komín – boli plne funkčné, nedochádzalo pri nich k tvorbe dechtov, dimenzia dymovodu komína 15 cm bola plne postačujúca. Komíny tak často nehoreli, ani sa nezanášali, dokonca sme sa bežne stretávali s napojením viacerých kachľovcov a sporákov do jedného komína. Jediné, čo sa im dalo vytknúť, bola námaha pri ich obsluhe a dnes toľko riešená „nízka“ účinnosť.

V predchádzajúcich článkoch (časopis DaB 9, 10, 11/2010 a 03/2011) sme si opísali základné princípy správneho návrhu zdroja tepla a jemu adekvátneho komína.

Prečo teda murovaný tehlový komín s prierezom 225 cm2 (15x15cm) bol kedysi vyhovujúci a dnes už nie je?

Samotná príčina „nevyhovujúceho“ pôvodného komína nie je v jeho vyhotovení, ale v nesprávnom návrhu nového zdroja tepla pripájaného na pôvodný komín a zmena podmienok prostredia, v ktorom je tento nový zdroj umiestnený. Tak napr. „tradičné“ kachľové pece sú navrhované a dimenzované tak, aby spálením určitej dávky dreva sme dosiahli dlhodobo teplý zdroj (aj keď už v peci vyhaslo). Teplo nebolo pri vysokom ťahu pustené hore komínom (tzv. „ťahy“ ho odovzdali obalu pece), ale na druhej strane bola rešpektovaná minimálna teplota spalín v komíne tak, aby tieto mali potrebný ťah, ostali suché a nedochádzalo k dechtovaniu komína. Horenie v týchto kachľových peciach nebolo dusené nedostatkom vzduchu potrebného na horenie.

Aj pri starších typoch ústredného kúrenia bol pôvodný kotol na drevo, resp. uhlie napojený do pôvodného murovaného komína, ktorý bol plne funkčný. Keďže prevádzkovanie kúrenia išlo nepretržite, samospádovo s veľkou akumulačnou schopnosťou veľkého objemu vody, a tým spaliny neboli podchladzované studenou vodou pritekajúcou do kotla zo spiatočky (kúrenie sa na začiatku naštartovalo a potom sa udržiavalo), kotolne boli dostatočne vetrané a „nebili“ sa o vzduch na horenie ešte s iným zdrojom tepla (napr. kotlom na plyn), horenie malo dostatok vzduchu a bolo plynulé.

Môžeme napojiť na pôvodný komín nový zdroj tepla?

Máme teda v pôvodnom objekte klasický tehlový komín 15 x 15 cm, resp. azbestovú rúru s priemerom 15 cm, objekt sme zateplili a vymenili sme okná za tesné. Na tento komín bol dávnejšie pripojený klasický zdroj tepla, ktorý sa zbúral, a odvtedy komín nebol užívaný. Na tento komín zamýšľame napojiť kozubovú vložku, avšak všetci v našom okolí nám hovoria, že máme nevyhovujúci komín – malá dimenzia...

Aby sme dokázali odpovedať na túto otázku, je potrebné v prvom rade zabezpečiť dôkladné vyčistenie pôvodného komína a kvalitnú obhliadku s meraním jeho tesnosti (dnes sú na to prístroje, v minulosti to bolo robené dymovnicou).

Ďalší krok je výber samotnej kozubovej vložky. Dôležité si je pri výbere uvedomiť , že na pôvodný komín, tak ako je, môžeme napojiť len kozubovú vložku, ktorou zabezpečíme „ideálne“ horenie, ktoré bude mať suché spaliny na úrovni priemerných teplôt spalín 250 až 300 °C (zistíte to podľa údajov, ktoré deklaruje výrobca). Výkon zdroja adekvátny priestoru tak, aby nedochádzalo k duseniu horenia pre jeho veľký výkon (neplatí, že čím vyšší výkon , tým budeme mať viac a dlhšie teplo - dusením dosiahneme tak akurát zadechtovaný komín, čierne dvierka a popraskanú výstelku ohniska – šamot, liatinarošt a deflektor). Veľmi dôležité pri tomto výbere je zabezpečiť uzatvárateľné spaľovanie kozubovej vložky, tzn. že samotná kozubová vložka musí mať prírubu s napojením prívodu vzduchu z exteriéru a samotný vzduch na horenie z exteriéru musíme priviesť. Tento vzduch na horenie priamo privedený do kozubovej vložky je veľmi dôležitý, aj keby kozub bol umiestnený vo veľkom priestore obývačky.

Ako sa správa horenie pri takomto návrhu?

Pôvodné tehlové komíny sú špecifické tým, že majú veľmi dlhý nábeh teplôt, spôsobený nahrievaním veľkej tehlovej masy, a relatívne vysokú drsnosť, ktorá spôsobuje veľký odpor prúdenia. Naopak, keď už dôjde k nahriatiu tehlového komína, komín dosahuje vysoký ťah. Keďže komín nebude trvalo užívaný, tzn. že nebudeme kúriť nonstop, je potrebné pre správne fungovanie kozubovej vložky ako zdroja tepla a samotného pôvodného komína zabezpečiť pri zakurovaní nepretržité horenie, bez otvárania dvierok, aspoň po dobu prvých 30 minút. Komín sa za túto dobu ohreje na „prevádzkovú“ teplotu. Komín je vhodné opatriť dažďovým krytom (komínová čiapka) a regulátorom ťahu, ktorým okrem šetrenia tepla, čo by utieklo hore komínom, zabezpečíme aj odvetranie vzniknutej vlhkosti v komíne počas nábehu.

Ak by sme aj pri takomto návrhu chceli mať 100 % úspešnosť kvalitného nábehu horenia – bez zadymenia, existujú dnes špecifické podporné ventilátory (nie „zázračné“ hlavice ani ventilátory, ktoré sa montujú priamo do spalinovej cesty – vyústenie komína), ktoré nám dokážu zabezpečiť potrebný ťah v čase zakurovania a dohárania.

... Aj na pôvodný tehlový komín je možné realizovať kozubový portál, resp. kachľovú piecku. Dôležitý v tomto prípade je hlavne samotný návrh zdroja tepla a komína ako celku. Podcenením ktoréhokoľvek bodu, ktorý som vyššie spomínal, budeme mať problémy so zakurovaním, dymením, následne čiernymi dvierkami a napokon aj s praskaním výstelky ohnísk, či už liatinových alebo šamotových, na ktoré nám žiadny výrobca neuzná reklamáciu.

Ak by sme chceli mať 100 % istotu kvalitného spaľovania a bezpečnosti odvodu spalín (bez zanášania komína a jeho čistenia) - pri dodržaní základných predpokladov uvedených vyššie - je možné realizovať vložkovanie pôvodného komína komínovou vložkou z nehrdzavejúcej ocele (žiaruvzdornej akosti 1.4404, hrúbky min.0,6 mm) aj s priemerom DN 130 mm. Komínová vložka z nehrdzavejúcej ocele nám zabezpečí rýchly nábeh komína (komínového ťahu). Oceľ je tepelne vodivá a nenasiakavá, takže prvotné teplo spalín nie je pohlcované stenami komína a vlhkosťou v ňom. Vyvložkovaný komín sa preto pri suchej prevádzke (palivo musí mať max. 20 % vlhkosť) nezanáša sadzami ani pri dlhodobom používaní.

... Aj pri dimenzii komína s priemerom 13cm, pri splnení základných podmienok návrhu, je možné zabezpečiť vhodný a bezpečný odťah spalín nad strechu budovy od rôznych spotrebičov na tuhé palivá, či už kozubových vložiek alebo kotlov na drevo. Takýto komín môže byť čistý aj pri jeho trvalom užívaní ...

Je nutné komín frézovať?

Aktuálna otázka... pri rekonštrukciách komínov ste sa mnohí určite stretli s odporúčaním na frézovanie komína, keďže väčšina „obchodníkov“ vám povie, že komín od spotrebičov na tuhé palivá musí mať minimálne priemer DN 200 mm a 5 m účinnej výšky.

Ako som už vyššie v texte spomínal, frézovanie komína považujem až za krajnú možnosť riešenia rekonštrukcie komína. Frézovaním totiž dochádza k oslabeniu stien pôvodného komína, veľakrát k ich narušeniu, zníženiu tepelnotechnických vlastností pôvodného plášťa komína a následným vložkovaním k zbytočnému predimenzovaniu komína pre väčšinu kozubových vložiek a kotlov na tuhé palivá.

Vymenili sme kotol a všade na stenách, kde prechádza komín, sa nám vytvorili mapy dechtu, ktoré tam predtým neboli…

Touto problematikou sa budem zaoberať v samostatnom článku, keďže táto problematika je veľmi rozsiahla. Totižto v tomto prípade platí viacero zásad, ktoré sa skôr týkajú zdroja tepla ako komína – dechtovanie komína a dymenie z kotla nie je vždy (a skôr vôbec) príčinou nedostatočného ťahu v komíne, ale dôsledkom nedobrého napojenia samotného kotla v rámci vykurovacej sústavy, dusenia horenia z dôvodu nedostatočnej akumulácie vznikaného tepla, častého podchladzovania ohniska a pod.

Nemáme základ, takže musíme dať komín z nehrdzavejúcej ocele – existuje aj niečo iné?

Ak nemáte komín, resp. pôvodný komín nie je použiteľný, či potrebujete zmeniť polohu komína, nemáte základ, a preto žiadny z „ťažkých“ komínov (betónové tvárnice a šamotová komínová vložka) na trhu nie je vhodný, máte pri realizácii nového komína dve možnosti. Jedna z nich je realizácia oceľového montovaného viacvrstvového komína s vnútornou vložkou z nehrdzavejúcej ocele alebo realizácia komínového systému z nehrdzavejúcej ocele, umiestneného v komínovej protipožiarnej šachte PROMAT LB Schacht.

S viacvrstvovými oceľovými komínmi sa už mnohí z nás stretli. V súčasnosti sa využíva ich moderný dizajn a komínový plášť z nehrdzavejúcej ocele ostáva priznaný v interiéri.

Pre všetkých tých, ktorým sa dizajn oceľového komína zdá byť „fabrický“, je k dispozícii staronový komínový systém s komínovou šachtou z protipožiarnych dosák. Ide o rovnako ľahký subtílny (vonkajší rozmer sa pre komíny od pevných palív pohybuje max. na 30 x 30 cm) montovaný systém s váhou približne 15kg/bm (podľa dimenzie komína). Tieto komíny je možné vyhotovovať aj ako viacprieduchové (bez limitu) s rôznymi rozmermi. Rovnako pri týchto komínoch je možná vysoká miera prefabrikácie, tzn. že dodávka na stavbu môže byť už aj napr. s povrchovou úpravou nadstrešnej časti, atď.

Zaujímavou možnosťou je zavesenie komína od stropu až nad strechu objektu (samotné komínové teleso „nezavadzia“ v priestore pre budúcu realizáciu kozuba), reálne „čistá“ práca pri realizácii komína v jestvujúcom priestore, veľmi rýchla a suchá montáž komína, ktorú oceníte hlavne pri „zimnej“ montáži.

Cenovo síce tento komínový systém nepatrí k najlacnejším (cenovo sa tieto komíny pohybujú na úrovni viacvrstvových komínov z nehrdzavejúcej ocele, resp. 1. triedy kvalitnejších šamotových komínov), ale v spojení s technickým a presným riešením, s potrebnou reguláciou nám prinesie tento systém kvalitné spaľovanie, čisté horenie, minimálnu údržbu zdroja ako aj samotného komína, šetrí pôdorysný priestor, nepotrebuje základy a základnou šachtou z protipožiarnych dosák vykazuje vysokú pasívnu protipožiarnu bezpečnosť.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým čitateľom za pozitívne ohlasy na túto sériu článkov, ktorými sme sa rozhodli v spolupráci s redakciou časopisu Dom a Byt priniesť vám chýbajúce informácie, ktoré nenájdete v žiadnej publikácii a ktoré vychádzajú z našich skúseností a reálnej praxe. Som rád, že niektorým z vás sme už mohli pomôcť pri riešení konkrétnych problémov. Zároveň by som vás chcel touto formou požiadať o maličký príspevok -  stručný popis problému a jeho riešenia, najlepšie aj s fotodokumentáciou.

A čo nás čaká najbližšie?  Teplovodné kúrenie a drevo ako palivo – ako to nerobiť...

Ing. Stanislav Tkáčik

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 259     nie: 193

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby