preskočiť na hlavný obsah

Keď stavba potrebuje určiť diagnózu

/up/images/featured/images/DIAGNOZA_0.jpg

Následky porúch sa na stavebnom objekte väčšinou prejavujú postupne a majú dlhodobý charakter. Spočiatku napríklad ide len o zmeny farby omietok, olupujúce sa nátery, výkvety solí, vlasové trhlinky alebo sa začnú tvoriť väčšie praskliny, či opadávajú veľké kusy omietok a odkrýva sa murivo. Ak takýto stav necháme bez povšimnutia, poruchy sa môžu zvrhnúť a dôjde až k rozpadu materiálu stavebných konštrukcií. Platí preto zásada, že akúkoľvek poruchu treba nielen vyhľadať, ale aj čo najskôr odstrániť.

Pri všetkých druhoch poškodení stavby (praskliny, duté miesta pod omietkou, výkvety solí a podobne) je potrebné najprv nájsť - diagnostikovať primárnu príčinu ich vzniku. Pri troške nepozornosti alebo dokonca ľahostajnosti poškodenie stavby zaregistrujeme zväčša až vtedy, keď sa výraznejšie rozšíri. V takejto fáze sa už primárne a sekundárne príčiny (dôsledky poruchy) zvyčajne prelínajú, a preto je veľmi náročné ich rozoznať. Každé oneskorenie odhalenia porúch sa prejaví vo zvýšených nákladoch na opravu.

Praskliny na stenách

Stáva sa, že dlhé roky stabilná budova začína praskať bez zjavného dôvodu. Najčastejšou príčinou popraskaných stien sú poruchy statiky v základovej škáre. Môže ich zapríčiniť nevhodne navrhnutá plocha základov vzhľadom na zaťaženie a únosnosť základovej pôdy alebo trvalé podmáčanie základovej škáry. V druhom prípade sa pokles zastaví odstránením príčiny zatekania - napríklad opravou pokazeného odkvapu alebo prasknutej kanalizácie pri základoch. Pokles môže zapríčiniť aj zmena úrovne hladiny spodných vôd. Zavlhnutie i vysychanie podložia je vždy spojené so zmenou objemu zeminy pod základmi.

Niekedy sú dôvodom statických poškodení aj neodborne realizované dodatočné zásahy do budovy. Môžu to byť napríklad dodatočné stavebné úpravy, búranie otvorov, stropov, oslabovanie nosných múrov, preťažovanie vodorovných nosných konštrukcií postavením nových priečok, zásahy do krovu, výstavba nových komínov, sekanie dodatočných drážok pre rozvody, ale aj vybudovanie letnej pivnice v styku s domom, zobytnenie podkrovia a množstvo iných, nedokonale premyslených zásahov, ktoré môže narušiť stabilitu určitých častí domu.

Vzlínanie vody

Stavebné materiály majú pórovitú štruktúru, a tak prirodzene prijímajú vlhkosť. Dlhodobé pôsobenie vlhkosti na ktorúkoľvek stavebnú konštrukciu (strecha, steny, základy...) má za následok zhoršovanie jej kvality.

Až 98 percent objektov poškodených vlhkosťou je následok vzlínajúcej vody. Účinkom kapilárnych síl vlhkosť v stavebnej konštrukcii postupne stúpa až nad úroveň terénu. Z muriva sa voda odparuje do vnútorných obytných priestorov a do vonkajšieho ovzdušia. V mieste, kde nastane rovnovážny stav (t. j. koľko vlhkosti do muriva vstúpi, toľko sa aj odparí), sa vytvára viditeľné ohraničenie vo forme zmeny farby omietok. Takto sa prejavuje najčastejšia príčina vlhnutia múrov - následok kapilárnej vzlínavosti v prípadoch, keď je poškodená hydroizolácia. V zóne odparovania soli kryštalizujú, uzatvárajú póry muriva a môžu prijímať ďalšiu vlhkosť z ovzdušia.

Poruchy hydroizolácií

Jednoznačnou príčinou vnikania vlhkosti do objektov je nefunkčnosť starých hydroizolácií v stenách a podlahách. V tomto prípade murivo vlhne pôsobením prirodzenej zemnej vlhkosti. Voda, ktorá sa zo zeminy kapilárami dostáva do muriva, sa málokedy nachádza v čistom stave. Spravidla sú v nej rozpustené rozličné minerály, najčastejšie sulfáty, chloridy alebo nitráty. Nazývame ich soli. V letných mesiacoch, keď sa voda z muriva odparuje, soli kryštalizujú, niekoľkokrát zväčšia svoj objem a dlhodobým pôsobením spôsobia deštrukciu omietok i muriva. Naopak, v daždivých dňoch, keď je väčšia relatívna vlhkosť vzduchu, soli vlhkosť z okolitého vzduchu absorbujú (sú hygroskopické) a na fasádach domov sa objavujú vlhké mapy.

Staré budovy väčšinou nemajú vytvorenú žiadnu izoláciu proti vlhkosti. Pôvodne ju nahrádzali dômyselné odvetrávacie systémy podláh, no ak boli zrušené, napríklad vybetónovaním nových podláh, vlhkosť muriva automaticky stúpne. Podobne sa vlhkosť môže zvýšiť po zavedení ústredného kúrenia namiesto lokálneho na pevné palivo, pretože sa zmení cirkulácia vzduchu v miestnosti.

Kondenzačná vlhkosť sa prejavuje predovšetkým v zimnom období vlhnutím v kútoch, v styku stropu s obvodovým plášťom. Najčastejšie začne vlhnúť strop v kúpeľni a kuchyni. Postup odstránenia kondenzačnej vlhkosti sa líši od postupu zabránenia stúpaniu kapilárnej vlhkosti do muriva. Často sa však oba druhy porúch vyskytujú spoločne (najmä v prízemných častiach objektov).

Vlhkosť v interiéri

 Súčasťou vlhkostného prieskumu stavieb má byť aj meranie relatívnej vlhkosti v miestnostiach a priestoroch objektov a meranie povrchovej teploty stien, a to nielen nadzemných, ale aj podzemných podlaží. Tieto merania sa robia kvôli ochrane muriva proti kondenzácii vodnej pary na vodu. Dá sa to riešiť dostatočným vetraním a správnym vykurovaním objektu alebo zhotovením dodatočnej tepelnej izolácie stien. O výsledku prieskumu má byť vyhotovený protokol, ktorý je potom súčasťou projektu sanácie vlhkého muriva. V norme nie sú uvedené konkrétne návody na použitie tej či onej metódy, a preto treba zdôrazniť, že správny návrh sanačných opatrení je založený na viacročných skúsenostiach jednotlivých projektantov, ale aj realizačných firiem.

Príčinou zmeny kvality obytného prostredia môže byť aj kondenzačná vlhkosť. Prejavuje sa to hlavne vo vlhších miestnostiach, ako sú kúpeľne či kuchyne, a to tam, kde vlhkosť nemôže prirodzene unikať (príliš tesné okná) a kde majú steny nízke tepelnoizolačné vlastnosti (tenké či príliš vlhké murivá a podobne). Na to, aby sme vedeli účinne reagovať na nežiaduce prejavy vlhkosti, musíme pomerne presne určiť jej zdroj.

Pôsobenie dažďovej a povrchovej vody

Nepriaznivé účinky na stavbu má nielen odstrekujúca dažďová voda, ktorá zasahuje spodnú časť sokla do výšky 20 až 40 cm, ale aj poškodenie dažďových žľabov a zvislých odpadových rúr a rozvodov vody či kanalizácie vo vnútri objektu alebo mimo.

Veľmi nebezpečná je aj voda, ktorá pôsobí na základové steny pri svahovitých pozemkoch. Ak drenáž, ktorá ju z okolia základových múrov má odviesť, nie je dokonale funkčná, môže takáto voda v najnepriaznivejšej situácii pôsobiť ako tlaková. A ak sa k situácii pridruží aj nekvalitne urobená hydroizolácia, budova sa zo stavebného hľadiska dostane do kritického stavu.

Orosovanie okien

Ide o povrchovú kondenzáciu vodných pár, ktorými je nasýtený vnútorný vzduch v miestnosti, na chladných vnútorných povrchoch stavebných konštrukcií. Kondenzácia vodnej pary na vnútornom ostení okna a zasklení môže zapríčiniť pri súhre nepriaznivých okolností veľmi nepríjemné hygienické problémy. Vzduch dokáže pri určitej teplote absorbovať len nejaké ohraničené množstvo vody (teplý viac, studený menej) a nad túto hranicu nie je schopný viac prijímať. To spôsobí, že voda sa vyzráža na najchladnejších plochách.

Čím je nižšia výmena vzduchu v miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu práve v zimnom období! Čím je menší objem miestnosti, tým je vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, čo vysvetľuje častejší výskyt hygienických problémov (plesní) v menších bytoch oproti väčším. V okrajových častiach zasklenia potom dochádza vplyvom vyššej tepelnej vodivosti dištančného profilu k zvýšeniu tepelného toku a poklesu vnútornej povrchovej teploty v porovnaní s ostatnou plochou zasklenia. Keď táto teplota klesne pod teplotu rosného bodu, dochádza ku kondenzácii vodnej pary.

Jednou z príčin vzniku problémov môže byť i vysoká hodnota súčiniteľa prechodu tepla izolačného dvojskla Ug 1,8 W/(m2.K).

Ochladzovaniu povrchov vnútorných rámov okien možno zabrániť zaizolovaním vonkajšej aspoň 30 mm tepelnej izolácie po osadení nových okien a izolovaním škáry medzi oknom a ostením, prekladom a parapetom špeciálnymi páskami či fóliami. Ak sa celý obvodový múr staršieho domu vyznačuje veľmi nízkou tepelno-izolačnou schopnosťou (plná pálená tehla, škvárobetónové kvádre a pod.), je nutné myslieť na zaizolovanie celej fasády.

Určenie diagnózy

Spomínané príčiny vlhkosti zvyčajne pôsobia v kombinácií. Potvrdzujú to aj skúsenosti s opravami starších objektov v historických centrách miest. Z týchto poznatkov vyplýva, že je vždy potrebné najprv diagnostikovať príčiny porúch.

Základom predbežného prieskumu sú zmyslové metódy, ktorými môžeme zistiť narušenie trhlinami, rozpad a pretvorenie konštrukcií, prevlhnutie, výkvety, poruchové odozvy konštrukcie pri poklepe, kvalitu povrchov, ich tvrdosť, drsnosť, prípadne rozpad, zápach následkom plesní či hniloby.

Skúma sa stav základovej konštrukcie a hydrogeologické podmienky, druh, kvalita a stav inštalácií, klampiarskych konštrukcií a podobne. Na presnejšie zistenie fyzikálnych a mechanických vlastností materiálov a konštrukcií v rámci podrobného, prípadne doplnkového prieskumu, sa používajú diagnostické metódy a prístroje. Na konkrétne stanovenie stupňa zavlhnutia objektu sa používa meranie vlhkosti v konštrukciách.

Meranie vlhkosti sa vykonáva tromi základnými metódami:

- deštrukčným spôsobom - odobratím vzoriek muriva a ich vyhodnotením tzv. hmotnostnou (váhovou) metódou, ktorá je najpresnejšia;
- deštrukčným odberom vzoriek muriva, ktoré sú vyhodnotené priamo na mieste pomocou tzv. CA metódy (karbidová metóda);
- nedeštrukčným meraním vlhkosti elektrickými odporovými alebo kapacitnými vlhkomermi. Tieto údaje treba brať iba ako smerné, nie je možné celkom kalkulovať s presnými číslami.

V súčasnosti sa používajú na meranie vlhkosti vzoriek najmodernejšie prístroje(napr. prístroje Sartorius M 40 - prístroj, ktorý využíva tzv. DARR-metódu) a priamo na mieste vyhodnotí vzorku.

Prieskum a jeho vyhodnotenie

 V rakúskej ÖNORM B 3355 - 1 Vysušovanie vlhkého muriva, časť 1 - Diagnostika stavieb a zásady plánovania je dôkladne popísaný proces, ktorý súvisí s odstraňovaním vlhkosti od výberu projektanta, cez spôsob vypisovania súťaží až po kontrolné vyhodnotenie úspešnosti zrealizovaných sanačných opatrení. Práve vyhodnotenie je dobrým príkladom jednak pre investorov, ako aj pre predsanačný i posanačný prieskum.

Norma uvádza, ktoré vlastnosti stavebného materiálu by sa mali pri analýze vlhkosti zisťovať a akým spôsobom a aj spôsob odberu vzoriek. Pričom počet odobratých vzoriek (profilov) závisí od špecifických daností objektu, ale spravidla sa uskutočňuje po každých piatich až desiatich metroch. Výškový rozdiel meracích miest vnútri jedného profilu sa má pohybovať medzi 0,5 až 1 m.

Pri kontrolných meraniach je potrebné odobrať vzorky muriva v takých miestach, ktoré nie sú ovplyvňované, to znamená z hĺbky minimálne 100 mm a minimálne 300 mm nad definovanou nivelačnou rovinou prízemia. Na určenie vlhkosti a zasolenia sa odporúča vzorky odoberať z rôznych výšok a z rôznych hĺbok muriva. Odber sa môže uskutočniť vŕtaním alebo sekaním.

Vzorky v práškovej podobe sa odoberajú vŕtačkou s pomalými otáčkami (max. 300 otáčok/min) a s priemerom vrtáka najmenej 20 mm. Odberný prístroj nesmie v mieste kontaktu so vzorkou prekročiť teplotu ruky. Kusové vzorky (jadrové vývrty) majú mať priemer najmenej 50 mm. Všetky odobraté vzorky musia byť až do stanovenia množstva vlhkosti vzduchotesne uzavreté. Treba ich chrániť pred kontaktom s vodou.

Ako najvhodnejší spôsob na určenie obsahu vlhkosti sa odporúča DARR-metóda - t. j. vzorky sa odvážia, pri teplote 105 (± 5) oC vysušia až po konštantnú hmotnosť a opäť odvážia. Materiál, ktorý sa pri tejto teplote môže zmeniť; napríklad sadrovec alebo malta, sa suší pri teplote 40 (± 2) oC. K tejto metóde sú na trhu prístroje, ktoré umožňujú určiť obsah vlhkosti priamo na sledovanom objekte, ak je prístupná elektrická zásuvka.

Miesto odberu musí byť dokumentované polohou, výškou a hĺbkou. Ďalej musíme dokumentovať materiál vzorky, spôsob odberu a dátum, klimatické pomery, náčrt objektu a prístroj, ktorým sa vzorky odobrali (vŕtačka, priemer vrtáka, rýchlosť otáčok).

Medzi nedeštruktívne spôsoby merania patria elektrické, elektromagnetické a radiačné metódy a termovízia. Nameraná krivka vlhkosti určuje stupeň zvlhnutia objektu a charakter jej priebehu pomáha indikovať aj príčiny, ktoré vlhkosť spôsobujú.

Technická diagnostika je teda proces zisťovania technického stavu objektu so zadanou presnosťou a vierohodnosťou. Musíme však poznamenať, že je finančne náročná.

Postup prác

Na základe diagnostiky a analýz príčin porúch na stavebnej konštrukcii sa potom navrhujú jednotlivé technologické postupy sanácie tak, aby sa ako prvá odstránila primárna príčina vzniku vlhkosti a následne riešili sekundárne postupy sanácie.

Termín sanácia vlhkého muriva zahŕňa dodatočné zhotovenie hydroizolácií konštrukcií spodnej a prízemnej časti stavby, ale aj odvodnenie okolitého horninového prostredia. Tieto postupy vedú k výraznému a trvalému zníženiu vlhkosti v podzemnom a nadzemnom murive stavieb i v súvisiacich konštrukciách a napokon spôsobia aj zníženie vlhkosti vnútorného vzduchu v budovách. Z toho vyplýva, že na sanáciu vlhkého muriva nestačí zrealizovať len jedno opatrenie. Spravidla ide o kombináciou priamych i nepriamych hydroizolačných metód (postupov) a doplnkových technických opatrení v podobe komplexného sanačného systému.

Výber metódy je záležitosť projektanta sanačných opatrení - špecialistu, ktorý sa rozhoduje na základe dlhodobých skúseností a objektívneho vyhodnotenia vlhkostného prieskumu a súvisiacich faktorov. Realizácie sú však neraz kompromisným riešením medzi návrhom odborníka, ostatnými stavebnými zásahmi a finančnými možnosťami investora.

Text a snímky: redakcia

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 123     nie: 102

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby