preskočiť na hlavný obsah

Kaplnka, Bratislava

Kaplnka

Poriadok prvý / stavba

Súkromné kaplnky rehoľných či zasvätených spoločenstiev, ktoré si budujú svoje domy po revolúcii ako trvalé, majú takmer vždy paradoxný začiatok. Začínajú s opatrným úmyslom, ktorý nesie kdesi v pozadí vžitú tradíciu statického úctivého priestoru, ...aby nakoniec niektoré skončili sviežo, vyzývajúco a s rovnakým zmyslom pre dôstojnosť. To je prípad kaplnky v dome Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Autori navrhli iné miesto na zriadenie kaplnky v polosuteréne, ako sestry pôvodne mysleli. Kaplnku umiestnili do žehliarne s mnohými ležatými inštalačnými rozvodmi, navyše ako utilitárny priestor nebola ani dobre osvetlená. To bol moment, ktorý sa stal impulzom premeny. Adaptovaný priestor totiž nesie v sebe stopy rozmýšľania o posvätne. Aby najprv upratali cestu k duchovnému, autori preložili vybrané trasy rozvodov. Ale to nestačilo. Chceli vytvoriť svoj „poriadok", vniesť ideu väčšieho pôsobenia interiéru. Základné liturgické smerovanie zvolili ako longitudinálne, v zmysle orientácie miestnosti, a podporili ho známymi prostriedkami - nechali mierne klesať podlahu, opticky vytvorili zdvihnutý strop a jeho rám nechali pôsobiť v perspektíve, vpustili viac prirodzeného svetla zošikmením parapetov. Pozitívne premyslené zásahy, ktorými sa pripravila pôda na kreovanie celkového vyznenia, aké by neboli možné v horných podlažiach. Posvätno si žiada i ticho, no konštrukčné riešenie dvojito podveseného akustického podhľadu vyriešilo i tento problém.

Poriadok druhý / architektúra

Pri vstupe do kaplnky víta sestry kropenička s evanjeliovým motívom Ježiša a ženy pri studni. Kristus jej hovorí: voda,ktorú ja dávam, je prameňom vody prúdiacej k večnému životu...". Práve tu, pozvaním do víťaznej večnosti, začína vydelenie sakrálneho od profánneho.

Ako uvádzajú autori, limitujúcim faktorom pre rozhodovanie o materiáloch a farebnej štruktúre bolo mobilné liturgické zariadenie donesené z inej kaplnky zo sesterského domu kongregácie z Nemecka. Nesie stopy moderného sakrálneho umenia z obdobia po koncile. Jeho výtvarné stvárnenie je zrozumiteľné, má zjavné duchovné posolstvo a je koncipované na menší priestor. Ide o mosadzný svätostánok, krížovú cestu, oltárny krížik, svietniky, kropeničku a drevenú sochu spolupatrónky kongregácie - sv. Terézie z Avily. Kaplnka komunity má osobitné funkčné väzby a potreby. Je dennodenným domovom sestier určeným na modlitbu, rozjímanie, adoráciu a samozrejme svätú omšu. Architekti preto nechceli interiér za ť aži ť , ale ho koncipovali ako minimálny, tak po stránke obsahovej ako i formálnej. Navrhli hlavné prvky mobiliáru úplne vyľahčené, takmer priehľadné. Priestor nás osloví zvláštnym prítmím (čo je zisk z dobrého výberu miesta) a farebnou belosťou. Vnímame svetlý strop a svetlé steny položené na tmavšej podlahe. Priestor je v princípe nízky, ale prevýšenie lesklej stropnej plochy (pnutý Barrisol) ho opticky zvyšuje. Toto možno interpretovať ako nebo nad zhromaždenými, ako náznak vertikálnej dimenzie. Čo je ale tým plným posolstvom, ktoré tu dáva autor? Úcta nasmerovaná k „nasledovaniahodnému Tajomstvu" nie je jediným cieľom, ktorý tu čítame. Posvätnosť tejto kaplnky je vyjadrená v skromnom bode svätostánku. Autori ho uložili na horizontály zreteľné v celej čelnej stene, kde sám niekedy takmer zaniká. K nemu však priradili stálu farbu večného svetla ako pevný bod do dynamických kubusových horizontál bielej farby s mnohými svetlými a tmavými pásmi. Je ako pevné srdce postavené do dnešného aktívne rozkývaného širokého sveta. Možno vyjadriť viac problém dneška? Všeobecne toto gesto ideovo posúva zariadenie kaplniek z viac-menej formálnych kompozícií ku ideovo pravdivým, reflektujúcim dnešnú potrebu. Navrhnutý atypický mobiliár je subtílny, vyrobený z vrstveného lepeného masívu. Koncept je založený na líniovom tvare vychádzajúcom zo štvorca. Prvky majú vnútorný geometrický rád, ktorým sú spojené. Je čitateľná štruktúra dreva, čo sprítomňuje živú prírodu. (Iste, okrem oživenia kvetmi vo vázach, ktoré sestry starostlivo komponujú.) Oba hlavné prvky, oltár i ambona, sú priehľadné, hoci pri správnom osvetlení viditeľné. Zanikajú, ak sa koná meditačná modlitba a zjavia sa, ak sa slávi spoločná liturgia. Môžeme konštatovať, že disponibilná variabilita svetelných scén umelého osvetlenia je ich súčasťou, až podmienkou dobrej existencie. Sedes pre kňaza je obdobný, má vybrané rovnaké čalúnenie ako stoličky v lodi - na znak jednoty zhromaždeného ľudu okolo Krista. Ikonografická kompozícia interiéru kaplnky pokračuje od svätostánku, cez nábytkom vydelené presbytérium k dvom ideovým symetrickým miestam. Na ľavej strane od sedenia sestier, kde je voľná prevádzková čiara, je umiestnená krížová cesta. Významná pobožnosť počas veľkonočného obdobia so 14 zastaveniami. Obvykle ju nachádzame vo farských kostoloch v ukončenej kompozícii 2 x 7, tu ju autori dali do zostavy 3 x 5. Pätnáste zastavenie však v liturgickej modlitbe nenájdeme. V kaplnke je len potenciálne prázdne miesto ... miesto na zamyslenie a meditáciu, ide totiž o zmŕtvychvstanie, ktoré sa slávi na Veľkú noc. Na pravej strane je umiestnená socha patrónky kaplnky so svojimi atribútmi pera a knihy. Je tu nenápadná, nemá žiadny svetelný akcent, a predsa je „star". Svätá Terézia Velká, učitelka Cirkvi žiari tým, ktorí ju poznávajú a nechajú sa ňou učiť. Pre fungovanie kaplnky sú potrebné viaceré drobné veci. Pre ne bola navrhnutá zabudovaná skriňa, aby neprekážala čistému pôdorysu. Veľmi šikovné a vtipné je jej otváranie bez madiel. V tejto praktickej zóne je ovládanie osvetlenia: jednak pre stabilné scény ako aj pre ľubovoľné nastavenia, kde sa dajú stmievať: tri svetelné obvody čelnej steny, osvetlenie ambony a oltára, osvetlenie krížovej cesty a stropné nepriame osvetlenie, ktoré rámuje sedenie sestier. Vytvoriť svetelný poriadok, ktorý vzniká výberom z mnohých kombinačných variantov, je jedným z dôležitých vyjadrení návrhu. Severná strana kaplnky s dvoma menšími oknami nedodáva „bežné kostolné" prirodzené svetlo, vďaka čomu je tu ambientné šero. Umelé osvetlenie musí teda reagovať na potreby rôznych režimov: omša, meditácia, adorácia, krížová cesta, spoločné modlitby, núdzové osvetlenie... Tu môžeme len podotknúť, že úprava teraz stabilizovaných scén by bola vhodnejšia jednak z dôvodu fyziológie vnímania svetla a obrazu, ako aj z dôvodu lepšieho symbolického vyjadrenia.

Poriadok tretí / zasvätenie

Spiritualita kongregácie Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa vychádza okrem iného aj z príkladu sv. Terézie Avilskej. Mystička, s hlbokým vzťahom k modlitbe, patrónka v duchovnej núdzi, ba spolupatrónka Európy. Nuž, pri činnosti sestier, ktoré pomáhajú núdznym, ošetrujú a opatrujú, stretávajú sa s bolesťou, existuje azda dôvod utiekať sa ku duchovne skúsenejším, ktorí autenticky pochopili lásku k blížnemu i k Bohu. Tento posvätený priestor je bázlivý. Jeho vnútorná tajomnosť sa odkrýva poznaním symbolov a znakov. Čím sa im viac rozumie, tým sa dá viac čerpať. Tak je to so sochou, so svätostánkom s holubicou Ducha svätého, s krížikom so znakmi milosrdenstva, s dvoma svietnikmi...

Na druhej strane (ako hovorí klasik prof. L. Hanus:     dielo má tolko myšlienky,
koľko vošlo do formy") je tu veľká zodpovednosť tvorcov. Pri tejto kaplnke boli autori rekonštrukcie pozvaní, aby vtesnali „Myšlienku" do architektonickej formy. Oni následne adaptovali žehliareň bielizne na takpovediac žehliareň ducha. Celkom úspešne. Svedčí o tom poznanie problematiky, ako aj rôznorodé viditeľné či neviditeľné architektonické prostriedky, a trpezlivosť sledovať a doťahovať realizáciu do detailu. Je tu dostatočne málo vecí, aby zasvätenie sestier pri stretnutí s Kristom nebolo obťažované, a dostatočne veľa vecí, aby sa zasvätenie inšpirovalo... proste priestor pre Živý chlieb a Živú vodu.

Beata Polomová

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 143     nie: 116

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby