preskočiť na hlavný obsah

Inovácie v obnove pamiatok - aktuálne trendy

/up/images/featured/images/0-inovvobnov.jpg
Inovácie nie sú objavom modernej, tzv. informačnej doby. Sú trvalou súčasťou ľudského života od najstarších čias - hnacou silou i produktom ľudskej civilizácie. Sú mnohorozmernou súčasťou permanentných zmien: reagujú na meniace sa vonkajšie podnety i podmienky, svojimi dôsledkami ich opätovne menia. Pamiatky sú v tomto kontexte akýmisi ostrovmi z inej časovej dimenzie. Predstavujú a reálne obsahujú trvalé hodnoty. Akoby sa ich inovácie netýkali. Predsa však, ich dlhodobá udržateľnosť a kvalita ich obnovy závisí aj od uplatnenia inovácií. Pamiatky sú akoby opačný pól inovácií. Sú výberovou kategóriou dochovaného fondu dedičstva. Nie síce vždy v perfektnom stave, sú však jasné, zrozumiteľné, všetkými akceptované.

Architektonické pamiatky, ako súčasť životného prostredia, prispievajú k formálnej i mentálnej identite lokalít a regiónov, obsahovo „vo svojej duchovnej podstate sú vlastníctvom celého ľudstva" (deklarácia OSN). Ich pôsobenie sa neobmedzuje iba na utilitárne funkcie. Ako nositelia trvalých hodnôt sa stali reprezentačnými atribútmi úspechu. Svojím dlhodobým životom automaticky, prirodzene a nezávisle od vôle či nevôle okolia nadobudli ďalšiu - dokumentárnu funkciu. Sú dokumentom rôzneho charakteru i obsahu, sú nenahraditeľným zdrojom informácií so silou nevyvrátiteľného dôkazu o existencii rôznych faktov.

Treba otvorene povedať, že v oblasti teórie a metodiky obnovy pamiatok sa inovácie akosi nerodia.

S inováciami sa stretávame každý deň a na každom kroku Je ich toľko a tak rýchlo prichádzajú a odchádzajú, že pomaly už nevnímame, čo nového prinášajú. Tlak trhu na produkciu a ponuku inovácií spôsobil, že „inovatívnosť" sa stala módnym trendom. Zároveň však - z pozitívneho princípu hľadania a tvorby nových možností sa vyvinul aj bezduchý formalizmus a obsahové klišé. Úsilie byť za každú cenu iný, originálny, dospelo k samoúčelným inováciám, kde kritériá výberu kvalitu prehliadajú, niekedy zámerne zahmlievajú. Obnova pamiatok je o ochrane a zachovaní trvalých hodnôt. O ich stabilizácii a predĺžení ich životnosti - o zachovaní informácií. Kvalita obnovy pamiatok už dlhodobo závisí od vzťahu spoločnosti k nim a od aktuálnej (resp. dostupnej) znalostnej i technologickej výbavy. A v týchto kategóriách - t. j. vo vzťahu k pamiatkam a v relevantnej technologickej výbave - sa formujú trendy aktuálnych inovácií v obnove pamiatok.

Vzťah spoločnosti k pamiatkam

Obmedziac sa na architektonické dedičstvo (ako predmet tohto príspevku) vzťah spoločnosti k pamiatkam je o vyjasnení si tvorivého vzťahu k zachovanému architektonickému dedičstvu - poznať históriu, sprostredkovať jej poznanie ostatným, vedieť sa na ňu tvorivo naviazať. Je to pole interaktívneho pôsobenia teórie viacerých spoločenských vied. Ich postuláty sa premietajú do praxe pamiatkovej ochrany prostredníctvom metodiky obnovy pamiatok.

Treba otvorene povedať, že v oblasti teórie a metodiky obnovy pamiatok sa inovácie akosi nerodia. V podstate platia postuláty a zásady postupne formulované a rozširované od 18. do začiatku 20. storočia. Je to prejav toho, že sú stále aktuálne a nie je potreba ich prekonávať. V nasledujúcom období, najmä po 2. svetovej vojne, sa tieto znalosti systémovo spracovali a formou konvencií, chárt a odporúčaní prijali v medzinárodnom rozsahu. Sú vyjadrením kolektívneho poznania získaného a precizovaného odborníkmi a komunitami doslova z celého sveta. Svojou existenciou a vážnosťou, ktorá sa im prikladá potvrdzujú fakt, že nastolené otázky (problémy) sa netýkajú len niektorých oblastí či krajín, ale majú celosvetovú - globálnu - platnosť. Preto, aj keď nie všetky sú bezprostredne legislatívne záväzné, predsa sú všetky v odborných kruhoch uznávané a vážené. K najznámejším z nich patria najmä Aténska charta z roku 1931, ktorá vyslovila požiadavku primeraného (opodstatneného) uplatňovania nových stavebných materiálov pri obnove starých budov, ďalej Benátska charta z roku 1964, ktorá je doteraz akýmsi katechizmom obnovy pamiatok - najmä z hľadiska trvalého uchovania ich autentických hodnôt. Rozvíjajúcim dokumentom principiálneho významu je Dokument o autenticite prijatý v meste Narra v 1994. Okrem týchto dokumentov sú to ďalšie desiatky chárt a odporúčaní, ktoré sa zaoberajú jednotlivými špecifickými okruhmi problémov vystupujúcich pri realizácii obnovy a ďalšieho využitia pamiatok. Skúsenosti z praxe naznačujú akýsi kultúrny paradox - keď znalosť týchto dokumentov je všeobecne proklamovaná a deklarovaná, no v praxi sa jednotlivé odporúčania neuplatňujú (ťažko povedať či z neznalosti, alebo zámerným nedodržiavaním).

Aktivity na ochranu kultúrneho dedičstva

Prijaté medzinárodné dohovory, charty a odporúčania, sú prejavom nielen kolektívneho celosvetového poznania, ale tiež vyjadrením záujmu celej svetovej komunity za zachovanie kultúrneho dedičstva a najvýznamnejších pamiatok ako nenahraditeľných zdrojov poznania (naplnenie jedného zo základných ľudských práv - práva na prístup k poznaniu a informáciám). Preto šíreniu a propagácii týchto dokumentov sa venuje veľká pozornosť. Ochrana kultúrneho dedičstva a udržiavanie pamiatok v dobrom stave sa následne stali aktívnymi zložkami kultúrnej politiky jednotlivých štátov, ale aj kolektívnych medzinárodných inštitúcií (UNESCO), mimovládnych organizácií a združení (ICOMOS, TICCIH, atď.). Kultúrne dedičstvo a pamiatky sa stali meradlom i reprezentantom vyspelosti spoločnosti - od lokálnych komunít až k medzinárodným reláciám. Organizujú sa celosvetové (resp. medzinárodné) vedecké kongresy a konferencie na výmenu skúseností a poznania, aktivity na podporu zachovania a ochrany ohrozeného kultúrneho dedičstva aj na propagáciu dobrých a inšpiratívnych príkladov (napr. výberový cyklus prezentácií Európske hlavné mesto kultúry, Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ocenenie za obnovu pamiatok Europa nostra, viaceré medzinárodné i národné ocenenia realizácií obnovy pamiatok - u nás napr. Pamiatka roka.

Metodický koncept prísnej konzervácie - realizovaný prevažne reštaurátorskými postupmi - je vhodný v prípadoch, keď pamiatka sa zachovala akoby v časovej schránke

Tento trend dosiahol medzinárodný rozsah po 2. svetovej vojne a priebežne sa rozvíja a upevňuje v celosvetovom meradle až dodnes.

Spôsob prezentácie zachovaných hodnôt

V rámci vzťahu spoločnosti ku kultúrnemu dedičstvu, v jeho realizačnej fáze vystupuje ako trendotvorný fenomén vyššie položená otázka - akým spôsobom získané poznanie minulosti a obsiahnuté hodnoty pamiatok verejnosti mentálne sprístupniť a prezentovať? Je to dlhodobá polemika (trvajúca už viac ako dve storočia) o spôsobe prezentácie zachovaných hodnôt a ich interpretácii. Stále diskutabilný je najmä rozsah a charakter potrebných doplnkov tam, kde sa dielo, ako nositeľ informácie, nezachovalo v kompletnej pôvodnej forme. Ide o rozhodnutie - či zachované torzo historického objektu / areálu dostavovať alebo nie? Ak áno - tak v akom materiálovom a tvarovom poňatí? Opakovaním histórie kópiou alebo zvoliť nový interpretačný atribút prostredníctvom novotvaru? Teória i metodika obnovy pamiatok, usilujúc o univerzálnu platnosť, svojimi formuláciami odporúčaných postulátov umožňujú ich individuálnu interpretáciu zo strany realizátorov obnovy. A tak v praxi sme svedkami dvoch paralelných názorových postojov, ktoré však vyjadrujú dve odlišné situácie zachovanosti diela: 
• jeden je výlučne za prísnu konzerváciu dochovaných konštrukcií (s prípustným odstránením zreteľne dodatočných a dielu neprospešných doplnkov), kde nevyhnutné opravné zásahy sa robia výlučne tradičnými ((pôvodnými) materiálmi a postupmi - to sú prípady, keď sa dielo zachovalo v celosti (solitér, alebo aj súbor), s nepodstatnými a nie rozsiahlymi zmenami a v takomto rozsahu je schopné plniť aktívnu funkciu, 
• druhý preferuje doplnenie zachovaného torza (aj torza areálov a urbanistických súborov) tak, aby sa dosiahla výpovedná komplexnosť i funkčná prevádzkyschopnosť pôvodného diela/areálu, pričom pri realizácii zásahov sa majú primerane aplikovať v súčasnosti používané stavebné materiály a technológie. Treba zdôrazniť, že v oboch situáciách (a konečne - pri každom zásahu na pamiatkovom objekte) sa má chrániť predovšetkým autentická štruktúra. Ak sa nezachovala v celku a nevieme, ako vyzerala, je prípustné doplnenie torza. Pre používanie súčasných materiálov platí kľúčová požiadavka - že ich pôsobenie voči historickej stavbe má byť overené ako neškodné.

Metodický koncept prísnej konzervácie -realizovaný prevažne reštaurátorskými postupmi - je vhodný v prípadoch, keď pamiatka sa zachovala akoby v časovej schránke, t. j. bez zmenových úprav či už funkčného alebo aj tvarového riešenia. Príkladom sú objekty sakrálnej funkcie (najmä kostoly, kalvárie, niektoré kláštory), kde k zmene funkcie nedošlo počas celého trvania stavby a funkcia je stále aktívna. Obnova a prezentácia kultúrnych hodnôt týchto objektov metódou konzervácie spravidla nie je v konflikte s ďalším trvaním a prevádzkou funkcie. 

Dokumentuje to rad ocenených realizácií pamiatkovej obnovy napríklad v celom priebehu súťaže Pamiatka roka.

Občas takúto „spiacu Ruženku" možno objaviť v rámci hradných zrúcanín, zriedkavejšie v areáloch kaštieľov, meštianskych domov niekedy aj v areáloch priemyselného dedičstva. Jednoznačná požiadavka prezentácie nálezov prostredníctvom prísnej konzervácie spravidla vyvoláva zmenu funkcie - objekt sa stane exponátom a jeho hodnoty začnú plniť prioritne edukačnú a vedeckú funkciu, ktorú možno kombinovať s funkciou umeleckých prezentácií (napr. múzeá, galérie, koncertné sály a pod.). S ohľadom na výnimočnosť nálezov uvedenej komplexnosti a nedotknutosti, takýchto objektov nie je veľa a spravidla predstavujú výnimočný kultúrny nález. Naznačená zmena funkcie v takýchto prípadoch je optimálnym spoločenským i kultúrnym riešením. Ak objekt s takýmto nálezom je v súkromnom vlastníctve, malo by dôjsť k dohode predstaviteľov verejnosti (štátu, samosprávnych inštitúcií a pod.) s vlastníkom o podmienkach krokov (vrátane podpory z verejných zdrojov na konzervačné a reštaurátorské výkony) v záujme zachovania jeho hodnôt a aspoň limitovaného sprístupnenia verejnosti.

Preferencia aktívnej hospodárskej využiteľnosti pamiatok podľa aktuálnych potrieb súčasnosti sa pri prezentácii kultúrnych hodnôt pamiatok stáva bežnou požiadavkou. Vychádzajúc z tohto aspektu, popri konzervácii zachovaných prvkov sa legitimizuje aj vizuálny prejav vstupu novej funkcie a sprievodné adaptačné úpravy. Tento trend nie je novinkou - je známy prakticky od počiatkov pamiatkovej ochrany. Akceptujú a odporúčajú ho aj medzinárodné doktrinálne dokumenty - pravdaže, s podmienkou konzervácie všetkých doteraz zachovaných hodnôt. V praxi sa táto situácia člení na ďalšie dve trendové vetvy, a to na vyjadrenie vstupu:
novotvarom jednoznačne vyjadrujúcim obdobie a výtvarné tendencie momentu zásahu (t. j. aktuálnym architektonickým jazykom);
novotvarom uprednostňujúcim esteticko-slohovú kompaktnosť celku tak, že na adaptačné vstupy a doplnky používa viac alebo menej štylizované opakovanie historického tvaroslovia.

Uvedené postupy vychádzajú síce z rovnakých medzinárodných metodických dokumentov, ich odlišné chápanie vyplýva z nedostatočného pochopenia jednotlivých situácií.

Medzinárodný dokument venovaný špecificky otázke vzťahu novej tvorby v zachovanom prostredí (Memorandum k novej tvorbe v lokalitách UNESCO, Viedeň, 2005) odporúča aplikovať aktuálny architektonický prejav a súčasné materiálové riešenie, samozrejme, pri zabezpečení vyváženého hodnotového kontextu (t. j. staré hodnoty nepodriaďovať novým). Konečne, z histórie je známe, že vrcholné hodnoty môže každá doba dosiahnuť len svojimi výrazovými prostriedkami. „Podstata kontinuity novej a starej architektúry nie je v opakovaní dosiahnutých hodnôt, ale naopak v ich stálom hromadení v priestore a čase." (J. Pechar) Princíp uplatnenia súdobého architektonického prejavu sa preferuje prostredníctvom architektonických súťaží a oceňovaní architektonickej tvorby. Napriek tomu, trend historizujúceho architektonického jazyka a rekonštrukčných štýlových dostavieb má stále silnú pozíciu v praxi, kde je žiadaný značnou časťou laickej verejnosti, uplatňujú ho mnohí projektanti a podporuje ho aj časť metodikov pamiatkovej ochrany. Dôvodom je pravdepodobne nepochopenie toho, o čo vlastne pri novej tvorbe v pamiatkovej ochrane ide.

Inovácie znalostnej a technologickej výbavy

Inovácie v tejto oblasti sú podstatne iného charakteru. Predstavujú ich inovácie produktového typu - t. j. inovácie výrobkov (materiálov, prístrojov) a technologických postupov - cielene určené na použitie v procesoch ochrany a obnovy pamiatok. Informačné technológie a inovácie v ich hardwarovej i softwarovej výbave zásadne ovplyvnili skvalitnenie a obohatenie znalostnej základne pamiatkovej starostlivosti. Umožnili zväčšiť rozsah i hĺbku poznania hodnôt kultúrneho dedičstva, uľahčujú a sprehľadňujú dokumentáciu pamiatok, vytvárajú priestor a podmienky na bezpečné uloženie informácií, umožňujú jednoduchú, no bezpečnú prístupnosť verejnosti k týmto informáciám. Nasadenie informačných technológií do špecifickej meracej a prieskumnej techniky založenej na bezkontaktných vyšetrovacích metódach (optické meracie technológie, priestorové skenovanie, termovízne a ďalšie nedeštruktívne vyšetrovacie technológie) nielen zrýchľuje postup výskumných prác, ale umožňuje účinnejšie chrániť hmotnú podstatu pamiatok. V takých nevyhnutných operáciách prípravy a obnovy pamiatok, ako sú všetky požadované prieskumy (umelecko-historický, stavebno-technický, archeologický a ďalšie) by sa mal obmedziť rozsah invazívneho vstupu do ich hmotnej podstaty, čo tieto inovatívne technológie podporujú. Zároveň, získané informácie sa bezprostredne digitálne spracúvajú a operatívne môžu byť poskytnuté ostatným partnerom prípravného procesu - metodikom, projektantom, reštaurátorom aj realizátorom ako podklad na prípravu ich časti obnovovacieho zásahu. Súborné využívanie týchto parciálnych inovatívnych postupov spôsobilo zásadný inovačný posun v možnostiach transferu informácií medzi jednotlivými odbornými profesiami i zapojenými vednými disciplínami. Je to zatiaľ trend, nie ešte bežný jav Ich ďalší rozvoj a širšie uplatnenie sa očakáva nielen v rámci riadenia samotných obnovovacích procesov, ale najmä v manažmente údržby a pri správe pamiatkových objektov / súborov.

Z histórie je známe, že vrcholné hodnoty môže každá doba dosiahnuť len svojimi výrazovými prostriedkami.

Trend uplatňovania inovácií sa nepochybne najvýraznejšie prejavuje v oblasti stavebných materiálov a realizačných technológií.

Trend uplatňovania inovácií sa nepochybne najvýraznejšie prejavuje v oblasti stavebných materiálov a realizačných technológií. Rozmach stavebnej výroby, tlak na jej efektívnosť prináša so sebou širokú škálu nových materiálov, technologických a stavebno-realizačných postupov. Nanotechnológie cielene upravujú vlastnosti stavebných materiálov, menia tie tradičné. Aj keď posun v tejto oblasti je všeobecne vítaný a odporúčaný, v oblasti pamiatkovej ochrany je opatrný. Vyplýva to z nie dobrých skúseností nekontrolovaného používania predtým neoverených materiálov, ako sa to stalo napríklad v prípade cementu pri obnove historických budov v nedávnej minulosti. Konečne, aj najnovšie súčasné inovácie stavebných materiálov sa vyvíjajú hlavne pre novú stavebnú produkciu. Ich potenciálna vhodnosť na použitie pri obnove historického stavebného fondu sa netestuje. Je to teda dobrý motív na ďalšie cielené inovácie.

Zvyšovanie komfortu hygienickej a prevádzkovej vybavenosti

Ďalším trendom, ktorý je už nevyhnutnou súčasťou obnovy pamiatok, je zvyšovanie komfortu hygienickej a prevádzkovej vybavenosti pamiatkových objektov i ostatných starších a opustených budov. Je to najmä vykurovanie a znižovanie energetickej náročnosti budov, optimalizácia sanitárnej vybavenosti, vzduchotechnika, výťahy, elektroinštalačná vybavenosť vrátane informačno-komunikačných technológií, bezpečnostné opatrenia, odstraňovanie bariér pre pohybovo znevýhodnených obyvateľov. Tam všade sú inovácie každodennou samozrejmosťou. V princípe je to prínosný trend. V prípade uplatnenia na pamiatkových objektoch si však vyžaduje predvídavosť a opatrnosť: pred uplatnením inovácií - materiálov, prvkov alebo technológií - je potrebné overiť ich perspektívny dopad na zachované konštrukcie a ich vzájomnú kompatibil-nosť, teda na udržateľnosť tých hodnôt obnovovaného objektu, pre ktoré bol zaradený do výberovej kategórie kultúrnych pamiatok.

Prezentácia kvalitne obnovených pamiatok

Uplatnenie inovácií v oblasti pamiatkovej ochrany na Slovensku možno snáď najmarkantnejšie sledovať v rámci súťažnej prehliadky Pamiatka roka. Súťaž organizuje Ministerstvo kultúry SR v záujme ocenenia a zviditeľnenia kvalitných realizácií obnovy pamiatok. Ako členovia hodnotiacej komisie tejto súťaže, obaja autori mali možnosť detailne sa oboznámiť s nominovanými dielami. Počet a skladba nominácií v priebehu rokov 2007 - 2011 potvrdili trend naznačený v úvode tohto príspevku. Najčastejšie boli do súťaže nominované diela chrámových architektúr, ktoré boli obnovené reštaurátorskými postupmi. Tieto realizácie boli vždy vysoko hodnotené a každoročne získali aj laureátke ocenenia. V roku 2012 (realizácia za rok 2011) zo 16 nominovaných diel boli ocenenia laureáta udelené kostolu svätého Juraja v Spišskej Sobote, za komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliáru, ďalším bol jezuitský kostol v Skalici ocenený za komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliáru. Za komplexnú obnovu a reštaurovanie sa laureátom stal tiež areál kaštieľa a parku Jesenákovcov v Tomášove a hrad v Starej Ľubovni za komplexnú stavebnú obnovu renesančného paláca a jeho inovatívne sprístupnenie verejnosti.

Pri zmene funkčného využitia pamiatkového objektu nastupuje rad problémov dispozično-pre-vádzkového, stavebno-technického aj architektonicko-výtvarného charakteru.

Popri štyroch hlavných oceneniach - laureátoch - porota udelila tri čestné uznania -Kostolu sv. Antona Paduánskeho v Košiciach za reštaurovanie hlavnej fasády, mestu Malacky za sprístupnenie kaštieľa verejnosti a vlastníkom kaštieľa v Čereňa-noch za záchranu a oživenie pamiatky. Podobná situácia v nominovaní jednotlivých typologických druhov pamiatok bola aj v predchádzajúcich ročníkoch (Kaštieľ v Bytči, kostol v Skalici,...).

Všeobecne možno konštatovať, že pre kvalitnú realizáciu obnovy pamiatok veľmi dôležitú úlohu zohráva zapojenie reštaurátorov do procesu obnovy. Svojím permanentným dohľadom na postup realizácie sledujú tiež primeranosť (technologickú i výtvarnú kompatibilitu) použitých materiálov, postupov a technológií aj v pozíciách, ktoré nie sú bezprostredne reštaurované, no na komplexnom fungovaní diela sa podieľajú. Tak zabezpečujú nielen zachovanie pôvodného výtvarného výrazu obnovovanej pamiatky, ale sa starajú o odbornú stabilizácia a spolupôsobenie všetkých prvkov - nositeľov kultúrnych hodnôt. Pri zmene funkčného využitia pamiatkového objektu nastupuje rad problémov dispozično-prevádzkového, stavebno-tech-nického aj architektonicko-výtvarného charakteru. Potvrdili to účastníci už tradičnej konferencie Bardkontakt, ktorá je pravidelne venovaná jednému z čiastkových problémov regenerácie historických jadier. Hlavnou témou uplynulého ročníka bol Meštiansky dom - jeho ochrana a obnova. Príspevky, ktoré tam odzneli mapovali jednotlivé prípady obnovy v historických jadrách, alebo situáciu v celých lokalitách. Myšlienky a skúsenosti z konferencie, súborne možno zovšeobecniť. Autori sa v princípe zhodli na tom, že inovácie (zmeny) funkcie objektu treba voliť tak, aby nespôsobili potlačenie autentických pamiatkových hodnôt dotknutého objektu aj jeho okolia. Aby sa tomu predišlo, odporúča sa v prípravnej fáze obnovy urobiť k navrhovanému zásahu dopadovú štúdiu. V aplikačnej časti konferencie odzneli praktické skúsenosti a konkrétne ukážky pamiatkovej obnovy meštianskych domov. Nevyhli sa ani uplatňovaniu nových materiálov a najmä technickej modernizácii objektov pre nové (dokonca aj staronové) využitie. Konferencia potvrdila negatívny dopad výkladovej nejednotnosti metodických usmernení na kvalitu obnovy. Na jednej strane boli pozitívne príklady dobrej spolupráce metodikov a projektantov (tzv. Katov dom v Trenčíne, Robotnícky dom a Reissovec v Novom Meste nad Váhom, meštiansky dom na Hlavnej 61 v Košiciach, ale aj viacero secesných objektov v Lučenci). Príspevky M. Drahovského o obnove objektov z košického historického jadra a M. Vaščáka z obnovy meštianskeho domu v Kremnici naznačujú cestu, kedy sa úzka spolupráca metodika s architektom a investorom odrazila na vydarených realizáciách obnovy meštianskych domov. No, ukázali sa aj prípady nesúladu medzi metodikom, architektom a investorom, čo sa nepriaznivo odrazilo na obnove pamiatky (napr. objekt „Baňas" v Spišskej Novej Vsi), kde okrem iných rozporných situácií vystúpila otázka zatepľovania historických fasád ako inovatívny krok. Oprávnená kritika neobišla ani viaceré polemické až nevhodné zásahy - dostavby, prestavby a novostavby - k meštianskym domom v Bratislave. 

doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.,
prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD.,
Fakulta architektúry STU Bratislava Recenzent:
Ing. arch. Viera Dvoráková, PhD.
Foto: archív autorov

Príspevok je výstupom projektu podporeného grantom KEGA č. 064STU-4/2011
„Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva"

Literatúra:
[1] Vienna Memorandum on World Heritage and Contemporary Architecture - Managing the Historic Urban Landscape, http://whc.unesco.org/archive/2005/ whc05-15ga-inf7e.pdf
[2] Pechar, Josef: K problematice hodnocení nové architektury v historickém prostredí. In: Architektura ČSR, 5/1970

prof. Ing. arch. Peter Vodražka, PhD.
Je od roku 2007 vedúcim Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry STU Bratislava. Je aktívny v publikačnej aj vedeckej práci a je autorom alebo spoluautorom mnohých architektonických diel, realizovaných na Slovensku.

doc Ing. Eva Kráľová, PhD.
Pôsobí ako docentka na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Dlhodobo sa venuje materiálovo-technologickým otázkam pri obnove pamiatok, podmienkam zachovania aj nového využitia pamiatok vrátane priemyselného dedičstva, ich uplatneniu v rozvojových programoch lokalít a regiónov a pre turizmus. Participuje a vedie domáce aj medzinárodné grantové projekty.

Páčil sa vám článok?

áno: 73     nie: 78

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby