Hnedé parky nie sú vždy ekologickou záťažou

Keď sa povie hnedý priemyselný park (brownfield), väčšina ľudí si predstaví starý rozpadnutý závod s obrovským znečistením, napríklad olejom, ropnými látkami, chemikáliami. Nemusí to byť vždy pravda — hnedý park alebo hnedé polia v reči odborníka znamenajú, že ide o areál, objekt alebo pozemok, ktorý sa nevyužíva, môže byť schátralý či ekologicky zaťažený. Predchádzajúce činnosti, na brownfielde alebo jeho blízkom okolí, sa totiž vždy odrazia aj na stave pozemku i jeho stavieb. V niektorých prípadoch môže ísť až o látky, ktoré poškodzujú zdravie či ohrozujú životné prostredie.

Na pozemkoch a budovách sú často zhromaždené alebo dočasne uskladnené odpady, vrátane nebezpečných odpadov z ich predchádzajúceho využitia, vyskytujú sa dokonca aj ,,čierne skládky“. Kontaminovaná nimi môže byť zemina, podzemné vody aj stavebné konštrukcie.

Riešenie ekologickej záťaže predstavuje pre investora dodatočné riziká. Preto potrebuje poznať presne stav brownfieldu, čiže či na ňom existuje alebo nie ekologická záťaž.

Na základe výsledkov mapovania brownfields na Slovensku i v Českej republike vyplýva, že viac ako polovica brownfields nie je zaťažená starými hrozbami ( tab. 3a, 3b). Napriek tomu je odstránenie ich záťaží významnou otázkou pri riešení problému revitalizácie hnedých parkov.

Mapovanie ekologických záťaží

Pred určením ekologickej záťaže na nehnuteľnosti je potrebné vrátiť sa cez dokumentáciu , archívy, mapy čo najbližšie k začiatku využívania daného územia. Ak počas využitia pozemku prišlo ku viacerým zmenám a vystriedali sa na ňom rôzne prevádzky, hrozí kontaminácia niekoľkými druhmi znečistenia. Podobne je nutné brať do úvahy aj charakter činností na okolitých pozemkoch.

Závažné ekologické záťaže sa nájdu i na veľmi starých lokalitách, na ktorých začala priemyselná činnosť už v začiatkoch priemyselnej revolúcie. Malé množstvá odpadov a škodlivých látok boli v tom čase často likvidované priamo na mieste – v areáli podnikov, pričom ochrane životného prostredia nebola venovaná žiadna pozornosť. Veľké množstvo odpadov a škodlivých látok vznikalo aj v dôsledku nízkej úrovne vtedajších technológií.

Odstránenie ekologickej záťaže z nehnuteľnosti je finančne náročné a výška nákladov môže viesť pri odpredaji k zníženiu jej hodnoty. Predávajúci predáva nevyčistenú nehnuteľnosť za nižšiu cenu, alebo vyčistenú nehnuteľnosť za cenu zodpovedajúcu jej hodnote. V prípade slabého alebo žiadneho trhu je však jej hodnota podstatne nižšia a náklady na odstránenie záťaže rastú nad hodnotu pozemku.

Kategórie závažnosti znečistenia

Samotné určenie záťaže je pomerne nákladnou činnosťou, preto sa miesto, na základe druhu pôvodne vykonávanej činnosti na nehnuteľnosti, najskôr predbežne analyzuje. Nesmieme zabúdať ani na obslužné a tylové prevádzky, ktoré tiež mohli byť zdrojom kontaminácie. Ide napríklad o garáže, sklady a čerpacie stanice pohonných hmôt, olejov a pod. Kategórie potenciálnej závažnosti kontaminácie sú:

1 – Nízke riziko významnej kontaminácie – spravidla ho nie je nutné hĺbkovo preverovať, nakoľko neobmedzuje funkčné využívanie územia.
2 – Stredné riziko významnej kontaminácie – lokálne, plošne obmedzené ohnisko kontaminácie, ktoré je nutné preveriť aspoň orientačným prieskumom. Spravidla nie je nutný sanačný zásah a vo väčšine prípadov nie je žiadne obmedzenie v možnostiach ďalšieho využívania lokality.
3  – Vysoké riziko významnej kontaminácie – lokálne, plošne obmedzené ohnisko kontaminácie, ktoré je nutné preveriť prieskumom. Spravidla je nutný pomerne náročný, ale lokálny sanačný zásah. V niektorých prípadoch je obmedzenie niektorých možností ďalšieho využívania lokality.
4  – Vysoké riziko závažnej kontaminácie veľkého rozsahu - je ho nutné preveriť prieskumom a zrealizovať rozsiahly sanačný zásah. Dané riziko spravidla obmedzuje niektoré možnosti ďalšieho využívania lokality.

Najbežnejšie typy kontaminantov v rôznych lokalitách , pre rôzne činnosti a zatriedenie do kategórie závažnosti sú uvedené v Tab. 1a 2. V prípade skutočného podozrenia na ekologické poškodenie, je nutné pristúpiť k overeniu ohniska kontaminácie. Túto činnosť vykonávajú špecializované firmy, ktoré majú oprávnenie vykonávať geologické práce.

Revitalizácia

Rozsah čistenia brownfieldov sa líši v závislosti od typu, množstva a veľkosti znečistenej plochy. Kľúčovým faktorom, ktorý určuje mieru vyčistenia nehnuteľnosti, je jej budúce využitie a tiež príslušná legislatíva. Ak bude nehnuteľnosť určená na priemyselnú činnosť, požiadavky na vyčistenie budú miernejšie ako v prípade, že zámerom je využívať nehnuteľnosť pre obytnú funkciu. Je to z dôvodu nižšieho vystavenia budúcich užívateľov kontaminácii.

Náklady na odstránenie environmentálnych záťaží závisia na miere, druhu, množstve a plošnom rozsahu kontaminácie a tiež na miestnych geologických pomeroch. Ak je podzemná voda na pozemku kontaminovaná, budú náklady na vyčistenie územia pravdepodobne podstatne vyššie ako v prípade znečistenej pôdy. Taktiež sa v nich odzrkadlí potreba prepraviť kontaminované materiály mimo pôvodného miesta a j čas potrebný na vyčistenie takéhoto areálu bude iný.

Revitalizácia a znovuvyužívanie brownfields predstavuje výrazný environmentálny čin, ktorý podporuje rozvoj každého mesta bez nároku na záber cenných prírodných plôch jeho extravilánu. Uplatnenie niektorých základných princípov trvaloudržateľného rozvoja je pre tieto územia rovnako prirodzené. Bývalé priemyselné zóny sa tak môžu úspešne transformovať na oblasti s polyfunkčným využitím - so zastúpením bývania, obchodu, služieb, voľnočasových a kultúrnych zariadení i kancelárskych priestorov – teda na plnohodnotné mestské prostredie schopné zabezpečiť na vymedzenom území svojim obyvateľom všetky potrebné funkcie.

Tab. 1 Najbežnejšie typy kontaminantov zemín a/alebo podzemných vôd spôsobené priemyselnou a inou činnosťou v rôznych lokalitách
- viď obr.1

Tab. 2 Najbežnejšie typy kontaminantov zemín a/alebo podzemných vôd na základe špecifických, výrobných a iných aktivít so zreteľom na hlavný proces v rôznych lokalitách
- viď obr.2, 3

Tab. 3 Štruktúra brownfields podľa ich ekologického zaťaženia na základe výsledkov ich mapovania:
- viď obr.1

Ing. Peter Hajaš a Mgr. Jana Murínová, Agentúra SARIO
Doc. RNDr. Katarína Kyseľová PhD., TU Košice
Foto: B. Golejová

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať