preskočiť na hlavný obsah

Grand hotel Kempinski

/up/images/featured/images/grand_hotel_kempinsky_0.png
ŠTRBA - ŠTRBSKÉ PLESO, CERNO+ARCHITEKTEN

NA MIESTE LEGENDÁRNEHO HOTELA


Architekta Petra Černa poznajú starší hlavne ako spoluautora (s Rastislavom Janákom) v tom čase pre každého pozoruhodne progresívne nového interiéru kina Tatra v Bratislave z osemdesiatych rokov minulého storočia: „... dnes taký cenný príklad rekonštrukcie, pri ktorej autori rešpektujú pôvodné koncepcie a po obnovení a zdokonalení technického vybavenia priestorov vrátia interiér do užívania s maximálne súčasným architektonickým výrazom,“ napísal vtedy o tomto diele Vojtech Vilhan. /1/ Dnes je pre mladších, žiaľ, už len významnou, ale stratenou históriou slovenskej architektúry 20. storočia. /2/

Ak by sme chceli stručne charakterizovať prácu architektov hotelu Kempinski na Štrbskom plese, mohli by sme parafrázovať Vilhanove slová: „autori rešpektujú pôvodné koncepcie a po obnovení a zdokonalení vrátia... “ objekt rozšírený prístavbami „...s maximálne súčasným architektonickým výrazom.“ Jedným dychom by sme však museli dodať, že tak robia v atraktívnom a prísne sledovanom chránenom prírodnom prostredí na chránenej kultúrnej pamiatke so zložitými prevádzkovými vzťahmi päťhviezdičkového hotela a s vynútenými komplikovanými, technicky náročnými zásahmi. Architekt Peter Černo veľmi dobre pozná vývoj zástavby okolia Štrbského plesa, navrhoval tu obnovu liečebne Solisko, a predtým pracoval aj na projektoch pre Kempinskeho, hoteloch Adlon v Berlíne a Taschenberg Palais v Drážďanoch. Na výslednom riešení to možno aj vidieť.

Architektonický vývoj zástavby na mieste terajšieho hotela bol zložitý. Celý riešený komplex bol evidovanou, ale značne zanedbanou kultúrnou pamiatkou. Ako ukázal pamiatkový výskum /3/, súbor uvádzaný v Súpise pamiatok ako hotel Kriváň /4/ vznikal postupne. Prvou stavbou na mieste bol poľovnícky zrub Józsefa Szentiványiho z roku 1872. V roku 1879 tu postavili hotel „Csorba tó“ (Štrbské pleso), neskôr kaviareň (1887) a reštauráciu (1892). V roku 1881 vznikol turistický dom. V roku 1882 si tu dal József Szentivány postaviť letný dom „Józseflak“ (Jozefov byt), ktorý v roku 1895 prestavali. Objekt od roku 1919 poznáme ako Jánošík. Dnes je to najstaršia zachovaná časť obnoveného komplexu. V roku 1906 tu belgická spoločnosť vybudovala tretí tatranský Grand hotel podľa plánov významných, v tom čase v Budapešti pôsobiacich architektov Guida Hopfnera (ktorý sa narodil v Spišskom Podhradí) a Gézu Györgyiho. Súčasne s Grand hotelom stavali aj turistickú ubytovňu „Gömörlak“ (Gemerský byt). Ghido Hoepfner a Géza Györgyi projektovali aj pôvodne polyfunkčnú prístavbu Grand hotela na západnom konci komplexu, ktorý sa neskôr nazýval „Končistá”. Koncept spojovacej časti medzi Grand hotelom a starým Szentiványiho letným domom navrhol Guido Hoepfner v roku 1906. Dokončil ju v roku 1923 viedenský rodák Alois Pinkas, na riešení interiérov spolupracoval český architekt Vlastimil Hofman. Grand hotel už vtedy premenovali na „Kriváň“ a starý Szentiványiho letný dom na „Jánošík“. Novú spojovaciu časť nazvali „Hviezdoslavom“.

Podľa konceptu ateliéru Cerno+Architekten z celého komplexu nakoniec zbúrali značne narušenú „Končistú“ a pôvodnú ubytovňu „Gemer“, ktorá naposledy slúžila ako škôlka, rozobrali a preniesli na iné miesto. Na ich miestach boli po stranách rozsiahleho pozdĺžneho objektu pristavané apartmánové domy, ktoré sú rozšírením Kempinskeho ponuky pre náročnejších návštevníkov. Staré časti hotela vo vnútri miestami značne upravili, ale celkový ráz horského hotela v interiéroch zachovali. Vstupnú hotelovú halu a lobby s barom na vstupnom podlaží vytvorili prerobením pôvodného suterénu, čím sa prehľadne vyriešila prevádzka hotela pre návštevníkov. Oveľa rozsiahlejšie zásahy si ale vyžiadalo budovanie zázemia a vybavenia, ktoré pre návštevníka ostáva ukryté. Pre zázemie prevádzky vybudovali vedľa hotela v podzemí rozsiahle priestory. V snahe zachovať charakter starých objektov obnovili alebo vyrobili kópie z mnohých pôvodných interiérových prvkov, alebo dali vyrobiť nové navrhnuté pre toto prostredie. Využili sa priestory podkrovia s citlivo vytvorenými strešnými vikiermi jednoduchého tvaru. Takmer každú izbu riešili osobitne z rámci stiesnených možností pôvodnej stavby.

Postup, ktorého výsledkom sú čiastočne transformované formy romantickej architektúry, môže byť rovnocenný s vytváraním nových súčasných foriem. Podľa Josepha Kosutha je v Duchampovom diele dôležité práve to, že „vracia umeniu pôvodnú identitu tým, že objavil, že umenie je (nič iné) len definovanie umenia.“ Tento postup by mal byť použiteľný aj v architektúre. V prípade Hotela Kempinski ide čiastočne o obdobnú transformáciu, čiastočne zrejme o pamiatkovú obnovu s adaptáciou a dobudovaním pre potreby luxusného hotela.

Tretím princípom riešenia architektov sú navrhnuté nové objekty na východnej a západnej strane pôvodného súboru. Nové prístavby nie sú ešte dokončené. Budú sa dať využívať oddelene od prevádzky hotela, ale spojovacími komunikáciami budú pre ich hostí prístupné aj všetky služby a zariadenia. Zároveň sú tieto prístavby novým citlivo vyriešeným vstupom architektúry do atraktívneho prostredia okolia Štrbského plesa. Veľmi starostlivo rozčlenené hmoty týchto stavieb umožňujú cez štrbiny medzi objektmi vnímať z pohľadu chodiaceho okolo jazera nekonečnú hĺbku priestoru nad hranou morény, kameňom obložené steny evokujú všadeprítomné žulové balvany a zvýraznené bočné strany šikmých striech domov akoby odkazovali na progresívne formy tatranskej architektúry šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Najintenzívnejší priestorový zážitok však poskytujú otvorené výhľady z apartmánových domov, niekde ešte stupňované mezonetovým riešením s najkrajšími pohľadmi z jedného miesta takmer súčasne na obidve strany do rozsiahlych priestorov na severnej a južnej strane hotela. Pri   porovnaní veľmi príjemne pôsobiacich interiérov evokujúcich súčasne atmosféru horského útulku s oživením romantiky prelomu minulých storočí s paradoxne zničeným interiérom Kina Tatra v Bratislave však akoby tu chýbala vzrušujúco nevysvetliteľná sviežosť nového riešenia. Navrhnúť interiéry v päťhviezdičkovom hoteli je však iný druh projektovej činnosti. Celý súbor nového hotela na Štrbskom plese je zrejme pozoruhodný z viacerých dôvodov, ale predovšetkým pre oživenie funkcie dnes už legendárneho hotela na najvyššej úrovni.

Ján Krcho

Poznámky:
1 Vilhan, Vojtech: Rekonštrukcia kina Tatra v Bratislave. Jasné slovo do diskusie o rekonštrukciách. In: Projekt 1981, č. 1 - 2, s. 37 a aj SE: Interiér kina Tatra v Bratislave. In: Umění a řemesla 1982, č. 4, s. 42 - 43.
2 Dulla, Matúš - Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 231 a 232.
3 Podrobnejšie pozri Zveledová, Kristína - Gojdič, Ivan: Premeny na moréne Štrbského plesa. Pamiatky a múzeá 2009, č. 2, s. 19 - 26.
4 Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava 1969, s. 261.

GRAND HOTEL KEMPINSKI HIGH TATRAS, ŠTRBA - ŠTRBSKÉ   PLESO
Investor: Kúpele Štrbské pleso, a. s., Vysoké Tatry
Autori: cerno+architekten, Mníchov / Peter Černo, Martin Černo, Gianfranco Maio
Miestny architekt, projektant: GFI, a.s., Bratislava
Interiér: Living Consulting Group AB, Švédsko; CADE, s.r.o., Bratislava
Projekt: 2004 - 2009, realizácia: 2005 - 2009
Stavebné náklady: 48,6 mil. € (1. etapa)
Foto: Ľubo Stacho

CERNO+ARCHITEKTEN
Peter Černo *1943 Bratislava _1965 FA SVŠT Bratislava _1969 VŠVU Bratislava
Martin Černo *1972 Bratislava _2002 FA Fachhochschule Mníchov
Gianfranco Maio *1970 Mníchov _1997 FA Technická univerzita Mníchov

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 257     nie: 204

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby