preskočiť na hlavný obsah

Farba fasády je obrazom celej stavby

/up/images/featured/images/farby_fasada.png

Keď už máme postavenú hrubú stavbu a vieme reálne porovnať pôsobenie našej stavby na objemové dispozície okolia, je najvyšší čas začať uvažovať o farebnosti omietky. Môžeme mať akokoľvek pekne a vhodne umiestnený dom na pozemku a môže spĺňať všetky kvalitatívne kritéria, ak jeho povrchovú úpravu - omietky čiže jej farebnosť "spackáme", naša snaha dostane vážnu trhlinu. Preto je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť vonkajšej fasáde domu. Asi tak, ako hovorievali naše staré mamy, že môžeš mať krásne a čisté oblečenie, ale ak máš špinavé obutie, o čistote nemôžeš hovoriť. To isté platí aj o farebnosti vonkajšej fasády, môžeme mať pekný dom, ale keď má otrasnú farbu, bude pôsobiť prinajlepšom podivne.

Fasády sú dlhodobo vystavené priaznivým i nepriaznivým vplyvom počasia, preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Náhle zmeny počasia, ako sú dážď, mrazy, slnečné žiarenie, vlhkosť sú živly, ktoré vedia narobiť "poriadnu paseku", ak sme zanedbali kvalitu povrchovej úpravy fasády. Pri rozhodovaní farebnosti fasády, treba mať na zreteli aj to, aké farby pohlcujú viac svetla, a ktoré menej.

Fasádne omietky sa obyčajne skladajú z tzv. jadrovej (vyrovnávacej) omietky s hrúbkou priemerne cca 25 mm a tenkovrstvovej štukovej omietky, ktorá tvorí podklad pod fasádnu farbu. Na zatepľovacie systémy sa väčšinou používajú dekoratívne tenkovrstvové štruktúrované omietky (minerálne, akrylátové, silikónové a silikátové) na najrôznejšej chemickej báze.

Základným materiálom farebných povrchových úprav omietok sú pigmenty, ktoré spôsobujú farebnosť povrchu, ďalej sú to plnivá, ktoré určujú tvar povrchu a rôzne aditíva a rozpúšťadla na zušľachtenie materiálu a povrchovej úpravy, ale nemajú taký význam ako spojivá či plnivá. Preto kvalitatívne najdôležitejšou zložkou povrchovej úpravy domu je spojivo, ktoré to drží všetko pohromade a je určujúcim faktorom konečnej povrchovej kvality.

Podľa spojiva delíme omietky na akrylátové, silikónové, silikátové a minerálne.

Existujú 3 základné výberové kritéria

Cena výberu fasádnej omietky by nemala byť vždy určujúcim faktorom, základným kritériom je vhodnosť jej použitia (musíme zabezpečiť dlhodobú ochranu) a až následne výber podľa ponúkanej ceny.

Prvým kritériom pri výbere vhodnej povrchovej úpravy je zvyčajne predstava o estetickom pôsobení budúcej fasády - jej členenie, štruktúra a farebnosť. V zásade máme na výber medzi hladkou fasádou a fasádou so štruktúrou - hladenou, škrabanou či ryhovanou. Toto dokáže posúdiť aj laický stavebník svojím estetickým cítením.

Ďalším kritériom výberu sú vlastnosti a zloženie omietky, ktorá bude vhodne spolupôsobiť s podkladom a zároveň bude schopná odolávať vonkajším vplyvom, ako je slnko, dážď, výfukové plyny, prach, kyslé dažde, machy, riasy... Tieto vlastnosti povrchovej úpravy ovplyvňuje najmä použité spojivo. Tu musí pomôcť odborník. Ako sme už uviedli, podľa spojiva rozdeľujeme povrchové úpravy na:

- akrylátové: vodovzdorné materiály, neparopriepustné na báze akrylátovej disperzie,
- silikónové: vodovzdorné, paropriepustné materiály na báze silikónových živíc,
- silikátové: vodovzdorné, paropriepustné materiály na báze vodného skla,
- minerálne: paropriepustné omietky s hydraulickým spojivom.

Vodovzdornosť v súčinnosti s paropriepustnosťou sú hlavnými kritériami pre výber kvalitnej a zdravotne neškodnej fasádnej omietky, ktoré majú výrazný vplyv na životnosť stavby. Bez konzultácií v obchodných kanceláriách výrobcov ste ako laik bezradný.

Charakteristiky tenkovrstvových fasádnych omietok

Akrylátové omietky - sú tenkovrstvové disperzné (kašovité) omietkové zmesi. Vyrábajú sa na báze vodnej disperzie akrylátových živíc a kremičitých pieskov. Ich tuhnutie je dvojstupňové - najskôr sa odparí voda a v druhej fáze sa vytvorí pevnostná štruktúra. Sú pružné a dajú sa umývať aj tlakovou vodou. Odolávajú poškodeniu, oteru a tiež poveternostným vplyvom. Sú stálofarebné a tónovať ich možno podľa širokej škály farieb. Tieto omietky však nie sú paropriepustné a nemožno ich aplikovať na zatepľovacie systémy s minerálnou vlnou. Nie sú antistatické, čiže sú náchylné na zašpinenie od prachu alebo okolitých nečistôt.

Silikónové omietky - tenkovrstvové pastózne omietky, vyrobené sú na báze vodnej emulzie silikónovej živice. Omietky sú vodovzdorné a paropriepustné. Odolávajú poveternostným vplyvom, oteru a mechanickému poškodeniu. Použiteľné sú na všetky bežné podklady a možno ich tónovať podľa širokej škály odtieňov. Vyznačujú sa nízkym povrchovým napätím. Podobne ako silikátové omietky i tieto majú s ohľadom na použité oxidové pigmenty obmedzenú farebnú škálu. Ďalšou nevýhodou je ťažká pretierateľnosť. Silikónové omietky sú silne hydrofobizované a bežne ponúkané disperzné farby na nich majú nedostatočnú prídržnosť.

Silikátové omietky - sú tenkovrstvové kvalitné pastózne omietky. Zložené sú z draselného vodného skla, organických prísad a plniva na báze kremičitých pieskov. Majú vysokú odolnosť proti poveternostným vplyvom a dobre prepúšťajú vodnú paru. Sú vodovzdorné a dajú sa jednoducho umývať. Tieto omietky možno tónovať podľa širokého spektra odtieňov. V prípade, že sa aplikujú pri nízkych teplotách na nerovnomerne vyschnuté podklady, môžu vzniknúť tmavšie plochy vplyvom nerovnomerne prebiehajúcej reakcie. To isté platí pri aplikácii na plochy s rozdielnou vlhkosťou. Z dôvodu pigmentácie na báze oxidov je obmedzená ich farebná škála.

Minerálne omietky - sú jednozložkové šľachtené minerálne omietky na báze cementu a vápenného hydrátu. Majú vysokú paropriepustnosť a možno ich aplikovať na povrch, ktorý je zateplený ľubovoľným izolantom. Sú priľnavé na podklad aj pri menej vhodných klimatických podmienkach. Odolnosť minerálnych omietok proti mechanickému poškodeniu je malá a nemožno ich čistiť tlakovou vodou. Majú malú pružnosť a ich výber tónovania je obmedzený.

Povrchové štruktúry omietok

Fasádny náter má nielen ochrannú funkciu, ale mal by pôsobiť aj esteticky, preto je veľmi dôležitá aj jeho povrchová štruktúra - ryhovaná, hladená alebo valčeková. Táto štruktúra je závislá od veľkosti zrna - kameniva (od 1,5 mm do 2,5 mm) v omietke a od spôsobu jej konečného opracovania.
Nanášanie tenkovrstvovej fasádnej omietky sa vykonáva murárskymi hladidlami z nehrdzavejúcej ocele a po miernom zaschnutí sa upravuje hladidlom z plastu. Na jednotlivých snímkach vidieť ich konečný efekt a z popiskov sa dá vydedukovať spôsob ich tvorby.

Povrchové farby fasád

Akrylátové farby - pri hľadaní informácií o tomto type výrobkov sa stretnete s pojmom disperzia, to znamená, že látka (napr. pigment) je v inej látke jemne rozptýlená (v spojive). Disperzné farby pozostávajú z disperzných spojív, z pigmentov a pomocných látok. Riedidlá a rozpúšťadlá sa hneď po aplikácii, keď sa uskutoční chemická reakcia, odparia. Potom sa neprchavé časti spoja a vytvoria kompaktný povlak. Vytvorenie povlaku sa uskutočňuje len fyzikálne. Disperzný náter sa nedá aplikovať na omietky z bieleho vápna. Disperzia by sa nemala používať na omietky z bieleho vápna preto, lebo únosnosť potrebná pri disperzii je rozhodujúca. Vápno už uzavrelo povrch omietok k chemickým reakciám a disperzný povlak príliš obmedzuje difúziu vodnej pary. Z dlhodobého hľadiska to má nepriaznivý vplyv na omietku a náter.

Silikónové farby - spojivom silikónových živičných farieb je silikónová živičná emulzia, ktorá sa spevňuje polymérovými disperziami. Povlak sa tvorí odparovaním vody, pričom nevzniká chemická reakcia medzi spojivom, prísadami a základom. V povlaku sa pri tom vytvára jemná kapilárna štruktúra, ktorá zaručuje veľmi dobrú priepustnosť vodnej pary.

Silikónové farby sa môžu nanášať na všetky minerálne alebo plastmi zušľachtené podklady; podmienkou je, aby bol podklad čistý a nosný. Pred aplikáciou silikónovej farby vytvárajúcej povlak sa podklad hydrofobizuje špeciálnou náterovou látkou, ktorá je súčasťou systému, t. j. podklad sa stane vodotesným.

Silikátové alebo minerálne farby - surovinami spojiva minerálnych farieb a draselného vodného skla, sú kremenný piesok a potaš, ktoré sa v procese tavenia pri takmer 1 300 °C premieňajú na draselný silikát rozpustný vo vode. Alkáliovzdorné pigmenty sa pridávajú až približne12 hodín pred spracovaním. Minerálne alebo silikátové farby alebo dvojzložkové minerálne farby, ako sa tiež nazývajú, vyžadujú pri spracovaní veľkú zručnosť a poznatky týkajúce sa posúdenia podkladu. Proces tuhnutia povlaku je chemický a nazýva sa skremenenie. Keď sa na omietku aplikuje minerálna farba, do ktorej sa pridalo minimálne množstvo organických pomocných látok, proces skremenenia sa poruší, t. j. povlak je po vyschnutí fľakatý, tvoria sa na ňom trhliny a odlupuje sa. Preto sa táto farba používa iba na čistú omietku z bieleho vápna.

Organické silikátové farby
- majú rovnaké základné zloženie ako spomínané silikátové farby. Aby sa proces skremenenia (chemická reakcia medzi draselným silikátom a pigmentmi) neuskutočnil v nádobe, pridáva sa do náterovej látky približne 5 % objemu špeciálnych plastov.

Farby na báze vápna - sú zmesi haseného vápna riediteľné vodou. Vápno je pigment aj spojivo súčasne a tvrdne chemicky, prijímaním kyseliny uhličitej zo vzduchu. Používa sa na minerálne viazané omietky - väčšinou na pamiatkovo chránené objekty. Sú najstaršou, tisícročia známou povrchovou úpravou. Svoju existenciu majú aj u ekologicky cítiacich fanúšikoch.

Vlastnosti a symbolika farieb

Ak sa chceme podľa svojej predstavy a odporúčania odborníkov rozhodnúť pre farbu fasády nášho domu, mali by sme mať o nej aspoň základné informácie. Potom nás bude k nášmu obydliu viazať silnejšie puto a budeme môcť s ľahkosťou a šarmom svojim známym vysvetliť, prečo sme sa rozhodli pre túto farbu.

Podľa definície je, farba viditeľná oblasť elektromagnetického žiarenia s vlnovými dĺžkami približne od 380 do 780 nm (nanometrov). Na najnižšej hranici tohto intervalu je ultrafialové a na najvyššej infračervené svetlo, ktoré okom nevidíme. Vlnová dĺžka je rozhodujúcou charakteristikou pre výsledný vnem farby. Najkrajšou hračkou prírody farebného spektra je dúha, ktorú vie obdivovať a pokochať sa jej krásou snáď každý človek.

Farebnosť predmetov a okolia vnímame vďaka odrazu svetla. Ak má predmet červenú farbu, jeho povrch pohltil všetko svetlo, okrem vlnovej dĺžky červeného svetla. Biele svetlo je však tvorené rovnakým zastúpením všetkých zložiek svetla. Rozkladom bieleho svetla prostredníctvom skleného hranola uvidíme celé farebné spektrum. To znamená, že bielu farbu bude mať predmet, ktorý nepohltí výraznejšie žiadnu vlnovú dĺžku a zároveň väčšinu svetla odrazí. Čierny objekt to robí opačne, pohltí väčšinu svetla. Takže objekty bez svetla sa javia ako čierne, nie nadarmo sa hovorí, že v tme je každá krava čierna.

Pôsobenie na psychiku

Ani si neuvedomujeme, že farby pôsobia aj na našu psychiku. Za aktívne sa považujú žltá, oranžová, červená a o ich vyznávačoch sa hovorí, že sú nadpriemerne aktívni, nemusí to však vždy byť pozitívum. Za pasívne farby sa považujú modrá, azúrová, zelená a žltozelená, ktoré charakterizujú pasivitu, ale nemusí to byť však niečo negatívne, ale naopak, pozitívne, uvážlivé až meditatívne a pod. Farbami, ktoré vyvolávajú teplý pocit sa považujú žltá, oranžová, žltozelená a chladnými sa považujú azúrová, modrá, fialová a ružová.

Ak budeme mať priestor vystavený nadmernému slnečnému žiareniu a steny zafarbíme teplými farbami, v našej psychike bude tento priestor vytvárať takzvané psychické peklo. Príliš nervózni ľudia by nemali dlho zotrvávať v priestoroch s aktívnymi farbami, ani tí, čo majú ustavičný pocit tepla. Ak sme sa však rozhodli pre teplé farby nášho domu, okolie by sme mali dotvoriť napríklad bohatou zeleňou, nielen kvôli estetike, ale aj kvôli psychickej pohode.

Ak však netrpíme farbosleposťou, nebudeme mať problém s výberom farebnosti, ale v každom prípade netreba zabúdať na pripomienky odborníkov, pretože oni už o nej vedia viac ako bežný človek. Spomínaná farbosleposť môže byť príčinou zlého výberu, pretože farboslepí si pletú červenú farbu so zelenou alebo modrú zo žltou. Asi viete, že napríklad americký herec Paul Newman (nar. 26. 1. 1925) bol kvôli nej prepustený z námorníctva, a napriek tomu sa z neho stal populárny človek. Ešte jedna perlička z jeho života. Bol synom nemeckého Žida a jeho matkou bola rodáčka zo slovenského Ptičia, neďaleko Humenného.

Ak trpíme napríklad svetloplachosťou, čo je porucha zraku, kedy nám prílišná intenzita svetla znepríjemňuje život a musíme používať tmavé okuliare, pri výbere farby nášho obydlia treba mať na zreteli aj tento problém. Náš dom nám nemôže byť predsa na obtiaž celý život. V tomto prípade sú riešením neutrálne farby (jemná zelená, maslová, svetlohnedá...).

Zoznámme sa však bližšie s jednotlivými farbami a vytvorme si o nich trochu hlbší obraz.

Červená

Táto farba zodpovedá najnižším frekvenciám elektromagnetického žiarenia, ktoré dokáže oko vnímať. Patrí medzi základné farby spektra, je to farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou približne 700 nm. Svetlo s ešte nižšou frekvenčnou dĺžkou už ľudské oko nie je schopné vnímať a poznáme ho ako infračervené žiarenie.

Doplnkovou farbou červenej je tyrkysová. Okysličená ľudská krv má tiež červenú farbu, ktorú zapríčinila prítomnosť hemoglobínu. S týmto faktom pravdepodobne súvisí ďalšia symbolika: červená farba symbolizuje hnev. Planéta Mars má červenkastú farbu (z dôvodu prítomnosti oxidov železa), pre ktoré bola asociovaná s bohom vojny Marsom. V kresťanstve je červená farba symbolom preliatej krvi mučeníkov, preto sa používa ako liturgická farba pri ich pamiatke. V tradícii antického Ríma sa červená alebo purpurová farba chápe ako farba kráľovská alebo slávnostná.

Červená farba je výrazná, preto sa chápe ako signál varovania alebo inej dôležitej správy, na semafore znamená stoj. Symbolizuje tiež lásku alebo erotiku. V čínskej tradícii je červená farbou šťastia. V účtovníctve (najmä v anglicky hovoriacich krajinách) sa ňou označoval dlh, prípadne strata. Výraz v červených číslach teda znamená upozornenie, že ste v strate.

Oranžová

Patrí medzi farby viditeľného spektra s vlnovou dĺžkou medzi červenou a žltou, približne 620 až 585 nm. Pomenovanie oranžová je odvodené od farby pomaranča. Vyrába sa zmiešaním žltej s červenou, alebo presnejšie fialovou.

Oranžová sa niekedy používa ako varovanie či zvýraznenie, podobne ako žltá. Oranžová je národnou farbou Holandska, keďže vládnúca dynastia má svoje počiatky v nasavsko-oranžskom rode. V Severnom Írsku sa oranžovou označujú protestanti. V Indii oranžová označuje hinduizmus. Oranžovú farbu ako svoj symbol používajú židovskí osadníci v Pásme Gazy.

Žltá

Patrí medzi základné farby spektra a je to farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou medzi 565 až 590 nm. Pri farebnej tlači (CMYK) jej doplnkovou farbou je modrá. Niektorí výtvarní umelci však kvôli charakteru pigmentu vo farebných pastách považujú za doplnkovú farbu žltej purpurovú.

Žltá farba je veľmi výrazná, maximum slnečného žiarenia je práve v oblasti žltej farby a ľudské oko je na ňu mimoriadne citlivé. Z toho dôvodu sa žltá používa na upútanie pozornosti, ako varovanie a podobne, je signálnou farbou (aj v prírode). Najväčší účinok dosahuje v kontraste s čiernou. Na semafore značí žltá "pozor", resp. blízku zmenu signálu. V športe žltá značí varovanie (napr. žltá karta), pri automobilových pretekoch signalizuje žltá vlajka výstrahu, autá sa nesmú predbiehať. Vysoko viditeľné žlté farby sú používané v cestnej premávke pre konštrukčné zariadenia, žltým majákom bývajú označené vozidlá, ktoré môžu ohroziť okolitú premávku. V Kanade a USA sú autobusy natreté na žlto z dôvodu viditeľnosti a bezpečnosti. Žltá v umení často zastupuje zlatú, ktorá je symbolom večnosti. V tradičnom západnom umení je žltá farba farbou bohatstva, otcovstva, ale tiež závisti.

Bola symbolom čínskych cisárov a monarchie. Ceruzky majú žltú farbu kvôli spojitosti s Čínou, kde sa nachádza najkvalitnejší grafit, tradične sa na žlto farbili iba ceruzky vyrobené v Číne.

Dočasné vodorovné dopravné značky sú žltej farby, na rozdiel od trvalých, ktoré sú biele.

Zelená

Tiež patrí medzi základné farby spektra s vlnovou dĺžkou približne 520 - 570 nm. Jej doplnkovou farbou je fialová.

Zelená farba je symbolom prírody, pretože väčšina rastlinstva má zelenú farbu, čo je zapríčinené prítomnosťou chlorofylu. Ten silne absorbuje elektromagnetické žiarenie vo vlnových dĺžkach modrej a červenej, čo spôsobuje, že odrazené svetlo sa javí ako zelené.

Ľudské oko je najcitlivejšie na zelenú farbu, čo je dôsledok evolúcie, pretože na Zem dopadá zo Slnka najviac žiarenia práve v oblasti zelenej farby.

Zelená je tradičná farba islamu, pravdepodobne pre nedostatok zelene v púštnych oblastiach. Zelená farba vo všeobecnosti označuje voľno, používa sa pri signalizácii v doprave a označení východov. Zelená farba je asociovaná so závisťou, v zmysle ozelenieť závisťou. Neskúsená osoba býva označovaná ako zelenáč, čo môže mať pôvod v prirovnaní k zelenej farbe nezrelého ovocia.
Kvôli schopnosti kamufláže sa zelená používa tradične ako farba vojenských uniforiem.

Modrá

Základná farba spektra, je to farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou zhruba 470 nm. Jej doplnkovou farbou je žltá.

Denná obloha má modrú farbu preto, že to spôsobuje rozptyl svetla (Rayleighov) na molekulách vody. Podobne má aj hrubá vrstva vody modrú farbu, pretože voda pohlcuje červené svetlo s vlnovou dĺžkou asi 750 nm. Oproti tomu ťažká voda je bezfarebná, lebo absorbuje žiarenie vyšších vlnových dĺžok.

Modré goliere je metaforické označenie robotníkov - ako biele goliere sú označení úradníci. Modré svetlo na železničnom návestidle znamená "posun zakázaný".

Modrá farba zvyčajne označuje mužov alebo chlapcov, naopak, ružová označuje ženy a dievčatá.

Termín "človek s modrou krvou" označuje človeka z aristokracie. Dôvodom je, že cez neopálenú kožu sú lepšie vidieť modro sfarbené žily. Modrá stuha je ocenenie udeľované lodi, ktorá dosiahne najrýchlejšieho času pri preplávaní Atlantiku.

Na lekárskych diagramoch sa modrou farbou označuje neokysličená krv, resp. žily, ktoré ju vedú.

Svetlomodrá farba (azzurro) je národná farba Talianska, používajú ju na reprezentačných dresoch ich športovcov, i keď ich trikolóra nemá modrú farbu.

Fialová

Táto farba zodpovedá najvyšším frekvenciám, ktoré je ľudské oko schopné vnímať, v širšom ponímaní je to tiež akákoľvek farba medzi červenou a modrou. Fialová patrí medzi základné farby spektra, je to farba monochromatického svetla s vlnovou dĺžkou približne 380 - 420 nm. Svetlo s vyššou frekvenciou, ktoré už ľudský zrak nedokáže vnímať sa nazýva ultrafialové žiarenie (UV).

UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D, na vytvorenie jeho potrebného množstva postačuje niekoľko desiatok minút tohto žiarenia denne. No nadmerné vystavovanie kože vplyvom UVA a UVB žiareniu vedie k jej poškodeniu. UVA žiarenie zapríčiňuje starnutie kože a negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Nadmerné vystavovanie kože UVB žiareniu (opaľovanie) vyvoláva spálenie kože (začervenanie). Pri intenzívnom a dlhodobom pôsobení môže viesť až k nádorom kože. Jedným zo spôsobov, ako ochrániť kožu pred negatívnym vplyvom UV žiarenia je používanie ochranných prípravkov pred slnečným žiarením.

Biela

Túto farbu oko vníma v prípade, že z daného smeru prichádza svetlo všetkých farieb. Jej opakom je čierna, ktorá vzniká, keď do oka nedopadá žiadne svetlo. Dojem bielej farby je možné dosiahnuť tiež zmiešaním základných farieb spektra (červená, zelená, modrá), pretože práve na tieto farby je ľudské oko citlivé.

Až do doby Isaaca Newtona popisoval prevládajúci vedecký názor bielu ako základnú farbu, z ktorej vznikajú ostatné farby tým, že sa k bielemu svetlu primieša čosi, čo ho zafarbí. Newton navrhol pokus, pri ktorom svetelným hranolom rozložil biele svetlo na farebné spektrum, ktoré ďalším hranolom spojil opäť do bieleho svetla. Tým dokázal, že farebné svetlo je základné a že biele svetlo vzniká zmiešaním ostatných farieb.

V bežnom živote sa za biele svetlo dá považovať denné (slnečné) svetlo ako aj umelé osvetlenie pomocou žiaroviek, žiariviek a pod. Je však zrejmé, že tieto druhy svetla nie sú "rovnako biele". Napríklad svetlo žiarovky má oproti žiarivke výrazne žltejší odtieň. Tieto odtiene bieleho svetla sú popisované tzv. farebnou teplotou. Žlté je teplé svetlo a do modra sfarbené - studené.

Ako bieli sú označovaní príslušníci bielej rasy, tzn. ľudia svetlej farby pleti. Vo všeobecnosti je biela synonymom čistoty a nepoškvrnenosti. Biela farba je v západnej kultúre aj v Japonsku tradičnou farbou svadobných šiat nevesty. V čínskej a indickej tradícii je biela farba smútočnou, symbolizuje smrť a je farbou duchov. Biela vlajka symbolizuje kapituláciu alebo prímerie, tzn. symbolizuje mierové úmysly v období vojny. Ako biely šum sa označuje signál či zvuk, ktorý obsahuje zmes signálov všetkých frekvencií (podobne ako biele svetlo obsahuje zmes svetla všetkých farieb).

Sivá

Táto farba (alebo skôr celá skupina farieb) je na pomedzí bielej a čiernej. Vzniká zmiešaním týchto farieb v ľubovoľnom pomere.
Sivá je symbolom všednosti a obyčajnosti. Šedivý život je výraz pre nezaujímavý, priemerný život. Sivá farba označuje niečo medzi zlom - čiernou farbou a dobrom - bielou farbou. Šedá zóna je výraz pre hranicu medzi zákonným a nezákonným. Ľudské vlasy v starobe šedivejú, takže sivá farba môže byť chápaná aj ako symbol staroby alebo vyzretosti. Sivá sa však v tomto prípade chápe ako strieborná, strieborná farba múdrosti, rozvážnosti. Šedou eminenciou označujeme "človeka v pozadí", osobu, ktorá má rozhodujúci vplyv na politické alebo ekonomické rozhodnutia, no nevystupuje verejne, oficiálne sa jej činnosť prezentuje ako rozhodnutia niekoho iného, tzv. "ťahá za nitky".

Čierna

Túto farbu vníma oko v prípade, že z daného smeru neprichádza žiadne svetlo. Jej opakom je biela, ktorá vzniká tým, že do oka prichádza svetlo všetkých farieb.

Tento nedostatok svetla môže byť spôsobený buď neexistenciou žiadneho zdroja svetla, alebo tým, že príslušný materiál pohlcuje svetlo všetkých farieb, namiesto toho, aby niektoré farby odrážal. Čierny pigment môže byť tiež tvorený zmesou niekoľkých pigmentov, z ktorých každý pohlcuje niektoré farby, čím v konečnom dôsledku pohlcuje natoľko veľkú časť viditeľného spektra, že sa dá označiť za čierny.

Orientačné porovnanie cien jednotlivých druhov materiálov fasádnych omietok a farieb (viď obr.)

Farebné modely

Tón farby charakterizuje jej vlnovú dĺžku v jej spektrovom intervale. Sýtosť farby vyjadruje intenzita farby pomocou zloženia monochromatického a bieleho svetla. Z toho vyplýva, že sýtosť farby je tým väčšia, čím menší je rozsah jej vlnových dĺžok a má čím menšie množstvo zložiek bieleho svetla. Svetlosť farby závisí od relatívnej veľkosti podráždenia sietnice, a teda aj od citlivosti oka na jednotlivé farby, ktoré je najcitlivejšie na strednú časť spektra. Preto sa rovnako sýte farby blízke tejto zložke javia, ako svetlejšie voči protikladným zložkám modrofialovým. Parametrom svetlosti je aj množstvo energie vyžiarenej jednotkovou farebnou plochou.

Na miešanie a vytváranie rôznych farieb sa používajú takzvané farebné modely.

Farebný model RGB je najčastejšie využívané kódovanie farby bodu obrázka. Empiricky sa zistilo, že takmer všetky farby sa dajú vytvoriť zmiešaním ľubovoľných troch nezávislých farieb (t. j., že pomocou zmiešania dvoch nedostaneme tretiu). Najvýhodnejšie pre výrobu svetelných lúčov (aditívny farebný systém) bolo použitie farieb červená (Red), zelená (Green), modrá (Blue).

Farebný model CMY je model, ktorý používa doplnkové farby (substraktívny farebný systém). V modeli RGB platilo, že ak zmiešame všetky tri základné farby s maximálnou sýtosťou, dostaneme bielu farbu. Takýto spôsob je výhodný pri obrazovkách monitorov, pretože tienidlo je čierne. Pri tlačiarňach sa však tlačí na biely papier, preto potrebujeme vziať také farby, pri ktorých, ak zmiešame ich najsýtejšie odtiene, dostaneme čiernu farbu. Takéto farby dostaneme, keď zoberieme doplnkové farby k farbám červená, zelená a modrá. Týmito farbami sú azúrová (Cyan), purpurová (Magenta) a žltá (Yellow). Kvôli tomu, že je lacnejšie vyrobiť čierny atrament ako ho miešať pomocou týchto troch farieb, sa k týmto farbám pridáva i samostatná čierna farba a tento model sa označuje tiež CMYK, kde posledné písmeno je odvodené od blacK - čierna.

Vo farebnom modeli CMY(K) možno čiernu farbu vytvoriť niekoľkými spôsobmi: V pôvodnom modeli CMY čierna vznikala zmiešaním všetkých troch základných pigmentov v príslušnom pomere tak, aby výsledná zmes pohlcovala všetky farby. Takáto čierna farba sa však v praxi ukazuje ako nekvalitná, s farebným (najčastejšie špinavo hnedým) nádychom. Preto sa ku trom základným pigmentom pridal špecializovaný čierny pigment, ktorým sa dosahuje práve dokonalá čierna farba - tým vznikol farebný model CMYK.

Všetky tieto informácie sú dnes prepracované do vysokosofistikovaných počítačových programov, ktoré používajú architekti, ale aj výrobcovia farieb pri svojej práci. Architekt na obrazovke počítača "namieša" tisíce farieb a "maľuje" vizualizácie vášho domu dovtedy, až kým váš a jeho vkus nájdu spoločné stanovisko. Nasleduje vaša cesta do výrobne tenkovrstvových omietok. Tu majú ten istý program, ktorý však vydá pokyn v presných dávkových pomeroch do miešačiek na zmixovanie jednotlivých pigmentov a miešačky pripravia "vašu" farbu do plastových vedier. Už len aby "páni majstri" rešpektovali predpisy na správnu aplikáciu.

Teória vytvárania farebnosti fasád a ich pôsobenie na vzhľadnejších obytných sídlach, by si zaslúžila viacej priestoru. Pre základné poznanie sú tieto informácie postačujúce. Takže na záver vám prajeme pokojný a citlivý výber farby pre fasádu vášho domu.

Spracoval: Jozef Hilbrycht 

zdroj: Dom a Byt­­­

Páčil sa vám článok?

áno: 143     nie: 129

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Fasády rodinné domy, Fasády farby
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby