preskočiť na hlavný obsah

Facility management s ohľadom na udržateľnosť

/up/images/featured/images/0-facilitymanagement.jpg

Facility management (FM) sa môže podieľať na dosiahnutí udržateľnosti budovy, pretože pokrýva široké spektrum činností v oblasti ekonomických, environmentálnych a sociálnych aspektov. FM svojim holistickým prístupom bude hrať dôležitú úlohu v nasledujúcich rokoch a riadiť splnenie budúcich požiadaviek na prevádzku budov (1). Výskum a štúdie ukazujú, že správnou, čiže riadenou prevádzkou udržateľnej budovy sa môžu dosiahnuť veľké finančné úspory každý rok.

Zavedením FM sa môže dosiahnuť zníženie prevádzkových nákladov, je zabezpečená zvýšená ochrana zdravia, dosahuje sa zvýšenie produktivity zamestnancov, znižovanie spotreby energie, vody a iných zdrojov a zníženie celkového vplyvu na životné prostredie. Strategická a koncepčná činnosť FM spočíva v dlhodobom plánovaní podporných činností. To umožňuje útvaru FM analyzovať situáciu v oblasti podporných procesov a podľa požiadaviek managementu firmy vypracovať podklady pre rozhodnutie zmeny stratégie za účelom dosiahnutia prevádzkovej efektivity. Konečným efektom vzájomných väzieb je posilnenie všetkých procesov, pomocou ktorých pracovníci na svojich pracoviskách v príjemnom a výkonnosť podporujúcom prostredí podajú čo najlepšie výkony. V konečnom dôsledku tak FM pozitívne prispieva k ekonomickému rastu subjektu, a tým k zvýšeniu jeho kon kurencieschopnosti [2].

Úlohou facility manažéra je aplikovať služby FM čo najefektívnejšie. Je dôležité navrhnúť vhodné metódy na monitorovanie daných procesov v rámci poskytovania služieb FM. Preto sa zavádzajú kľúčové výkonnostné ukazovatele (KPI), ktoré vyjadrujú podstatné informácie o výkone dodávky služieb FM. Cieľom tohto príspevku je návrh KPI a stanovenie ich dôležitosti pri posudzovaní prevádzky budov z hľadiska FM.

Facility management a udržateľnosť budov

Pojem udržateľnosť budov zahŕňa rešpektovanie troch základných aspektov udržateľnosti  ekonomickej, environmentálnej a sociálnej [3], [4]. Tieto aspekty sú neoddeliteľne spojené medzi sebou a vzájomne previazané, a existuje medzi nimi dynamická rovnováha [5]. (obr. 1)

Ekonomický aspekt udržateľnosti zahŕňa:
•    vytváranie nových pracovných trhov a príležitostí pre rast tržieb,
•    zníženie nákladov pomocou zlepšenia efektívnosti a znižovanie spotreby energie a surovín.
Ekonomický aspekt sa teda týka nákladov a prínosov, ktoré meria svoj dopad na ekonomiku.
Environmentálny aspekt udržateľnosti predstavuje:
•    redukovanie a znižovanie odpadu a emisií do prostredia,
•    znižovanie vplyvov na ľudské zdravie,
•    využívanie obnoviteľných zdrojov surovín,
•    odstránenie toxických látok. Environmentálny aspekt sa týka
súčasného využívania prírodných zdrojov, zváženia dôsledkov na kvalitu a množstvo využívaných zdrojov.

Sociálny aspekt udržateľnosti rešpektuje:
•    zdravie a bezpečnosť, dopady na miestne obyvateľstvo, kvalita života, výhody pre znevýhodnené skupiny,apr. pre zdravotne postihnutýchľudí.

Sociálny aspekt sa týka medzigene račnej etiky a uznáva sa dôležitosť tradícií ekosystémov a kultúry.

Charakteristika kľúčových výkonnostných ukazovateľov

Podľa [9] sú kľúčové výkonnostné ukazovatele definované ako ukazovatele, vyjadrujúce podstatné informácie o výkone dodávky služieb FM. Celková výkonnosť dodávky služby je zložená z výkonností jednotlivých jej častí, preto je veľmi dôležité správne rozloženie zvolených ukazovateľov na konkrétne procesy, tzv. dezagregácia KPI. Vhodne zvolené KPI umožnia dostatočne presne monitorovať výkonnosť konkrétneho procesu s ohľadom na tvorbu výstupov a pridanej hodnoty.

Štandardizovanie metodiky výpočtu KPI a určenie dátových zdrojov nevyhnutných na jeho vyčíslenie, je rovnako dôležité ako samotné určenie KPI. V tomto kroku je vhodné zohľadniť možnosti vyhodnocovania, prípadne zvážiť možnosti extrahovania údajov z informačných systémov a ich následné automatizované spracovanie.

Ukazovatele musia mať stanovené ciele, ktoré majú byť založené na stratégiách, bezprostredne súvisia s faktormi úspechu a tiež s charakteristikami produktov FM, ktoré sú významné pre organizáciu klienta. Tieto ciele sa majú zakladať exaktne. V dôsledku životného cyklu produktov FM sa požiadavky, kritické faktory úspechu a ciele menia s postupom času. Systém merania by sa mal tomuto prispôsobiť. Samotné metódy merania by sa mali navrhnúť tak, aby umožňovali zmeny a zodpovedali vývoju a zmenám stratégie, alebo hlavných procesov, neustálemu zlepšovaniu meraní a spôsobu zberu a nahlasovaniu údajov. Podľa [10] využívanie KPI majú dlhú históriu a sú široko využívané v rôznych oblastiach (spokojnosť zákazníka, nedostatky, doba výstavby a nákladov, produktivita, ziskovosť, vplyv na ŽP, atď.). KPI sú jedným z najlepších ukazovateľov v nástrojoch používaných v oblasti hodnotenia FM [10].

Kritériá výberu ukazovateľov

Proces výberu kritérií ukazovateľov a výber meracieho systému má byť taký, aby bolo možné [11]:
•    definovať zámery/ciele, ktoré sa majú dosiahnuť;
•    uvážiť, do akej miery dobrý výsledok zodpovedá dopytu;
•    označiť, do akej miery sú uspokojené potreby/požiadavky a hodnoty všetkých častí organizácie klienta a organizácie poskytovateľa;
•    indikovať stav úloh, procesov, operácií alebo projektov;
•    porovnať (interné a externé porovnávacie testy);
•    diagnostikovať (analýza silných a slabých miest);
•    plánovať a monitorovať zlepšovacie/vývojové opatrenia;
•    monitorovať zmeny/vývoj v priebehu času;
•    identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú výkon/kvalitu;
•    atď.

Požadované vlastnosti ukazovateľov

Proces výberu ukazovateľov musí byť ľahko pochopiteľný a spätne sledovateľ ný. Ukazovatele musia vyhovieť nasledujúcim vlastnostiam [11]: reprezenta tívnosť, adekvátnosť kontextu, transpa rentnosť, opakovateľnosť (opakovať meranie), zrozumiteľnosť, poddajnosť k zoskupovaniu, kritériá ich výberu majú byť pochopiteľné a spätne sledo vateľné, vysoká kvalita údajov a znalosť ich neurčitosti, citlivosť na zmeny v priebehu času, vhodnosť na zaznamenávanie trendov, vhodnosť na porovnávanie, citlivosť k interakcii s faktormi úspechu, relevantnosť vo vzťahu k faktorom úspechu, vplyv a kontrolovateľnosť, dostupnosť údajov, možnosť aktualizácie, primerané úsilie pre zber údajov, atď.

Návrh kľúčových výkonnostných ukazovateľov hodnotenia FM v udržateľných budovách

Veľká Británia, má dlhú históriu v používaní kľúčových výkonnostných ukazovateľov v oblasti FM. Podľa tejto štúdie sú kľúčové výkonnostné ukazovatele vo FM rozdelené nasledovne do troch hlavných skupín [10]:
•    ekonomické (spokojnosť klientov s výkonom, spokojnosť zákazníka  so servisom, ziskovosť, predvídateľnosť nákladov (projekt, dizajn, konštrukcia), časová predvídateľnosť (projekt, dizajn, konštrukcia), produktivita, bezpečnosť, poruchy, náklady a čas),
•    sociálne (kvalifikácia zamestnancov, fluktuácia zamestnancov (pohyb pracovných síl), absencia chorých, bezpečnosť, pracovná doba, spokojnosť a zručnosť, rovnosť a rozmanitosť, školenia, platenie a investori) a
•    environmentálne (vplyv na životné prostredie  produkcia a konštrukčný proces, využitie energie (pri návrhu)  výkonne, využitie energie  pri stavebných procesoch, využitie siete vody (pri návrhu)  výkonne, využitie verejných vodovodných sietí (pri návrhu)  pri stavebných procesoch, odpady  pri stavebných procesoch, obchodný pohyb vozidiel  pri stavebných procesoch, vplyv na biodi verzitu  pri výkone a pri stavebných procesoch, oblasť vytvoreného prostredia a celoživotné vykonávanie.

Podľa ďalšej štúdie [12] sa FM hodnotí z hľadiska 5 aspektov: bezpečnosť, čistenie, opravy a údržba, príroda a voľný čas a všeobecný management.

Podľa štúdie [13] nástroje na hodnotenie výkonnosti služieb FM zahŕňajú hodnotenie stavebnej kvality na Novom Zélande (Building Quality Assessment BQA), nástroje a metódy údržby v Kanade (Serviceability Tools and Methods STM), a postobsadenosť posudzovaných budov a ich inžinierstva vo Veľkej Británii (Postoccupancy Review Of Buildings and their Engineering PROBE). Táto štúdia poskytuje prostriedky pre facility manažérov na rozvoj súčasného súboru nástrojov poskytujúcich určitú dohodu o využití údajov.

Podľa [14] sa v USA vykonal prieskum na základe webu na kvantifikáciu výkonnosti budovy, zameraný na spokojnosť zamestnancov v ich pracovnom prostredí.

Vzhľadom na zvyšujúci sa význam služieb FM, štúdií v tejto oblasti majú multiplikačný efekt. Podľa [15] sú identifikované hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú spokojnosť obyvateľov na sídliskách: správa a údržba nehnuteľnosti, osvetlenie a vetranie, pohodlie lokality, vzhľad budovy, okolité prostredie, priestorový pohyb, inštalácie požiarnej bezpečnosti, vhodnosť lokality vrátane súkromia a použitie stavebných materiálov.

Podľa [16] sa sledovala a merala kvalita služieb podľa 5 aspektov: hmotný majetok, spoľahlivosť, reakcie, zabezpečenie a empatia, ktoré sú následne rozdelené na množstvo sledovaných podskupín. Tieto sa následne vyhodnotili a stanovili sa pre ne váhy významností. V ďalšej štúdii [17] bol vyvinutý systém pre posudzovanie zdravotných a bezpečnostných podmienok pre bytové domy.

Na základe týchto poznatkov s cieľom prevádzky budov rešpektujúcej kritériá udržateľnosti sú KPI rozdelené do 3 skupín: ekonomických, sociálnych a environmentálnych. Pre každú skupinu sú navrhnuté kľúčové výkonnostné ukazovatele.

Ekonomické ukazovatele:
•    Spokojnosť klientov  s výkonom,
•    Spokojnosť zákazníka  so servisom,
•    Ziskovosť a výnosy počas prevádzky,
•    Predvídateľnosť nákladov (návrh, projekt, výstavba),
•    Časová predvídateľnosť (návrh, projekt, výstavba),
•    Produktivita zamestnancov,
•    Poruchy, opravy a výmeny drobných súčiastok,
•    Čistenie a údržba,
•    Náklady spojené s prevádzkou a údržbou budovy,
•    Nájmy,
•    Čas prevádzkovania budovy,
•    Mzdy zamestnancov,
•    Školenia zamestnancov,
•    Dane,
•    Dotácie.

Sociálne ukazovatele:
•    Kvalifikácia zamestnancov,
•    Fluktuácia zamestnancov (pohyb pracovných síl),
•    Zdravie a komfort, absencia chorých,
•    Bezpečnosť/ochrana,
•    Pracovná doba,
•    Spokojnosť a zručnosť,
•    Rovnosť a rozmanitosť,
•    Výkonnosť zamestnancov,
•    Dostupnosť (dostupnosť pre osoby so špecifickými potrebami; prístup zamestnancov k sústavám techniky prostredia),
•    Adaptabilita (schopnosť prispôsobiť sa individuálnym potrebám užívateľov, zmenám požiadaviek užívateľov, technickým zmenám, či zmene užívania),
•    Záťaž na okolie (hluk, emisie do vonkajšieho ovzdušia, pôdy a vody, oslnenie a tienenie, otrasy a vibrácie, lokálne veterné podmienky).  

Environmentálne ukazovatele:
•    Vplyv na životné prostredie  počas prevádzky budovy,
•    Potreba energie (pri návrhu)  energetická hospodárnosť budov,
•    Spotreba energie pri procese výstavby,
•    Potreba vody (pri návrhu)  vodné hospodárstvo budov,
•    Spotreba vody pri procese výstavby,
•    Produkcia odpadov  odpadové hospodárstvo budov,
•    Produkcia odpadov pri procese výstavby,
•    Vplyv na biodiverzitu pri procese výstavby,
•    Doprava z miesta odberu na miesto výstavby pri procese výstavby,
•    Pretváranie okolitého prostredia,
•    Zohľadnenie životného cyklu budov.

Na Slovensku takto navrhované KPI v súčasnosti nie sú spracované. Organizácie a spoločnosti väčšinou používajú svoje vlastné nástroje a štatistiky. Najbežnejšie používaným nástrojom je zoznam (napr. index spokojnosti zákazníka, plnenie cieľov kvality, interné procesy učenia sa a rastu, pridaná hodnota, interný audit, plnenie plánu predaja, či plnenie plánu vzdelávania, atď.). Všeobecne majú spoločnosti väčšinou KPI nazvané pod iným menom, čo ale nie je problém. Väčší problém je v tom, že firmy majú len interné databázy.

Stanovenie váh významnosti kľúčových výkonnostných ukazovateľov

Existuje viacero metód a prístupov na stanovenie váh významností. Ide napríklad o bodovaciu metódu, metódu poradia, metódu párového porovnávania kritérií  Fullerova metóda, metóda kvantitatívneho párového porovnávania kritérií, určenie váh kritérií z geometrického priemeru riadku, Saatyho metóda, či stanovenie váh kritérií pomocou stromu cieľov.

Analyzovať a stanoviť váhy významnosti jednotlivých skupín kľúčových výkonnostných ukazovateľov podľa ich relatívnej dôležitosti je nevyhnutné z hľadiska objektivizovania a vytýčenia ukazovateľov pre udržateľné budovy. Významnosť jednotlivých aspektov a navrhnutých ukazovateľov bola určená pomocou dotazníka, ktorý vyplnilo 30 respondentov  odborníkov pracujúcich v oblasti FM. Na základe výsledkov z dotazníkov sa spracovali matice, na základe ktorých sa vypočítali hodnoty váh významnosti jednotlivých aspektov a následne navrhnutých kľúčových výkonnostných ukazovateľov. Dotazníky boli hodnotené skupinami odborníkov pracujúcich v oblasti FM, čím sa zabezpečila vyššia miera objektivity pri určovaní KPI ukazovateľov a ich váh.

Na určenie váh významnosti sa použila metóda multikriteriálneho (viackri teriálneho) rozhodovania, ktorá je založená na matematickom modelovaní. Na základe štúdia metód multikriteriálnej analýzy boli predmetné metódy konfrontované s potrebami zavedenia FM a jeho hodnotenia pomocou kľúčových výkonnostných ukazovateľov do organizácie. Vypracovalo sa niekoľko variantov určovania váh významnosti. V prvom kroku sa určili váhy významnosti ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov a v druhom kroku sa určili váhy navrhnutých KPI ukazovateľov. Stanovenie váh týchto dvoch úrovní sa vykonalo pomocou metód multikrite riálnej analýzy, a to geometrickým priemerom riadku, metódou párového porovnávania  tzv. Fullerovou metódou a Saatyho metódou. Na samotné určovanie váh významnosti sa ako najvhodnejšie javia Saatyho metóda a geometrický priemer riadku. Na určovanie váh významnosti aspektov a KPI ukazovateľov pomocou týchto metód sa použil voľne dostupný program na multikriteriálnu rozhodovaciu analýzu MCA7 [18]. Podkladom na aplikáciu multikriteriálnej analýzy bol už spomínaný dotazník, vyplnený odborníkmi pracujúcimi v oblati FM. V tab. 1 sú uvedené váhy významnosti pre aspekty FM, ktoré sú vyhodnotené Fullerovou metódou, Saatyho metódou a metódou určenia váh kritérií z geometrického priemeru riadku.

Na grafe je znázornenie váh významnosti hlavných aspektov FM stanovených Saatyho metódou.

V tabuľkách 2, 3 a 4 sú uvedené váhy významnosti navrhovaných KPI ukazovateľov, ktoré sú vyhodnotené Fullerovou m,etódou, Saatyho metódou a metódou určenia váh kritérií z geometrického priemeru riadku.
´
Vyhodnotenie

V tabuľkách 5, 6 a 7 sú uvedené váhy významnosti aspektov a KPI. Váhy významnosti ukazovateľov sú stanovené podľa percentuálnej váhy významnosti daného aspektu.

Najvyššia váha významnosti bola pridelená ekonomickým aspektom (50 %). Respondenti určili ako najdôležitejší ukazovateľ Spokojnosť klientov  s výkonom (7,98 %). Naopak najmenej významným sa javí ukazovateľ Školenia zamestnancov (0,47 %). Sociálny aspekt získal váhu významnosti 33,33 %. V rámci tohto aspektu má ukazovateľ Výkonnosť zamestnancov najvyššiu váhu významnosti 7,90 %. Ako najmenej významný sa javí ukazovateľ Rovnosť a rozmanitosť (0,57 %). Environmentálne aspekty získali najnižšiu váhu významnosti (16,67 %). Z týchto aspektov má najväčšiu významnosť ukazovateľ Potreba energie (pri návrhu)  energetická hospodárnosť budov (4,37 %) a ako najmenej významný sa javí ukazovateľ Spotreba vody pri procese výstavby (0,30 %). Následne bude nevyhnutné zvážiť, či ukazovatele, ktoré sa javia ako najmenej významné z pohľadu pridelenia váh významností vo FM z hľadiska navrhovania a užívania udržateľných budov, sa z posudzovania vylúčia.

Záver

Z navrhovaného množstva ukazovateľov sa dá ľahko identifikovať, ktoré kľúčové výkonnostné ukazovatele vo FM sú dôležitejšie z hľadiska navrhovania a užívania udržateľných budov, čo je účelom tohto vyhodnocovania. Z hľadiska hierarchie najvýznamnejšie ukazovatele sú ekonomické, nasledujú sociálne a napokon environmentálne ukazovatele. Z ekonomických ukazovateľov sú najvýznamnejšie: Spokojnosť klientov  s výkonom, Náklady spojené s prevádzkou a údržbou, Spokojnosť klientov  so servisom a Produktivita zamestnancov, ale tie platia aj pri aplikácii FM v bežných budovách. Naopak najmenej významné sú Školenia zamestnancov, či Dane. Zo sociálnych ukazovateľov majú najväčší význam Výkonnosť zamestnancov, Kvalifikácia zamestnancov a Adap tabilita. Najmenej významné sú Rovnosť a rozmanitosť, Fluktuácia zamestnancov a Zdravie a komfort, absencia chorých. Z environmentálnych ukazovateľov majú najväčší význam Potreba energie (pri návrhu)  energetická hospodárnosť budov a Vplyv na životné prostredie  počas prevádzky budovy a najmenej významné sú Spotreba vody pri procese výstavby, Doprava z miesta odberu na miesto výstavby pri procese výstavby, Produkcia odpadov pri procese výstavby a Spotreba energie pri procese výstavby.

S ohľadom na udržateľnosť budov majú najväčší význam práve environmentálne ukazovatele, tie sú pre udržateľné budovy rozhodujúce. Z pohľadu odborníkov, pracujúcich v oblasti FM, dosiahli environmentálne ukazovatele najnižšiu váhu významnosti, čo však zapríčiňuje to, že FM sa zavádza hlavne kvôli neustále rastúcim finančným nákladom na správu budov a to je dôvod, prečo má najväčší význam ekonomický aspekt a následne aj sociálny. Treba však podotknúť, že dotazník bol vypracovaný na hodnotenie ukazovateľov z hľadiska užívania udržateľných budov. Najefektívnejší význam majú environmentálne ukazovatele z hľadiska návrhu, teda projektovania budov. Využitím zásad environmentálnych aspektov  minimalizovanie negatívneho vplyvu na životné prostredie, efektívne využitie energie pri navrhovaní budov a pri procese výstavby, efektívne využitie vodných zdrojov pri navrhovaní budov a pri procese výstavby, vypracovať podrobný plán odpadového hospodárstva a opatrenia na minimalizovanie množstva emisií, minimalizovanie negatívneho vplyvu na biodiverzitu, efektívne materiálové riešenie z hľadiska dopravy materiálov, dbanie o pretvárania okolitého prostredia a zohľadnenie životného cyklu budov, je možné dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, čo napokon prispieva k celkovej optimalizácii spotreby celkovej energie v užívacej fáze budov. Investície do udr žateľnosti budov prostredníctvom environmentálnych ukazovateľov sú víťazstvom z hľadiska podnietenia potrebného rastu udržateľných budov v EÚ a zároveň vytvoria udržateľné a ekologicky priaznivé prostredie.

Ing. Jarmila Rimbalová, doc. Ing. Silvia Vilčeková, PhD., Stavebná fakulta TU Košice
Recenzent: doc. Ing. Viera Somorová, PhD., Stavebná fakulta STU Bratislava


Literatúra:
[1]STN EN 15 2214: 2012. Facility management, časť 4, Kategorizácia,kácia a štruktúry vo facility managements, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2012
[2]    Somorová    V.: Pripravovaná časť Európskej normy FM  prEN 152213 Kvalita vo facility managemente, Eurostav 11/2010, 16. ročník, ISSN 13351249
[3]    Straube    J.: Building Science Digest 005, Green Building and Sustainabili ty, October 2006, Building Science Press, 2006
[4]    Brophy    V.: Sustainable Urban Design, European Commision, General information, Energie, et. al. 2000, p. 28
[5]    Moughtin    C.  Shirley P.: Urban Design: Green Dimensions, 2nded. Architectural Press is an imprint of Elsevier, 2005, p. 267, ISBN 0 7506 62077
[6]    Hájek    P.  Tywoniak J.: Udržitelná výstavba budov, 2002, Dostupné na: http://www.substance.cz/soubory/ udrzitelna%20vystavba_web.doc.
[7]    Hui    S. C. M.: Environmental Sustaina bility Assessment of Buildings Using Requirements in Building Energy Codes, In: International Conference, Sustainable Building 2002, p. 23  25, September 2002, Oslo, Norway, Available from: http://www.arch.hku.hk/~ cmhui/sb2002cmhui.pdf
[8]    Environmental    Stewardship Committee: Sustainable Guidelines, Stanford University, March 2002, Available from: http://cpm.stanford.edu/process_new /Sustainable_Guidelines.pdf
[9]    STN    EN 15 2211: 2007, Facility management, časť 1, Termíny a definície, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2007
[10]    Némcová Z.: Application of Key Performance Indicators in the Construction Industry: a comparison of the United Kingdom with the Czech Republic, 2009, p. 6
[11]    STN EN 15 2213: 2012, Facility management, časť 3, Návod na kvalitu vo facility managemente, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2012
[12]    Lai J. H. K, Yik F. W. H.: An analytical method to evaluate facility management services for residential buildings. Building and Environment 46, 2011, p. 165  175
[13]    Mc. Dougall G., Kelly J. R., Hinks J., Bititci U. S.: A review of the leading performance measurement tools for assessing buildings, Journal of Facilities Management 2002; 1(2):142e53
[14]    Huizenga C., Laeser K., Arens E.: A webbased occupant satisfaction survey for benchmarking building quality, In: Proceedings of indoor air 2002,    Monterey, CA
[15]    Liu A. M. M.: Residential satisfaction in housing estates: a Hong Kong perspective, Automation in Construction 8, 1999, p. 511  24
[16]    Ling F. H., Li H. L., Yi Y. L.: A service quality measurement architecture for hot spring hotels in Taiwan, Tourism Management 29, 2008, p. 429  438
[17]    Ho D. C. W.: A survey of the health and safety conditions of apartment buildings in Hong Kong, et. al. Building and Environment 43, 2008, p. 764  775
[18]    Korviny P.: Program pro multikri teriální rozhodovací analýzu, Ostrava2003,    s. 27, Dostupné na: http://korvi ny. cz/mca7/uvod.php

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Páčil sa vám článok?

áno: 97     nie: 73

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby