preskočiť na hlavný obsah

Energetická politika Slovenskej republiky

/up/images/featured/images/energeticka_politika.png
Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 11. 1. 2006 aktualizáciu energetickej politiky SR, ktorú iniciatívne vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR. Je to koncepčný dokument reagujúci na nové skutočnosti, ktoré nastali v posledných rokoch v súvislosti s naším hospodárskym vývojom, vstupom SR do EÚ, liberalizáciou energetiky v Európe a prijímaním nových smerníc EÚ.

Význam energetickej politiky

Energetická politika je strategickým, ale pritom dostatočne flexibilným dokumentom, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade až do roku 2030. Tento dokument umožňuje pravidelnéprehodnocovanie a aktualizáciu minimálne každých päť rokov s možnosťou operatívne reagovať na prípadné zmeny faktorov ovplyvňujúcich priamo alebo nepriamo oblasť energetiky. Vychádza z toho, že zabezpečenie trvalo udržateľného ekonomického rastu SR je podmienené zabezpečením spoľahlivej dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia.

Energetická politika predstavuje východisko pre návrh koncepčných zámerov rozvoja celej energetiky a jej jednotlivých častí – elektroenergetiky, tepelnej energetiky, plynárenstva, ťažby, spracovania a prepravy ropy, ťažby uhlia a využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré povedú k zabezpečeniu energetických potrieb Slovenskej republiky a trvalému znižovaniu energetickej náročnosti.

Cieľ a účel energetickej politiky

Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu energetických úspor na strane spotreby. Realizáciou energetickej politiky sa dosiahne zabezpečenie energetických potrieb Slovenskej republiky, vytvorenie konkurenčného prostredia na energetickom trhu s cieľom znížiť náklady na všetkých stupňoch a odstrániť jednostrannú závislosť na dodávateľovi energie. Umožňuje postup k trvalému znižovaniu energetickej náročnosti a zároveň jej realizácia vytvára predpoklady pre zvýšenie energetickej efektívnosti s pozitívnymi prínosmi pre obyvateľov ako aj podnikateľskú sféru a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Prvá časť energetickej politiky sa venuje trendom v európskej energetike a jej ostaveniu v Slovenskej republike. V súčasnosti je európska energetická politika orientovaná, podobne ako naša, na zabezpečenie dostatočného množstva zdrojov energie pri maximalizácii úspor energie. Taktiež sa zameriava na bezpečnosť a plynulosť dodávok energie pri vyváženosti jej zložiek tak, aby boli v prípade výpadku navzájom nahraditeľné. Ďalším dôležitým rysom je diverzifikácia energetických zdrojov a to z hľadiska typov zdrojov ako aj z hľadiska teritoriálneho, keďže európske krajiny takmer polovicu svojej spotreby dovážajú z tretích krajín. Tento dovoz bude aj naďalej rásť vzhľadom na očakávaný ďalší rast spotreby energie a možnosti využívania domácich zdrojov. Najvyužívanejším domácim zdrojom energie v EÚ je uhlie. Postupne sa prejavuje ústup od výroby elektriny a tepla z ropných produktov, avšak dopyt po nich ostáva naďalej vysoký vzhľadom na rast spotreby v doprave. Významný je podiel zemného plynu vzhľadom na jeho ekologickú prijateľnosť, avšak je ho v čoraz väčšej miere potrebné dovážať. Významnú úlohu majú jadrové elektrárne, pričom sa v poslednom čase začal meniť negatívny postoj niektorých členských krajín EÚ k jadrovej energetike vzhľadom na rastúcu spotrebu elektriny a potrebu znižovať emisie skleníko-vých plynov. Členské krajiny EÚ kladú čoraz väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, využíva sa najmä veterná energia a biomasa. Cieľom EÚ do roku 2010 je dosiahnuť 12 %-ný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie, avšak tieto budú predstavovať len významný doplnkový zdroj energie.

V poslednom období u nás boli schválené nové energetické zákony, prebieha reštrukturalizácia odvetvia energetiky a postupná liberalizácia trhu s energiou. Zavedením nových pravidiel trhu sa vytvoril priestor pre využitie výhod, ktoré môžu vzniknúť na vnútornom trhu s elektrinou a s plynom v zmysle väčšej efektívnosti prevádzkovania sústav a sietí, lepšej úrovne poskytovania služieb, tlaku na znižovanie cien a väčšej konkurencieschopnosti. Stále zostáva priestor na realizáciu opatrení zameranýchna zabezpečenie rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, na zníženie rizík dominantného postavenia jednotlivých účastníkov trhu ako aj na zabezpečenie uplatnenia nediskriminačných taríf za prenos a distribúciu elektriny a za prepravu a distribúciu plynu, ako aj na zabezpečenie ochrany práv odberateľov.

V druhej časti sa na základe trendov vývoja jednotlivých zdrojov a typov energie v SR stanovili tieto základné priority pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky:

– nahradiť odstavované výrobné zariadenia výroby elektriny tak, aby sa touto náhradou zabezpečila výroba takého množstva elektriny, ktorá primárne pokryje domáci dopyt na ekonomicky efektívnom princípe,

– prijať opatrenia zamerané na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby,

– znižovať závislosť dodávok energie z rizikových oblastí

– diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest,

– využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla na ekono-micky efektívnom princípe,

– zvýšiť využívanie kombinovanej výroby elektriny a tepla,

– využívať jadrovú energetiku ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane environmentálne akceptovateľnú možnosť výroby elektriny,

– zabezpečiť jadrovú bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární,

– zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu,

– dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu,

– vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín,

– podporovať využívanie alternatívnych palív v doprave.

Tretia časť je zameraná na návrh opatrení a spôsobov na zabezpečenie cieľov energetickej politiky. V oblasti elektroenergetiky sa predpokladá najmä zabezpečenie dostatočných výrobných zdrojov intenzifikáciou existujúcich a výstavbou nových zdrojov.

Taktiež sa predpokladá posilnenie kapacity prenosových elektrických vedení a modernizácia riadiaceho, informačného a telekomunikačného systému riadenia prenosovej sústavy. V oblasti plynárenstva sa opatrenia týkajú najmä diverzifikácie dodávok zemného plynu a cezhraničnej spolupráce ako aj monitorovania dodávok a opatrení na zvýšenie bezpečnosti dodávok, výstavby a údržby existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Oblasť ropy sa zameriava na dobudovanie dostatočných skladovacích kapacít a diverzifikáciu dodávok ropy. Na Slovensku je veľmi rozšírené centralizované zásobovanie teplom (CZT), ktoré zodpovedalo princípu efektívneho využívania energie. Deformované ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosti vyústili do tendencie odpájať sa od CZT a uprednostňovať decentralizované vykurovanie plynom alebo elektrinou. Táto situácia sa však v poslednom období vplyvom rastu ceny plynu mení.

V poslednom období taktiež nastal zvýšený záujem o výstavbu menších jednotiek na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Očakáva sa, že tento trend bude ďalej pokračovať. Tepelná energetika sa bude orientovať na väčšie využitie obnoviteľných zdrojov, najmä na využívanie biomasy a geotermálnej energie. Predpokladá sa tiež významnejšie využívanie slnečných kolektorov, ktoré sú v súčasnosti využívané len sporadicky. Jednou z prioritných možností znižovania energetickej náročnosti je zvyšovanie energetickej efektívnosti. Energetická efektívnosť je významná prierezová oblasť, ktorá zasahuje do všetkých častí ekonomiky napr. hospodárnosti budov, dopravy, priemyslu a spotrebičov, pokrýva tak opatrenia zabezpečujúce úsporu energie na strane výroby ako aj na strane spotreby a prejavuje sa v úsporách energie.

Komplexné riešenie oblasti výskumu a vývoja v energetike je ťažko predstaviteľné bez podpory v rámci prierezových štátnych programov výskumu a vývoja. Prioritouzamera nia výskumu a vývoja budú také oblasti energetiky, ktoré prinesú celospoločenský úžitok a ktorých výsledkom bude zavedenie technológií, ktoré zvýšia konkurencie-schopnosť našej ekonomiky. Na podporu projektov zameraných na medzinárodnú spoluprácu sa využijú najmä prostriedky zo štrukturálnych fondov.

Piata časť sa zaoberá možnosťami financovania opatrení, ktoré sa v dlhodobom horizonte nezaobídu aj bez priamej podpory finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Toto je osobitne aktuálne v prípade realizácie opatrení zameraných na využitie obnoviteľných zdrojov pre výrobu elektriny a tepla, zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie energetickej náročnosti, výskum a vývoj v energetike. Možnými zdrojmi financovania projektov sú prostriedky realizátorov projektov, prostriedky pochádzajúce zo štrukturálnych fondov EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu. Významnú úlohu budú hrať aj financie získané metódou Public-Private Partnership a získané pomocou financovania treťou stranou.

Kľúčovú úlohu bude zohrávať pri využití obnoviteľných zdrojov aj regulátorom uplatňovaná cenová politika. Základným zámerom v tejto oblasti bude aj vytvorenie priestoru pre stabilitu regulačného rámca, jeho určenie na dlhšie časové obdobie (nad 5 rokov) tak, aby bola zabezpečená primeraná návratnosť investície.

Energetická politika SR je koncepčným dokumentom, ktorý predstavuje východisko pre orientáciu jednotlivých účastníkov na energetickom trhu Slovenskej republiky pre dlhšie časové obdobie. Základné právne predpisy a koncepčné dokumenty pre oblasť energetiky a energetická politika SR sú zverejnené na webstránke MH SR www.economy.gov.sk.

Zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 149     nie: 254

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby