preskočiť na hlavný obsah

Energetická kvalita stavieb

/up/images/featured/images/energeticka_certifikacia_budov.png

Energetická kvalita budovy sa doteraz zvyčajne posudzovala podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie v kWh/m2/rok (porovnávalo sa plnenie normových požiadaviek) alebo v celkových tepelných stratách v kW, ktoré sa použili na dimenzovanie vykurovania. Potešiteľné je, že táto prax je už minulosťou, lebo energetická kvalita sa dlhodobo podceňovala.

Energetická kvalita budovy sa doteraz zvyčajne posudzovala podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie v kWh/m2/rok (porovnávalo sa plnenie normových požiadaviek) alebo v celkových tepelných stratách v kW, ktoré sa použili na dimenzovanie vykurovania. Potešiteľné je, že táto prax je už minulosťou, lebo energetická kvalita sa dlhodobo podceňovala.

Energetickou hospodárnosťou - kvalitou sa po novom už musia zaoberať všetky dotknuté orgány, teda investor, projektant, stavbár, ale aj kolaudujúci stavebný úrad. Dôležitou časťou celkového hodnotenia budov je energetická certifikácia, ktorá v našich podmienkach vychádza z európskych štandardov. Najdôležitejšou je smernica č. 2002/91/Európskeho spoločenstva, a preto bol na Slovensku prijatý Zákon č. 555/2005 Z. z. (plnú účinnosť nadobudol 1. 1. 2008), ktorý smernicou prijaté uznesenia a opatrenia zavádza do nášho právneho systému s cieľom zapojiť sa do celoeurópskeho trendu znižovania produkcie emisií škodlivých pre životné prostredie.

Na základe vyššie spomínaného zákona a k nemu prináležiacich vykonávacích vyhlášok sa zavádza do praxe pojem energetická certifikácia budov.

Energetická certifikácia budov je legislatívne upravený postup hodnotenia budov podľa spotreby energie. Prináša povinnosť nielen hodnotiť, ale aj označovať budovy z hľadiska ich energetickej náročnosti. V praxi to znamená aj fyzické označenie budovy energetickým štítkom, na ktorom bude budova zaradená do kategórie od A (veľmi úsporná) až po G (plytvajúca). Na energetickom štítku bude ďalej názorne vyznačený rozsah emisií oxidu uhličitého (CO2) a hodnotenie jednotlivých miest spotreby energií.

Životné prostredie a naše peňaženky

Všetci sme zaregistrovali určité zmeny v životnom prostredí smerom ku globálnemu otepľovaniu. Vinu na tomto stave má produkcia skleníkových plynov, pričom vykurovanie a energie spotrebované v budovách tvoria až 40 % celosvetovej spotreby energií.
Z tohto celosvetového zhrnutia si vieme zosobniť aj náš osobný podiel na tejto činnosti. Výsledkom je poznanie, že aj na jednotlivcovi zostáva povinnosť znižovať priamu spotrebu energií v budovách, kde bývame. Spotreba energie znamená potrebu výroby tepla na kúrenie (chladenie), ohrev vody, energiu na svetlo...

Tieto spotreby sa dajú zásadne ovplyvňovať v procese projektovania. Taktiež aj počas samotnej výstavby sa dajú niektoré kvalitatívne (tepelnotechnické) parametre vylepšiť, ale nie zásadným spôsobom. Výborné izolačné a akumulačné vlastnosti kvalitne zaizolovaných konštrukcií zaručujú dobré parametre vnútorného prostredia, ako je napríklad povrchová teplota stien. Potrebu tepla v budove sa snažíme znížiť návrhom využívania tepelných ziskov zo Slnka (veľké a kvalitné okna). Nízka potreba tepla kladie minimálne nároky na systém vykurovania. Úsporami pri výrobe tepla - maximálnym využívaním slnečnej energie (slnečné a fotovoltické kolektory, tepelné čerpadlá) znižujeme negatívne dopady na životné prostredie a emisiu skleníkových plynov. Čím je menšia spotreba primárneho paliva, tým nižšie máme prevádzkové náklady, tým menej vyberáme z našej peňaženky. Zohľadnenie týchto kritérií v projektovom riešení umožní postaviť stavbu s nízkymi prevádzkovými nákladmi, takže si budeme môcť povedať, že nie sme osobne nevšímaví k našej planéte.

Keď je ten správny čas...

Už boli spomínané dve veľmi dôležité etapy výstavby - príprava výstavby a samotná realizácia. Naše skúsenosti ukazujú, že rozhodujúcou je fáza investičnej prípravy a fáza prípravy projektu. Upozorňuje na to aj vykonávacia vyhláška MVRR SR č. 625/2006, ktorou sa zadefinovala povinnosť už v štádiu projektu preukazovať plnenie energetických kritérií vo forme samostatnej prílohy projektovej dokumentácie. Príloha musí mať názov "projektové energetické hodnotenie" a musí byť priložená k žiadosti o stavebné povolenie.

Investor sa teda už v štádiu projektu dozvie, aký energeticky náročný objekt mu projektant navrhol (na základe jeho požiadaviek) a vie rozhodnúť, či takýto objekt bude stavať alebo zlepší jeho tepelnotechnické parametre.
Uviedli sme už aj to, akým zásadným spôsobom ovplyvňujú prevádzkové náklady rozhodujúce stavebné konštrukcie (okná, dvere, murivá, strechy, podlahy, stropy). Keď projektantovi záleží na tom, aby jeho projekt bol energeticky úsporný, mal by požiadavky a špecifikácie investora správne usmerniť.

Dom kategórie "A" nebude jednoduché naprojektovať či postaviť

Pre názornosť tohto tvrdenia uvedieme jeden príklad. Profesijné združenie Energokno začalo dobrovoľné zatrieďovanie okien podľa energetického hodnotenia do tried A, B, C.... (pozri časopis Dom a Byt č. 12/2007 str. 10 - 13). Podľa certifikátov od 21 výrobcov sa štandardne ponúkané (aj vyrábané) okná pohybujú v triede "C". Ak takéto okná aj kvalitne zabudujeme do stavby, nikdy nebudeme mať stavbu v energetickej triede "B" a už vôbec nie v triede "A". Rozdiely v spotrebe energií sú medzi jednotlivými kategóriami domov viacnásobné (napr. medzi triedami A a C až trojnásobné!), čo znamená, že v "C-éčkovom dome" zaplatíme za teplo minimálne trikrát viac ako v "Á-čkovom dome" (pozri tabuľku). Za dlhšie obdobie sú to veľké finančné straty Zámerne nespomíname chyby v montáži okien, lebo chybná montáž môže okno posunúť až do triedy "D"! a tento stav zníži výslednú energetickú hodnotu stavby.

Z vyššie spomínaného je aj laikovi jasné, že projektantovi zákon č. 555/2005 pritvrdil požiadavky na jeho prácu. Precízne špecifikácie tabuliek stolárskych výrobkov, výkresy detailov spájania konštrukcií, posudzovanie tepelných mostov v spojoch konštrukcií... to všetko musí urobiť projektant, keď chce, aby jeho zákazník bol s jeho prácou spokojný. Na druhej strane zákazník projektanta - investor si musí byť vedomý, že za tzv. "katalógovú cenu" sa nedá získať kvalitný projekt. Na dodatkoch k projektu potom zaplatí asi viac, ako keby do svojej celoživotnej investície vložil na jej začiatku toľko peňazí, aby už prvý výstup, t. j. projekt pre stavebné povolenie mal energetické hodnotenie "A resp. B".

Aj realizácia vie stavbe uškodiť

Stavebný proces je veľmi zložitý a ešte ani jedna stavba sa nezrealizovala do detailu presne, ako bola nakreslená. Zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou je preto stanovená povinnosť po dokončení stavby (ku kolaudácii) vyhotoviť druhý - normalizovaný energetický certifikát, ktorý sa zhotoví podľa na stavbe použitých stavebných postupov, detailov tepelných mostov, izolácii, okien...

Táto skutočnosť zvyšuje úlohu stavebného denníka a stavebného dozoru. Od koho majú získať osoby oprávnené vyhotovovať energetický certifikát potrebné informácie? Napríklad o tom, aká bola na zateplenie stavby použitá hrúbka resp. typ izolácie alebo kto, ak nie stavebný dozor, podá informáciu o detailoch spojenia venca, stropu a o tom, ako bol zaizolovaný tento spoj. Konštrukčná skladba okna môže byť od výrobcu úplne iná, ako predpisuje projekt - investor mohol šetriť alebo si naopak priplatil za tepelnoizolačnú kvalitu. Niekto, teda stavebný dozor, musí tieto veci sledovať, zaregistrovať a zapísať v stavebnom denníku.

Hodno v tejto súvislosti upozorniť na niekoľko detailov. Tepelné izolovanie hrubých podláh (izolant položený na holú zem). Štandardne sa nerobí, tepelná strata cez podlahu je preto v takomto prípade veľmi veľká - uvádza sa až 6 %. A zasa - kde inde, ak nie v stavebnom denníku, sa možno dozvedieť, že pod sieťovinou je predsa vložený jeden izolant. Iný detail. Spôsob pripevnenia okna do steny vie zhoršiť výsledné vlastnosti okna až o 1 triedu. A opäť - kde inde ako v stavebnom denníku by mal byť tento detail zakreslený v skutočnej realizácii...

Stavebných detailov je veľa. Všetky by mali byť nakreslené v denníku. Zakresliť by ich mal dodávateľ a overiť stavebný dozor. Len vtedy bude certifikát objektívny. Len tak bude teda možné posúdiť, či sa stavebné práce vykonali tak, že budova aj ako celok splní projektom požadované energetické kritériá.

Prínos energetickej certifikácie pre investora

Kvôli ľahšej orientácii sa vyhotoví štítok energetického certifikátu podľa prílohy č. 4 vykonávacej vyhlášky. Energetický štítok je vlastne graficky upravený výňatok z energetického certifikátu, obsahujúci údaje o hodnotení celkovej potreby energie budovy a aj podľa miesta spotreby (vykurovanie, príprava teplej vody, osvetlenie, klimatizácia...).

Najdôležitejšie bude zatriedenie stavby do energetickej triedy A až G.. Štítok svojím vzhľadom veľmi pripomína už známe energetické štítky elektrospotrebičov. Pre stavebníka má táto legislatívna úprava význam v tom, že sa dozvie, koľko energie jeho stavba spotrebuje. Na základe toho vie prijať opatrenia, ktorými zlepší efektívnosť finančných prostriedkov vložených do svojej novostavby, lebo nie každý disponuje finančnými čiastkami potrebnými na nákup úsporných technológií...

Ing. Pavel Kleskeň

zdroj: Dom a Byt­­­

Páčil sa vám článok?

áno: 180     nie: 177

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby