preskočiť na hlavný obsah

Energetická certifikácia panelákov

panelák

Energetická certifikácia budov, zákonná povinnosť platná od začiatku tohto roka, sa dotýka aj bytových domov. Pri energetickej certifikácii sa vyhodnocuje teoretická potreba dodanej energie do budovy na základe normalizovaných podmienok, ktoré sú pre celé územie Slovenska jednotné. Budova sa na základe výpočtu zaradí do jednej zo siedmich energetických tried (A-G).

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje na budovy, ktoré sú predmetom predaja, prenájmu a na všetky novostavby, ktorých kolaudačné konanie začalo po 1. januári 2008. Budovy, na ktorých sa robila významná obnova (zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových výplní alebo energetického vybavenia budovy) s významným vplyvom na energetickú hospodárnosť budovy, majú taktiež od 1. januára 2008 povinnosť energetickej certifikácie. Energetický certifikát budovy je povinný zabezpečiť vlastník budovy (prípadne spoločenstvo vlastníkov). Ten môže touto úlohou poveriť správcu budovy a ten má následne povinnosť energetický certifikát zabezpečiť.

Bytovky s úľavami

Pre majiteľov bytov v panelákoch povinnosť certifikovať nastáva len v niektorých prípadoch stanovených zákonom 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov. Bytový dom je komplexná jednotka. Preto ho treba aj certifikovať ako celok - certifikát pre samostatný byt (len časť domu) nie je možné vyhotoviť, zákon takúto povinnosť ani neuvádza. Na druhej strane, ani individuálny predaj či prenájom bytu neznamenajú automaticky povinnosť majiteľov ostatných bytov zabezpečiť pre bytový dom certifikát. Povinnosť certifikovať bytový dom nastáva najčastejšie v prípade zateplenia obvodového plášťa alebo zmeny zdroja tepla, prípadne významného zásahu do systému vykurovania.

Na rozdiel od iných typov budov pre bytové domy sa energetická certifikácia zo zákona 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov týka len dvoch zo štyroch obvyklých miest spotreby (1. stavebné konštrukcie - tepelná ochrana budovy, 2. vykurovanie a príprava teplej vody, 3. nútené vetranie a klimatizácia, 4. elektroinštalácie a zabudované osvetlenie), len prvých dvoch zo spomenutých štyroch.

Energetické triedy

„Veľkým šťastím najmä panelových domov je rozsiahla databáza informácií o ich spotrebe, ktorá existovala pri stanovovaní intervalov spotreby v jednotlivých energetických triedach," hodnotí skúsenosti z praxe Bronislava Herdová zo spoločnosti En-Efekt a pokračuje: „najbežnejšie paneláky zo sedemdesiatych rokov sa po zateplení nachádzajú v triede C-D, pri extrémne zanedbanej údržbe napríklad v triede F. Pri ostatných budovách sú intervaly pre zaradenie do energetických tried prísnejšie a často je problém aj kvalitnú novostavbu dostať do triedy B tak, ako to požaduje zákon. Do budúcnosti je potrebné lepšie zosúladiť požiadavky na budovy podľa technických noriem a legislatívnych predpisov." Juraj Nagy, odborne spôsobilá osoba pre oblasť spotreby vykurovanie a príparava ohriatej pitnej vody vymenúva najbežnejšie nedostatky bytových domov: „Najzásadnejší vplyv na energetickú náročnosť budovy má samotná architektúra a orientácia budovy na svetové strany. Citlivým návrhom budovy s použitím konvenčných materiálov, optimálneho podielu presklených plôch a ich orientácie na svetové strany a vnútornej dispozície priestorov možno do veľkej miery predurčiť priaznivé energetické zatriedenie budovy. V oblasti prípravy teplej vody sa často stretávame s nedostatočne tepelne izolovanými potrubiami teplej vody, ktoré na zaradenie do energetickej triedy vplývajú negatívne, najmä počas obdobia mimo vykurovacej sezóny, keď zostávajú straty z týchto potrubí nevyužité."

Zlepšiť si zatriedenie

Môže sa stať, že po vykonaní energetickej certifikácie majitelia domu zistia, že sa nachádzajú v triede s vysokou spotrebou energie a chceli by tento stav zmeniť. Ľudia môžu často zostať prekvapení. „Malú certifikáciu" - hodnotenie (ale na základe skutočnej spotreby) majitelia robia každý mesiac pri platbe faktúr za dodávky energie. Ich prepočty a očakávania sa od normalizovaného (teoretického) hodnotenia v zmysle certifikácie môžu výrazne líšiť. Zatriedenie do energetickej triedy do veľkej miery ovplyvňuje faktor tvaru budovy, ktorý určuje vzťah medzi celkovou úžitkovou plochou budovy a plochou, ktorou budova susedí s vonkajším prostredím (obvodové steny, strecha, podlaha). Často je budova postavená tak, že podiel celkovej dodanej energie do budovy a celkovej podlahovej plochy budovy je natoľko ovplyvnený stavebnou stránkou, že aj séria opatrení budovu do vyššej triedy energetickej náročnosti neposunie

Problém s polyfunkciou

Certifikované budovy sa rozdeľujú do typov podľa spôsobu ich užívania - inú spotrebu energie majú rodinné domy a obytné budovy, inú administratívne budovy a celkom inú športové haly. Energetické triedy sa pre každý typ, prirodzene, líšia. Problém nastáva pri po-lyfunkčných budovách. Ak ide napríklad o jeden stavebný celok tvorený obytným blokom, administratívnou časťou a obchodmi, zákon ani vyhláška neurčujú, podľa akého kľúča objekt zaradiť do príslušného typu budov (napr. prevažujúceho účelu) alebo či mu vystaviť viac štítkov, ak sú napríklad tieto bloky z pohľadu spotreby a veľkosti rovnocenné. Tento problém sa dotýka sčasti aj bytových domov, ktoré majú v nebytových priestoroch napríklad obchody alebo drobné remeselnícke prevádzky.

Globálny ukazovateľ spotreby

Globálny ukazovateľ spotreby energie v budove sa udáva v kWh.m-2.rok-1. Tento ukazovateľ je súčtom všetkých dodávok energie do domu. Keďže cena za teplo, ohriatu pitnú vodu a elektrinu je rôzna a aj rozpätie v rámci jednej triedy je relatívne veľké, dajú sa náklady na energetiku bývania počítať len s malou presnosťou. Pri byte s rozlohou 65 m2 a odhadovanou globálnou cenou kWh dodanej energie 4-5 Sk môže byť rozdiel medzi triedou C (kvalitne zrekonštruovaný panelák) a F (zanedbaný panelák) okolo 2000 - 2500 Sk mesačne.

Povinnosť certifikácie sa vzťahuje na budovy, ktoré:
a)    sú predmetom predaja,
b)    sú predmetom prenájmu,
c)    všetky novostavby, ktorých kolaudačné konanie začalo po 1. januári 2008,
d)    všetky budovy, na ktorých sa robila významná obnova (zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových výplní alebo energetického vybavenia budovy) a ktorá má vplyv na energetické hospodárstvo budovy. Týka sa to rekonštrukcií, ktorých kolaudačné konanie začalo po 1. januári 2008. Zabezpečiť certifikáciu budovy je pritom povinnosťou vlastníka budovy. Ten ju môže preniesť na správcu.

Vojtech Hollan Energetické centrum Bratislava Foto: Baumit, Energetické centrum Bratislava, archív redakcie

zdroj: Dom a Bývanie 

Páčil sa vám článok?

áno: 155     nie: 176

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby