Energetická certifikácia 2019

Všetky budovy majú byť energeticky samostatné od roku 2019

Plénum Európskeho parlamentu schválilo 23. apríla prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2002 a žiadajú viac verejných investícií do energeticky účinných budov. Všetky budovy postavené po 31. decembri 2018 budú musieť vyrobiť toľko energie, koľko sami spotrebujú.

Správa bola schválená v 1. čítaní v rámci postupu spolurozhodovania a to pomerom hlasov 549:51:26. Najneskôr do 31. decembra 2018 musia členské štáty zaručiť, aby všetky novopostavené budovy vyrábali toľko energie, koľko sami spotrebujú, napr. cez solárne panely alebo tepelné čerpadlá. Návrh Komisie nezahŕňa žiadne cieľové dátumy pre budovy s nulovou spotrebou energie. Parlament požaduje, aby členské štáty stanovili prechodné národné ciele pre už existujúce budovy, to znamená určiť minimálne percentá budov, ktoré by mali mať nulovú spotrebu energie v 2015, resp. v roku 2020.

Poslanci definujú budovy s nulovou spotrebou energie ako budovy „kde, ako výsledok veľmi vysokej úrovne energetickej účinnosti budovy, je celková primárna spotreba energie rovnaká alebo menšia ako výroba energie z obnoviteľných energetických zdrojov danej budovy“ (energia vyrobená samotnou budovou). Koncom roka 2010 by Komisia mala stanoviť detailnú spoločnú európsku definíciu „budovy s čistou nulovou spotrebou energie“ uvádza sa v pozmenenom návrhu smernice.

Zvýšenie finančnej podpory pre zlepšenie energetickej účinnosti budov

Parlament pridal k zneniu smernice nové ustanovenia, ktoré žiadajú členské štáty vypracovať národné akčné plány do 30. 6. 2011. Tieto plány stanovia finančné nástroje na zlepšenie energetickej účinnosti budov ako napríklad: nízkoúrokové pôžičky, zľavy na dane z príjmu alebo na dane z majetku alebo tiež vyžadujú od dodávateľov energie, aby ponúkali finančnú pomoc spotrebiteľom.

Okrem toho, by Komisia do 30. 6. 2010 mala navrhnúť doplňujúce finančné nástroje EÚ:

• výrazne zvýšiť podiel financií Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na opatrenia energetickej účinnosti,
• vytvoriť do roku 2014 Fond energetickej účinnosti financovaný z rozpočtu Spoločenstva, Európskou investičnou bankou a členskými štátmi, ktorý by podporoval súkromné a verejné investície do projektov zvyšujúcich energetickú účinnosť budov,
• zníženie DPH na tovar a služby spojené s energetickou účinnosťou a obnoviteľnou energiou.

Zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov

Energetická hospodárnosť budov bude musieť byť zvýšená, aby splnila aspoň minimálne nároky energetickej hospodárnosti a to vždy, keď budova prejde väčšou renováciou alebo ak sú vymenené stavebné diely a technické systémy budov (okná, kotle, klimatizácia) – uvádza sa v pozmenenom znení. Poslanci definujú ako „väčšiu renováciu“ obnovu viac ako 25 % povrchu budovy alebo keď celkové náklady obnovy sú vyššie ako 20 % hodnoty budovy.

Minimálne nároky energetickej hospodárnosti budú stanovené členskými štátmi, tvrdí text smernice. Aj tak ale musí Komisia vytvoriť spoločnú metodológiu pre vypočítanie energetickej účinnosti budov a to do 31. 3. 2010, dodávajú poslanci.

Prázdninové domy musia tiež splniť minimálne normy energetickej účinnosti

Podľa poslancov, by členské štáty mali stanoviť minimálne normy energetickej účinnosti aj pre prázdninové domy, ktoré sú používané menej ako 4 mesiace do roka, aj keď pôvodne navrhovali výnimku pre tieto typy domov.

Z ustanovení smernice o energetickej účinnosti sú vylúčené:

•    malé domy (s úžitkovou plochou menej ako 50 m2),
•    budovy používané na náboženské činnosti,
•    dočasné budovy využívané na menej ako 18 mesiacov,
•    dielne a poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
•    chránené historické budovy, v ktorých by opatrenia energetickej účinnosti mohli neprijateľným spôsobom zmeniť ich charakter.

Inteligentné meracie prístroje

Výbor žiada, aby nielen v nových ale aj vo všetkých budovách, ktoré prešli väčšou renováciou boli namontované inteligentné meracie prístroje. Tieto prístroje merajú aj množstvo energie aké sa spotrebovalo, aj v ktorých hodinách dňa bola táto energia spotrebovaná.

Tento systém by mohol spotrebiteľom umožniť napr. výhody nižších nočných sadzieb. Prepracované znenie smernice schválil Parlament v 1. čítaní, čo znamená, že text prijatý v EP teraz poputuje do Rady, ktorá o ňom bude rozhodovať ďalej. Ak nebude súhlasiť s návrhom EP, bude sa o znení smernice opätovne hlasovať v 2. čítaní.

Gabriela Sermek – Zentková
Tlačové oddelenie EP – Tlačová atašé
Foto: B. Golejová

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať