preskočiť na hlavný obsah

Dvojgeneračný dom Postav dom, zasaď strom

/up/images/featured/images/dvojgeneracny_dom_0.png

Domy sú vyjadrením ľudských predstáv, domy sú zhmotnením ich túžob, domy sú zrkadlom ich majiteľov, domy sú... a dalo by sa pokračovať ďalej, vytvárať porovnania, definície, a písať múdre či hlúpe pokusy o vyjadrenia na tému - čo to je rodinný dom. Jednoducho, je produktom ľudí, sú také, akí sú ich majitelia, ako žijú, ako zmýšľajú a najmä, do akej miery sa im podarilo naplniť v nich svoje životné predstavy, potreby, ako moderne bývať. Veď rodinný dom predsa staviame aspoň na celý život...

Vývojom, takmer rovnakým, aký prekonali tisíce iných staviteľov svojho rodinného sídla, azda iba s osobitými obmenami a špecifikami, prešli aj obyvatelia domu, ktorý pri prechode dedinou ani nemusíte zaregistrovať. Nestojí v stavebnej čiare dedinskej zástavby, ani v jej nových uliciach na okrajoch. Stojí v úzadí, na parcele, ktorá s ulicou susedí iba so vstupnou bránou.

Rodina však hneď na začiatku riešenia problému "nový dom" s určitosťou vedela, že chce bývať spolu, a teda že by to mal byť dom dvojgeneračný. Zaujímavé boli aj ostatné úvahy o tom, ako sa k rodinnému domu dostať. Jeden z prvých nápadov bola kúpa vhodného projektu z katalógu. Nápad však rýchlo opustili, aby premysleli možnosť kúpiť si starší, ktorý by po patričnej prestavbe vyhovoval nie jednoduchým nárokom a osobitým zvyklostiam dvoch rodín, ktoré by mali, hoci v samostatných bytoch, žiť pod jednou strechou. Dokonca si aj jeden vytypovali v Štefanovej, s pekným výhľadom na hrad Červený kameň. Dom však bol v zlom stave, zatekal cez poškodenú a nevyhovujúcu strechu - postavili ho už dávnejšie, tradične - svojpomocne.

Prišiel ďalší tip. Opäť dedinský dom, postavený svojpomocne, ale podpivničený, čo by neskôr, pri fungovaní bežného života mohla byť výhoda. Bol veľký, v ktorom dokázali potenciálni kupci rozpoznať budúcimi úpravami aj dva pohodlné byty, navyše, dom ponúkali majitelia za prijateľnú cenu, s veľkým pozemkom a príjemným prostredím s malou prírodnou atraktivitou - potokom.

Pri výbere pomohla náhoda

Rozhodlo však niečo dôležité, ba životne dôležité, práca domácich v dedine, kde mal otec, hlava mladej rodiny, pracovisko. Ako to už občas býva, pomohla náhoda. Kolega sa zmienil o voľnom pozemku, vlastne záhrade, vhodnej pre rodinný dom. Bolo rozhodnuté. Aby na nepravidelnom pôdoryse pozemku stálo niečo zaujímavé, žiadalo si to niečo atypické, aké v katalógu ťažko nájsť, chcelo to individuálne riešenie, ruku architekta. Aj tu hrala šťastena v prospech rodiny. Domáci mal priateľa - architekta, a ten ponuku prijal. Spoločná budúcnosť dostávala konkrétne kontúry.

Jedna z prvých a závažných podmienok mladej rodiny bola, len jedna kuchyňa. Architekt bol zásadne proti. Dve gazdiné v jednej kuchyni...veď to poznáte. Dnes sú kuchyne dve, každý byt má svoju. Po vzájomných debatách, návrhoch a požiadavkách, konzultovali dve rodiny prvé skice. Bolo jasné, že dom ponesie znaky starého, dobrého funkcionalizmu, ktorý od dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia menil náhľad na architektúru. Slávil po celej Európe úspechy pre svoje nové stavebné postupy, nový pohľad na dispozíciu, ktorý očistil stavby od zbytočných ozdôb, v ktorom zvíťazila racionalita a účelnosť v konštrukcii, krása čistých tvarov a plôch. Duch funkcionalizmu, najlepšie vyjadrený programovou tézou forma nasleduje funkciu, prežil a v nových podobách žije aj dnes. Stavby v jeho duchu sa výrazne líšia od stále prevládajúcich tradične riešených, konzervatívne ponímaných realizáciách najmä rodinných domov.

Dva kompletne vybavené byty

Rodinný dom postavili na lichobežníkovom pozemku, je pretiahnutý na dĺžku, rešpektujúc jeho tvar, čo opticky zväčšilo okolitú záhradu. Naplnila sa základná podmienka dvoch kompletne vybavených bytov, ktorých vzájomné spojenie je jednoduchým schodiskom. Na prízemí žijú rodičia - seniori, v druhom byte na poschodí, mladí manželia s deťmi, veľkým potešením rodiny, jednovaječnými dvojčatami - chlapcami. Keď som ich videl, neveril som vlastným očiam, boli na nerozoznanie rovnakí. Ako dokonalé klony! Ich mama mi vyzradila, že istý čas ich jednoducho nevedela rozoznať, ktorý je ktorý, tak sa Miškovi pozrela na nohu, kde mal materské znamienko. Dnes to je už iné, ale aj tak, pre rýchlu orientáciu, radšej každého oblieka do inej farby...

Vchod s výrazným závetrím je spoločný a zavedie do malej predsiene. Z nej sa nevchádza priamo do obytnej haly, ale dverami vpravo najskôr do kuchyne, ktorá je súčasťou obytnej haly. Ak sa z predsiene vydáte rovno, ocitnete sa v zaujímavo riešenej neveľkej miestnosti so schodiskom do poschodia. Hoci nemá okná, je v nej dostatok svetla, pretože jej dve steny sú zo sklobetónu, ktorý pôvodne neuvažovali a sú dôsledkom zmysluplných debát rodín tak investora a architekta, ako aj tvorcu a je jednou z viacerých zmien v projekte. Hoci miestnosť nie je ničím zariadená, sú tu jednoramenné schody do poschodia, býva tu iba detský dvoj- kočík, pôsobí svetlo, čo právom navodzuje predpoklad z gradujúceho pokračovania ešte intenzívnejšieho svetlom zahlteného priestoru - v obytnej časti haly.

Obytná časť haly

Tá je vyústením úzkej, ale dostatočne pohodlnej kuchyne, s prakticky tromi pracovnými pultmi a dostatkom miesta na pohyb medzi nimi, nad ktorými sú, samostatne otvárateľné tri okná v rohu, čo je priamo ideálne, pre dostatok svetla a výhľad do zelene záhrady. Plastové, dvojvrstvové okná tu pôsobia nielen funkčne, ale aj ako nevtieravé výtvarno. Pôvodne tu mala byť aj špajza, tá sa nakoniec z priestorových dôvodov ocitla vedľa v predsieni. Ku kuchyni patrí jedálenský kút, ľahko prístupný, osvetľovaný ďalším oknom a robí prechod medzi kuchyňou a obývačkou. Potom sa priestor rozširuje na najväčší na prízemí - obývačku. Tu sa býva, pozerá televízia, debatuje, riešia problémy, ale aj odpočíva, alebo sa rodiny stretávajú s priateľmi.

Jej stredom je sedacia súprava s dvoma dvojsedačkami s operadlami z toho istého materiálu po krajoch a jednou sedačkou bez operadla. Pri jej výbere sa domáci rozhodovali pragmaticky, s vedomím, že doma majú dve živé striebra, ktorým neunikne nič, ani nová sedačka. Tak volili sedačku s ľahko ošetrovateľným materiálom a penovou výplňou, bezpečnou pre deti. Platí to rovnako v dolnom byte, ako hore. Domáci sa rozhodli pre mikroplyš, ktorý je ľahko umývateľný. Ak deti odrastú, sedačku nahradí nová.

Štýlový, ba až strohý dizajn základných tvarov dobre korešponduje s povahou interiéru, kde vládne premyslená, štýlová jednoduchosť. Halu okrem farieb nábytku, kde vládne svetlá, "drevená" farba podlahy, s gaštanom nábytku a bledoružovo - krémovou farbou poťahu sedačky, obohatená o zeleň, ktorá tu má bohaté zastúpenie, obohacuje o zaujímavo pôsobiaci pravidelný štvorcový raster sklobetónu schodiskovej chodby. Tento opäť v duchu funkcionalizmu ponúka svoju estetiku, kde "ornament", ak to tak vôbec možno nazvať, je samotná konštrukčná krása sklobetónu. Iba dverám do haly by azda svedčala jednoduchosť a čistota plnej sklenej výplne.

Stenovú zostavu navrhol architekt Miro Michalica, autor projektu a na výstave nábytku dostal 1. cenu za kvalitu a dizajn. Nie je nezaujímavé, že ho vyrobil práve domáci vo svojej nábytkárskej firme AVAL - J. Z., rovnako ako kuchyňu, šatníky a spálne, ale aj odkladacie priestory pod schodmi, ako atypické, "šité" presne na mieru.

Sen o spojení interiéru s prírodou

Samozrejme, že záhrada je prístupná priamo z haly, čo je najpríjemnejšie v letných teplých mesiacoch, keď domáci záhradu na pobyt najviac využívajú. Takmer celé dve steny tvoriace roh obytnej časti haly sú veľké okná, ba vlastne presklené steny izolačným dvojsklom s prechodom na záhradnú terasu. Takéto veľké sklenené steny už vyžadujú dokonalú presnú prácu a spoľahlivé tesnenie najmä v zime, aby znižovali úniky tepla na minimum.

Sen o spojení interiéru s prírodou, ktorú si domáci vytvorili ešte počas predošlého bývania, si priniesli aj do tohto domu. Bývali v staršom rodinnom dome s loggiou dlhou 4,5 m a širokou 2 m. Bola plná kvetov a zelene, ktorá aspoň čiastočne suplovala kontakt s prírodou, keď už nebola záhrada, a bola aj dostatočne dlhá, aby sa deti dokonca mohli bicyklovať...

Ideál o spojení bývania s prírodou sa vrchovato naplnil až tu, v novom dome. Za sklom haly, je vydláždená terasa, s pripraveným záhradným sedením, ba aj s ležadlom a veľkým slnečníkom.

Druhý byt - na poschodí

Jednoramennými schodmi so sklobetónovej predsienky sa ocitneme v druhom byte na poschodí. Prekvapí svojou priestrannosťou a jednoduchou dispozíciou. Schody na poschodí sa končia dverami, pôvodne neboli vôbec plánované. Opäť rozhodovala bezpečnosť detí, čo potvrdzujú aj nízke latkové drevené dvierka, pred dverami. Čiastočné osvetlenie schodov prichádza cez sklobetón nad dverami. Zariadenie v hale je ešte stále provizórne, práve pre živé dvojčatá, ktoré tu inak majú množstvo hračiek. Na konci haly, tak ako na prízemí, je opäť kuchyňa, ktorá sa len nenápadne vyčleňuje z haly. Oddeľuje ju pracovný pult, tvaru nepravidelnej podkovy. Pôvodne ju mala od ostatného priestoru oddeľovať neúplná priečka. Domáci ju v konečnom riešení odmietli. Kuchyňa má dostatok pracovného miesta, jej gracióznosť zvyšuje čierny, elegantný povrch. Kuchyňa má aj množstvo úložných priestorov a skriniek sústredených okolo dvoch stien a pod pracovným pultom.

Svoje miesto tu majú aj dvojčatá. Pod kuchynským pultom, vyčnievajúcim do haly je malý stolík s dvoma stoličkami, kde deti jedávajú. Jedálenský kút pre dospelých je v rohu haly pod oknami, tak ako na prízemí. Pracovný pult kuchyne osvetľuje jedno široké okno. Najviac svetla však preniká neobvykle riešeným okenným otvorom v múre, asi v strede haly. Miesto klasického okna navrhol architekt veľký presklený arkier, mierne vystupujúci pred fasádu, čo zväčšilo vnútorný priestor.

Miesto ušetrili domáci aj v spálni, keď do nej zabudovali šatník, ktorý mal mať pôvodne samostatný priestor i vchod. Zaujímavosťou je riešenie kúpeľne a toalety na poschodí tak, aby nebolo cítiť podkrovie a šikminy stien, hoci dom v tejto časti má šikmú strechu. Byt na poschodí pôsobí "nepodkrovne", ako prízemný.

Chvála na realizátorov

Domáci mali šťastie na stavebnú firmu i remeselníkov, ktorí zanechali po sebe kvalitné dielo, po všetkých stránkach. Zaslúžil sa o to priateľ rodiny, pán Weber, ktorého si domáci nevedeli vynachváliť pre jeho ľudskú i profesionálnu poctivosť a dôslednosť. Ten stavbu riadil a "velil" pracovníkom z Oravy. Mimoriadne si potrpel na kvalitu práce a pozoruhodná bola aj jeho metóda dôslednej kontroly nákladov a účtovania stavby po častiach. Tým citeľne zlacnil celý projekt a perfektnou organizáciou prác výstavbu domu skrátil o dva mesiace. Celý projekt sa začal realizovať 1. augusta 2004 a sťahovali sa 30. apríla 2005.

Všeobecne si na chválu remeselníci v časoch dnešného stavebného boomu, keď skutočne dobrých odborníkov je prehlbujúci nedostatok, budú musieť ešte počkať. Stavebníci majú s kvalitou ich práce rôzne skúsenosti, samozrejme, česť výnimkám! Preto je príjemné a potešujúce počuť o partii chlapov, na ktorých stavebníci tak ľahko nezabudnú, lebo odviedli kus dokonalej práce. Napokon, práve Oravci majú stavbárčinu v krvi, veď ich pradedovia stavali aj Budapešť.

Spokojní domáci, ktorí si už užívajú svoj dom, uzavreli svoj príbeh na tému "postav dom, zasaď strom a urob dvoch synov" tým, že pre staviteľov a remeselníkov usporiadali párty.

Text a snímky: Ivan Šimek

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 285     nie: 135

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Postav dom, Dom
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby