preskočiť na hlavný obsah

Drevená podlaha - správna voľba!

/up/images/featured/images/0-drevenapodlaha.jpg

A pritom, ak sa nad tým zamyslíte, podlaha, spolu so stenami, zaberá najväčšiu časť akéhokoľvek interiéru, z čoho vyplýva, že môže byť najväčším štýlotvorným prvkom. Samozrejme za predpokladu, že naše rozhodnutie bolo správne, pričom prvoradou podmienkou pre akúkoľvek podlahu je jej 100-percentná funkčnosť.

Všeobecne sa traduje výber jednotlivých druhov materiálu podláh podľa miestností, v ktorých sa budú prevádzkovať a využívať – keramické materiály obyčajne nájdete v kuchyni, v predsieni a v kúpeľni, drevené a laminátové podlahy v izbách... Lenže – z tohto pohľadu existujú aj iné materiály, okrem spomínaných... a rovnako sa mení aj pohľad na dizajn interiéru a jeho funkčnosť spolu s vývojom a technickými či technologickými novinkami v rámci jednotlivých materiálov využívaných ako podlaha.

Pre výber správneho dreva na podlahu je rozhodujúca jeho tvrdosť. Aj laik rozoznáva tvrdé a mäkké drevo. V našich klimatických podmienkach sú dub, buk zaradené medzi tvrdé dreviny, ktoré sa využívajú ako podlaha v namáhanejších priestoroch. Smrek, borovica, jaseň, javor... sú mäkké dreviny, ako podlaha predurčené do miestností s ľahkým opotrebovaním. Správne sa rozhodnúť je v tomto prípade predpoklad, že budeme s podlahou spokojní, teda že bude 100-percentne plniť svoju funkciu a jej údržba (aj prípadné opravy) bude jednoduchá, čo tiež nie je zanedbateľný fakt. Ak si uvedomíte, že do borovicového dreva viete nechtom spraviť „zárez“, rozhodnúť sa pre podlahu z tvrdého dreva je vynikajúcou investíciou, najmä ak máte „hravé“ deti či domácich štvornohých miláčikov vo vývoji... nebodaj aj väčšieho vzrastu.

Viac zaťažované bývajú priestory vstupných hál, predsiene, detské izby, priestory dennej zóny. Podlaha z tvrdého dreva vydrží záťaž aj vo verejných priestoroch, školách, telocvičniach, kde je permanentný každodenný pohyb.

Štýlová moderna prostredníctvom funkcionalizmu a minimalizmu k nám priniesla dopyt po exotických drevinách, a to nielen vo forme nábytku, ale čoraz častejšie sa táto surovina používa aj ako podlahový materiál. Prednosť dostáva nielen na základe svojich funkčných a vysoko pozitívnych kvalitatívnych vlastností – svoje zohráva aj vysoká estetická hodnota. Podlahy z exotických drevín sa vyznačujú vysokou tvrdosťou, niekoľkonásobne väčšou ako dreviny z nášho klimatického pásma.

Na určenie tvrdosti dreva je vypracovaná presná metodika merania, nazývaná Brinellova skúška, ale aj tzv. skúška podľa Brinella. Pomenovaná je podľa švédskeho inžiniera Johana Augusta Brinella. Prvýkrát ju predstavil už v roku 1900 na Svetovej výstave v Paríži. Princíp Brinellovej skúšky spočíva vo vtlačovaní oceľovej guľôčky, pod veľkým zaťažením, do povrchu dreva. Na základe veľkosti výsledného vtisku posudzujeme tvrdosť – ak je vtisk na povrchu dreva malý, môžeme konštatovať vysokú tvrdosť dreva; čím je výsledná hodnota vyššia, tým bude podlaha odolnejšia.

Vzhľadom na to, že drevo je živý organizmus, Brinellova metodika spočíva vo viacnásobnom počte vtláčaní na rôznych miestach povrchu dreva, aby bolo meranie objektívnejšie a presnejšie. Výsledná hodnota je výsledkom spriemerovania jednotlivých skúšok: borovica - 1,6, jelša - 2,1, breza - 2,6, európsky javor -  3,0, americký orech - 3,4, iroko - 3,5, čerešňa - 3,6, dub - 3,7, buk červený - 3,8, jaseň -  4,0, palisander - 4,4, kanadský javor - 4,8, merbau - 4,9, jatoba - 7,0. Vzhľadom na tvrdosť dreva sa u nás na podlahy z našich drevín najčastejšie využíva dub a buk.

Väčšina Slovákov si pod pojmom drevená podlaha predstaví klasické parkety zo 70-tych rokov. Je to dosť nemoderná predstava. Lenže do drevených podláh patria aj drevené plávajúce podlahy, drevené palubovky, drevené mozaikové parkety – vlysy a, samozrejme, aj klasické drevené parkety. Predstavy však nemusia byť jednoznačné, pretože drevo dokáže v priebehu prevádzky, pod vplyvom svetla, meniť svoju farbu, rovnako tak na výsledný efekt má vplyv použitý materiál na povrchovú úpravu – lak a olej, a v konečnom dôsledku aj vzorové uloženie parkiet.

Všetky tieto „technické“ záležitosti dokážu ovplyvniť štýlovú a estetickú funkciu podlahy. A, samozrejme, platí to aj spätne – ak vlastníte napríklad starší dom a chcete dodržať jeho vidiecky charakter, určite by som vám odporučila drevenú palubovku kladenú na tesno alebo s drážkou. Svoju romantiku majú aj masívne dosky povrchovo upravené alebo v naturálnom vyhotovení... To však neznamená, že sa tento typ podlahy nehodí do moderného interiéru – veď si len predstavte: masívna podlaha, stena s kamenným obkladom, moderný nábytok z masívu ladiaci s odtieňom podlahy...

Ale pravda je, že v našich interiéroch sme si obľúbili a prednosť dávame dvojvrstvovým parketám, veľkoplošným trojvrstvovým parketám a masívnym parketám. Vrchná vrstva týchto parkiet je masívne tvrdé drevo rôznych druhov, bez ohľadu na povrchovú úpravu. Ich lacnejšou verziou sú parkety, kde je horná vrstva z drevenej dyhy. Cenová možnosť uprostred – sú parkety s hornou vrstvou dreva 4 mm hrubou. Vždy sa preto pýtajte predajcu, čo vám pod pojmom drevená podlaha vlastne ponúka a až podľa toho posudzujte jeho cenovú kalkuláciu.

Prirodzene, kalkulácia a financie s ňou spojené sú jedným z rozhodujúcich faktorov, preto je správny výber správnej drevenej podlahy taký dôležitý. Ak svoju podlahu vyberáte ako nadčasovú, kvalitnú a trvácnu hodnotu, nemusíte hneď siahať po lacnejšom materiáli. Dizajnéri hovoria, že drevené podlahy sa opäť vracajú do našich interiérov. Ja si však myslím, že nikdy stadiaľ neodišli, pretože ak to „veľkosť vrecka“ aspoň trochu dovoľuje, vždy sú voľbou číslo jedna, vďaka svojim neopakovateľným vlastnostiam. Napríklad, jej teplota je pre pohodu „domácich“ rovnako dôležitá ako celková teplotná pohoda, súčasne sú drevené podlahy aj tepelným izolantom; je to prírodný materiál, ktorý dýcha, má schopnosť prijímať a vylučovať vlhkosť, čo tiež ovplyvňuje celkovú klimatickú atmosféru interiéru, navyše je minimálne elektricky vodivá. Ako som spomenula, je to nevyčerpateľná paleta farieb, vzorov a štruktúr, ktorá sa nedá vymyslieť, čím ponúka svoju jedinečnosť a originalitu v každej jednej podlahe. A v neposlednej miere, aj mechanické poškodenie je možné jednoducho opraviť a zrekonštruovať.

Trvácnosť drevenej podlahy je tiež jeden z jej kvalitatívnych faktorov, pričom je závislá od hustoty (tvrdosti) dreva. Trvácnosť drevenej podlahy sa odvíja od prirodzenej trvácnosti dreva samotného, čo vlastne znamená, nakoľko si dokáže drevo zachovať svoju pôvodnú štruktúru a vlastnosti v drevoznehodnocujúcich podmienkach. A tak sme opäť pri správnom výbere dreva pre svoju podlahu. Skutočne odolná podlaha potrebuje tvrdé drevo s vysokou hustotou, ktorá je daná počtom pórov v drevenej hmote, ktoré sú dôsledkom klimatických podmienok, kde strom rástol.

V tomto smere sú to práve exotické dreviny, ktoré vedú rebríčky hodnôt tvrdosti i odolnosti, pretože lokality, z ktorých pochádzajú, sú pre našinca niekedy až nepredstaviteľné. Obyčajne sú to tropické pásma Afriky, Ázia, oblasti Oceánie aj Austrália či Amerika od severu na juh. Ponúkame vám preto charakteristiku niektorých z nich.

Doussie

Je to svetlohnedá drevina, ktorá časom tmavne do tónov prekrásneho červenohnedého sfarbenia s bielymi, žltými usadeninami vyskytujúcimi sa v póroch. Vyzerá zvlášť pekne pri použití chemického laku.

Stromy dorastajú do výšky 30 – 40 metrov s priemerom kmeňa 120 - 150 cm. Doussie je vysoko cenená africká drevina. Drevo je ťažké a tvrdé, rozmerovo stabilné a odolné voči poveternostným vplyvom, hmyzu, hubám a chemikáliám.

Vyskytuje sa vo vlhkých pobrežných lesoch Mozambiku, vo vždyzelených dažďových a niekedy aj suchých lesoch na pobreží Guinejského zálivu od Senegalu po Kongo, v strednej a východnej rovníkovej Afrike. Má široké využitie a je vhodné na výrobu masívneho nábytku, dyhovaného nábytku a podlahových krytín.

Iroko

Používa sa tiež názov Kambala alebo Abang. Farba dreviny v čerstvom reze je okrovo-žltá, ale na vzduchu rýchlo hnedne na tabakovohnedú farbu starého dubu, alebo môže mať aj olivovohnedý odtieň. Štruktúra je rovnorodá a skôr hrubá, žilkovanie široké, dobré viditeľné a má dosť výraznú striedavosť vlákien, ktorá vytvára pruhovanú kresbu na povrchu. Pochádza zo západnej, strednej či východnej Afriky.

Kmene a rezivo zbavené kôry sa dobre uchovávajú. Jadrové drevo je veľmi trvanlivé a pre svoj obsah olejnatých živíc vysoko odolné proti plesniam, hnilobe a hmyzu. Odoláva aj termitom. Drevina Iroko je, z hľadiska svojich mechanických a fyzikálnych vlastností, masívna a tvrdá na úrovni dubu. Je to výborné stavebné drevo pre vonkajšie použitie s vyššími nárokmi na pevnosť. Bez impregnácie vydrží dlhšie než naša borovica impregnovaná kreosotovým olejom. Druh tejto dreviny je charakteristický citlivosťou na svetlo. Spracovaná drevina je vhodná aj na vnútorné konštrukcie ako podlahy, schodištia, rámy, okná a dvere. Zaujímavá štruktúra a farba činia túto drevinu veľmi obľúbenou pri výbere podlahovej krytiny.

Jatoba

Nazývaná tiež aj Aldarrobo, Cuapinol, Jatahy, Kawanari, Paguio, Rode... Farba dreva má nádych pomarančovej a červenej, časom tmavne až do červeno-bronzovej, niekedy je tiež fialovo tónovaná a často je povrch žilkovaný tmavými pásmi až 1 cm širokými. Svojou charakteristicky nenapodobiteľnou krásou, bohatou farebnosťou a širokým využitím patrí medzi najpopulárnejšie exotické dreviny na svete.

Jatobu radíme medzi veľmi vysoké porasty. Znáša dobre poveternostné výkyvy a je odolná proti plesniam, hubám a škodcom.

Vyskytuje sa v južnom Mexiku, strednej Amerike, severnej Brazílii, Bolívii, Peru a Indii. Táto drevina s vysokou tvrdosťou a trvácnosťou je neobyčajne ťažkým a silným porastom namáhavým na spracovanie (rezanie, vŕtanie, hobľovanie, brúsenie), ale práve preto po výbruse dosahuje rovný a hladký povrch. Vďaka svojej tvrdosti a vysokej odolnosti môžeme vidieť jej široké priemyselné využitie pri výrobe podlahových krytín, časti ručných náradí, železničných pražcov, ale i v stolárstve, kde sa stáva čoraz žiadanejším materiálom na výrobu masívneho nábytku, obkladov a ďalších dekoratívnych interiérových prvkov.

Ipe – Lapacho

Pod pomenovaním Lapacho poznáme viac ako 250 rodín drevín, ktoré sa všetky vyskytujú v južnej Amerike. Tam, kde je rozšírený portugalský jazyk, sú pre túto drevinu pomenovania Ipe, Tabajo a Queschua, kým v španielsky hovoriacich krajinách sa častejšie stretávame s názvom Lapacho alebo vedeckým pomenovaním Tabebuia a Tajibo. Lapacho je večne zelená drevina s charakteristickými purpurovými kvetmi. Strom dosahuje výšku do 35 m a kmeň má dĺžku 10 – 12 metrov s priemerom 1,5 m. Bezprostredne po výrube má Lapacho vlastnú hmotnosť v hraniciach 1,100kg/m3, ktorá po dosiahnutí vlhkosti okolo 9 % klesne na 900 – 950 kg/m3. Vyznačuje sa širokou farebnosťou – od nažltlej po zelenú a červenú až do odtieňa tmavého bronzu a čiernej s veľmi výraznou štruktúrou povrchu. Často býva toto drevo zľahka pásikavé vplyvom svetlejších a tmavších, až čiernych pruhov.

Vlastnosti Lapacha a výskyt prírodnej mastnosti v štruktúre tejto dreviny určujú jej dobrú stabilitu a veľmi vysokú životnosť. Lapacho patrí medzi dreviny s najväčšou odolnosťou voči vode a vlhkosti, preto je vhodné aj ako podlahová krytina do kúpeľne alebo vonkajších konštrukcií, ako sú terasy alebo nábrežia bazénov. Prírodná odolnosť Lapacha na pôsobenie sladkej a slanej vody je taká vysoká, že nie je nutné použiť žiadnu ochrannú vrstvu ani chemickú impregnáciu. V porovnaní s našou borovicou má Lapacho 2-krát väčšiu hustotu a 5-krát väčšiu tvrdosť. Z dôvodu vysokej hustoty a tvrdosti sa podlahy z dreviny Lapacho vyznačujú výnimočnou odolnosťou voči oderu.

Wenge

Poznáme ju tiež pod názvom Awoung, Mpande, Kiboto alebo Panga-panga. Čerstvo zoťaté drevo má v prípade tvrdého Wenge žlto-bronzovú farbu, ale pod vplyvom svetla v priebehu niekoľkých mesiacov tmavne do hlbokého jednoliateho bronzu z úplne čierneho sfarbenia s jasnejšími a tmavšími odtieňmi, tvoriac tak špecifický dezén. Druh vyskytujúci sa vo východnej Afrike - Panga-panga - má podobnú štruktúru, ale na rozdiel od Wenge nedosahuje takú tmavosť sfarbenia.

Táto drevina rastie v strednej Afrike, Kongu, južných regiónoch Tanzánie a Mozambiku. Wenge je drevina veľmi tvrdá a ťažká, s dokonalou rozmerovou stabilitou. Z dôvodu svojej extrémnej tvrdosti je veľmi ťažké jej mechanické spracovanie. Vďaka vysokej odolnosti proti obrusovaniu je vhodná ako podlahová krytina do priestorov s nárokmi na neúnosné zaťaženie podlahy s vysokou intenzitou pohybu. Taktiež sa používa napríklad v stolárstve – pri výrobe masívneho nábytku, obkladových dýh, dekoratívnych prvkov a mnohých ďalších využitiach.

MiraBo
Snímky: ATP trade, Decodom, PARKET komplet a archív redakcie

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 284     nie: 217

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby