preskočiť na hlavný obsah

Domové čističky odpadových vôd

/up/images/featured/images/cisticky_0.png

Centrálne čistenie odpadových vôd je o veľkom biznise

Odpadové vody z rodinných domov, podľa platného zákona u nás, možno vypúšťať do verejnej kanalizácie, ak je pripojená na stokovú sieť, alebo zhromažďovať v žumpe. Ďalším spôsobom je vybudovanie domovej čističky odpadových vôd (DČOV) alebo koreňovej čističky odpadových vôd (KČOV). Všetky tieto alternatívy sú majiteľom rodinných domov známe a zvyčajne sa prikláňajú k najjednoduchšej. Kde je verejná kanalizácia, najradšej sa napoja na ňu, a kde nie je dostupná kanalizácia, vybudujú si žumpu.

Domové čističky odpadových vôd

Centrálne čistenie odpadových vôd je skôr o veľkom biznise ako o ekológii, ich majitelia sú skôr milovníkmi peňazí ako prírody. Preto je taký veľký záujem o podnikanie v tejto oblasti. Nie vždy je to s účtovaním za stočné "kóšer" obchod. Stočné sa totiž vypočítava z odberu vody.

Ak ste napojení na verejnú kanalizáciu, tak vám budú vodárne a kanalizácie okrem odpadovej vody účtovať stočné za vodu, ktorou polievate kvety, záhradu, napustíte bazén, i keď ju neodvádzate do zberného kanála odpadových vôd, pretože prietokomery na výpuste do kanalizácie sa jednoducho nemontujú. To preto, lebo by si podľa zákona mohli účtovať len taký objem spracovania odpadových vôd, aký ste vypustili. Navyše, bez mihnutia oka si účtujú za dažďovú - zrážkovú vodu, i keď zákon hovorí, že to môžu robiť iba vtedy, keď táto voda je evidentne odvádzaná do kanalizácie. Vodárne tvrdia, že "vyviniť" sa z tejto platby musí majiteľ nehnuteľnosti. Možno sa vám to zdá nemožné, ale tvrdím to na základe osobných skúseností. Ak im väčšina klientov príde na túto skutočnosť, poklesnú im tržby a v snahe zachovať si ich, budú zvyšovať ceny za spracovanie odpadových vôd. Tu už vzniká otázka, či je vhodné ich služby využívať.

Žumpám a klasickým septikom odzvonilo

Odvádzanie odpadových vôd do žumpy je jednoduché, ale oproti domovým čističkám finančne nákladné. Zo žumpy si musíte zabezpečiť vyvážanie odpadu, čo sú značné náklady (7 m3 fekalií - 800 Sk), pretože na presakové septiky už dnes nedostanete povolenie. Žumpa odpadové vody nečistí, len ich zhromažďuje. Navyše problémy pri žumpe sú aj z jej zápachom. Ekonomické porovnanie nákladov si pozrite v tabuľke: Porovnanie nákladov na stavbu a prevádzku žumpy a malej domácej ČOV (typu TOPAS)! Takže možno jednoznačne konštatovať, že žumpám a klasickým septikom odzvonilo.

viď tab.1

* Predpokladaná produkcia 138 litrov znečistených vôd na osobu a deň je priemerná hodnota na Slovensku.
** Množstvo 251 m3/rok znečistených vôd čistička recykluje na 249 m3 čistej vody a len 2 m3 hygienicky bezchybného kalu, ktorý možno využiť ako ekologické hnojivo na podporu rastu rastlín.
*** Tento prepočet vychádza z minimálnej výšky cien za manipuláciu, dopravu, skladovanie a čistenie fekálií v minimálnej vzdialenosti od zdroja produkcie (200,- Sk/m3). V reálnych podmienkach je cena väčšinou vyššia a bude sa ďalej zvyšovať v nadväznosti so zvyšovaním cien za dopravu a služby.

Umiestnenie DČOV na pozemku, napriek jej bezzápachovosti a nehlučnosti, by malo byť vo vzdialenosti 10 metrov od domu, studne a ostatných zdrojov vody, tvrdia niektoré zdroje. Pri biologickom čistení vznikajú aerosóly, ktoré môžu byť zdrojom infekcie. Iným sa táto podmienka zdá pritiahnutá za vlasy. DČOV potrebuje len minimálnu plochu na pozemku a pri jej výbere treba mať na zreteli tieto parametre:

- účinnosť čistenia musí byť väčšia ako 95 %,
- nízka spotreba elektrickej energie,
- nehlučná prevádzka,
- parotesná konštrukcia vylučujúca zápach,
- malé alebo žiadne nároky na odborný servis,
- automatická kontrola správnej funkčnosti DČOV (zvuková alebo svetelná signalizácia poruchy),
- nenáročná údržba,
- čo najjednoduchšie odstraňovanie prebytočného kalu,
- vysoká spoľahlivosť,
- jednoduchá inštalácia,
- záručná doba minimálne 2 roky.

DČOV je vodohospodárska stavba, preto na ňu potrebujete mať vypracovaný projekt a povolenie od príslušného vodohospodárskeho orgánu. O veľkosti čističky rozhoduje množstvo odpadových vôd. V každom prípade sa treba obrátiť na firmy, ktoré majú na budovanie čističky certifikát, pretože vedia odborne zdôvodniť schvaľujúcim orgánom ich opodstatnenosť a hlavne predložiť certifikáty čistoty odpadových vôd.

Čo s vyčistenou vodou a kalom?

Okrem vyčistenej vody je produktom čistenia aj biomasa (má formu tekutého kalu), ktorú treba z čistiarne odobrať a použiť do kompostu. Odkalenie DČOV treba vykonávať maximálne štyrikrát do roka, podľa potreby. Seriózne firmy túto službu ponúkajú ako pozáručný servis.

Ak príslušný vodohospodársky orgán súhlasí, možno vyčistenú odpadovú vodu vypúšťať aj do vodných tokov alebo otvorených kanálov. Určite vám príde na um myšlienka, či sa nedá vyčistená voda využiť aj inak. Treba mať na pamäti, že vo vyčistenej odpadovej vode sú zvyšky mikroorganizmov. Preto je vhodná len na polievanie trávnika, kríkov, stromov či iných porastov tzv. drenážnymi systémami. V nijakom prípade nie je vhodná na zalievanie záhradných plodín, ktorých plody by prišli do priameho kontaktu s takouto vodou, ide napríklad o jahody či ríbezle. Z hygienických dôvodov je toto riešenie neprípustné. Je dobré sa oboznámiť so skúsenosťami konkrétnych používateľov, a tých je na Slovensku v súčasnosti už dosť veľa. Firma predávajúca produkt vám ochotne poskytne na nich kontakt.

Sivé a čierne vody

Rozlišujeme dva druhy odpadových vôd: sivé a čierne vody. Sivé vody sú z prania, osobnej hygieny a umývania riadu. Tie sú z hľadiska znečistenia výrazne menej znečistené a u nich nie je predpoklad, že sú mikrobiologicky významne kontaminované. Ich čistenie je podstatne jednoduchšie. Na čistenie sivých odpadových vôd sa často používa iba filtrácia, membránové procesy a následne sa môže voda používať na zavlažovanie a hnojenie, resp. môže sa naspäť vracať do systému, napríklad na splachovanie WC.

Medzi čierne odpadové vody patrí voda z WC, ktorá obsahuje moč a fekálie. Ak sa pri vypúšťaní týchto vôd separuje moč, potom ich ešte rozdeľujeme na žlté - moč a hnedé - fekálie. Záchody na separovanie moču sú už na trhu, ale táto separácia si vyžaduje dvojitú nádobu na čistenie odpadových vôd. Objem sivých vôd k objemu čiernych vôd je v pomere 3:1 až 5:1 (čierne vody sú zložené v pomere: 2 diely žltých a 1 diel hnedých). Ak použijete záchod s úsporným splachovaním, objem čiernej vody na čistenie klesne, čoho následkom je menej čistenia a ušetrené financie aj na vode.

Ako funguje DČOV

Základnou súčasťou DČOV je napríklad biologický reaktor integrujúci v jednej nádrži aktivačnú časť s použitím modifikovaného aktivačného procesu so zmesnou kultúrou aktivovaného kalu v suspenzii s odstraňovaním dusíka a fosforu. A separačná časť, ktorá slúži na separáciu aktivovaného kalu a vyčistenej vody.

Aktivačná nádrž je rozdelená na zóny a sekcie so špecifickými podmienkami pre biologické čistenie: anaeróbno-fermentačnú zónu, denitrifikačnú zónu a nitrifikačnú zónu. Zóny sú spojené cez otvory a priepady a cez potrubný systém internej recirkulácie. Miešanie, cirkulácia a recirkulácia aktivačnej zmesi je zabezpečená tlakovým vzduchom dodávaným dúchadlom alebo vysokotlakovým ventilátorom, ktorý je jediným otáčavým mechanickým zariadením technológie.

Technologickými časťami čistiaceho procesu sú mechanické predčisťovanie, biologické čistenie, systém distribúcie vzduchu, spracovanie prebytočného kalu, elektrická časť, riadiaci systém. V prípade potreby sa môže doplniť terciárne dočistenie odpadových vôd.

Inými slovami povedané: V čističkách Bioclar sa uskutočňuje proces čistenia odpadových vôd pomocou čistenia kultúry mikroorganizmov (tzv. aktivovaný kal). Technológia čistiarne sa dá rozdeliť na tri zóny:

- Mechanické predčisťovanie predstavuje vtokový kôš, kde sa zachytávajú hrubé nečistoty. Rozložiteľné látky sú dezintegrované vzduchom.
- Neprevzdušňovaná zóna (anaeróbno- fermentačná a denitrifikačná zóna), ktorá je dostatočne veľká, umožňuje odstraňovanie dusíka a fosforu z odpadovej vody (Pozn.: anaerobný: žijúci bez prístupu vzduchu a kyslíka, denitrifikácia: procesy vyvolané mikroorganizmami, pri ktorých dusičnany prechádzajú na dusitany, soli amonné a molekulový dusík / uvoľňovanie dusíka).
- Prevzdušňovaná zóna (nitrifikačná zóna): v nej sa uskutočňuje rozloženie organických nečistôt a oxidácia organického dusíka (čiže nitrifikácia) v odpadovej vode. Aktivačná nádrž je prevzdušňovaná tlakovým vzduchom. Tlakový vzduch je vháňaný do aktivácie cez jemnobublinové aeračné elementy.
- Separačná zóna: v nej nastáva oddelenie aktivovaného kalu od vyčistenej vody. Usadený kal je späť odťahovaný na začiatok čistiaceho procesu a vyčistená voda odteká samospádom do odtoku.

Počas čistiaceho procesu dôjde k viacnásobnej recirkulácii vody z konca čistiaceho procesu na začiatok, čím je čistiaci proces efektívnejší. Jedinou elektrickou súčasťou čistiarne odpadových vôd je membránové dúchadlo, ktoré zabezpečuje vháňanie vzduchu do čistiarne a recirkuláciu vody a kalu v čistiarni. K dúchadlám je nainštalované mikroprocesorové riadenie, ktoré umožňuje elegantné a jednoduché riadenie čistiarne v prípade dovoleniek. Dúchadlo pre najmenší typ čistiarne Bioclar B6 má spotrebu 60 W a denne je v prevádzke 12 -16 hodín. Mikroorganizmy využívajú organické látky pre svoj rast, preto časom ich množstvo treba zredukovať, t. j. čistiareň treba odkaliť. Pri malých čistiarňach sa to robí 2 až 3-krát do roka. Takáto technologická zostava umožní vysokú účinnosť čistenia 96 - 98 % a vysokú stabilitu čistiaceho procesu. Nároky na obsluhu sú minimálne, ale prevádzková kontrola musí byť! Kontrola predstavuje denne niekoľko sekúnd na prehliadku dúchadla. Raz za dva týždne treba skontrolovať množstvo mechanických nečistôt, stav čistiarne, čo trvá cca 5 minút. Kontrolovanie množstva kalu sa vykonáva po 3 až 4 mesiacoch sedimentačnou skúškou, čo trvá pol hodinu, s prípadným odkalením približne 1 hodinu.

DČOV sú použiteľné nielen pre rodinné domy, ale i väčšie objekty. Tento prístup k čisteniu odpadových vôd znamená aj začiatok novej filozofie nakladania s odpadovými vodami - prechod od centrálneho k decentralizovanému systému. Doteraz zaužívané centrálne riešenie zneškodňovania odpadových vôd zo sídiel sú založené na princípe zberu a odvádzania produkovaných odpadových vôd na vzdialenú centrálnu čistiareň odpadových vôd, cez rozsiahly kanalizačný systém, čo najďalej od zdrojov znečistenia.

Technológia DČOV umožňuje riešiť problém nakladania s odpadovými vodami decentralizovaným spôsobom, to znamená, že odpadová voda je čistená, čo najbližšie pri zdroji znečistenia. A navyše, náklady si dokážete ustrážiť a nemusíte hromžiť na to, ako vám nehorázne zvyšujú ceny za stočné a budú účtovať aj to, čo nevykonali.

DČOV pre 5 obyvateľov má rozmery (dĺžka/šírka/výška): 1/1/2,8 m; pre 8 obyvateľov: 1,5/1/2,3 m, pre 100 ľudí: 4/4/2,98 m. Pri DČOV sa stretnete, napríklad aj s jednotkami CHSK a BSK - prvá znamená chemickú spotrebu kyslíka a druhá biologickú v miligramoch na liter vyčistenia odpadovej vody.

Koreňové čističky odpadových vôd

Už prívlastok koreňové nám napovedá, že to má spojitosť s prírodou. Nie je to vôbec nejaký nový nápad, ale starý, oprášený slovanský spôsob likvidácie odpadových vôd. Neviem či je vám známe, že okolité národy Európy starým Slovanom hovorili, že sú ľudia močiarov. Močiare však v jednotlivých kultúrach považovali za niečo pochmúrne, u Slovanov to však patrilo k životu.

Historici sa škriepia, či pomenovanie Venedi alebo Veneti patrí vôbec starým Slovanom. Ak si v spojitosti s týmto pomenovaním pripomenieme, že Venezia (Benátky), sú postavené na prímorských mokrinách, potom z toho vyplýva, že pomenovanie Slovanov v ich reči má spojitosť s močiarmi, a tým aj so spôsobom života Slovanov. Ak sa čo len okrajovo budete zaoberať objavenými usadlosťami starých Slovanom u nás na Považí, zistíte, že všade vôkol ich sídiel sa nachádzali valy. Valy, ktoré ich chránili pre nájazdmi, a za ktorými boli priekopy, kde bola voda, zemina, rastlinstvo a pod. A v takýchto močiaroch boli pánmi starí Slovania, ktorí sa v nich vyznali a vedeli, že v močiaroch sa ťažko bojuje. Starí Slovania sa vždy a všade usadzovali pri mokradiach, ktoré im robili nedobytný val a zároveň aj - nazvime to v dnešnej reči - miesto likvidácie odpadových vôd. Vtedajšie okolité národy ťažko chápali tento spôsob života našich prapredkov, keď sa však človek nad tým dnes zamyslí, musí uznať, že to bol unikátny vynález starých Slovanov a na tomto princípe sú postavené aj koreňové čističky odpadových vôd.

Dnes už tieto čističky neslúžia ako ochranné valy, ale funkciu likvidácie odpadových vôd môžu plniť v pohode, a navyše sú aj kúskom prírody na našom pozemku i nostalgickou spomienkou nad vynaliezavosťou našich prapredkov. Ako to fungovalo v dávnej histórii, to môže byť predmetom výskumu, ale ako to funguje dnes, s tým vás chceme zoznámiť.

Ako funguje KČOV

Ako je všeobecne známe, podmienkou vzniku prírodnej mokrade je nepriepustné podložie - ílovitá pôda, a aj fungovanie KČOV je postavené na tomto princípe. Pre takúto čističku sa vykope plytká jama (hlboká na prítokovej strane cca 60 cm), čiže filtračné pole alebo ešte výstižnejšie záhon, ktorý treba odizolovať od podložia nepriepustnou fóliou. Do tohto záhona sa potrubím privedie odpadová voda, ktorá sa čiastočne zasype štrkom, čiastočne zeminou a nasadia sa doň barinaté rastliny. Tieto rastliny dokážu odpad rozložiť na oxid uhličitý a vodu. Z bielkovín obsiahnutých vo fekáliách zasa rastliny získavajú dusík. Pôdne baktérie ničia všetky choroboplodné zárodky, a to tým lepšie, čím dlhšie zostáva odpadová voda v KČOV. Úlohou rastlín pestovaných v čističke nie je čerpať z odpadovej vody živiny, ale škodliviny. Rastliny sú vlastne prostredníkmi, ktoré produkujú a dopravujú kyslík, zvyšujú schopnosť jeho transportu vo vode a vytvárajú životný priestor pre organizmy. Každá rastlina potrebuje k životu vodu, z ktorej čerpá živiny, všeobecne považované za škodlivé. Niektoré vlhkomilné a barinaté rastliny sú špecializované na odbúravanie dusíka a fosforu z vody a pôdy, a dokonca dokážu regulovať aj podiel ťažkých kovov a rádioaktívnych častíc. Dokazujú to aj najnovšie zistenia v okolí Černobyľu, kde je v súčasnosti už bujná vegetácia a život sa vracia do normálu.

Do záhona sa vysádzajú: kosatce, puškvorec, rákosie a iné barinaté rastliny vhodné na spracovanie odpadovej vody. Treba ešte poznamenať, že fungujú aj v zimnom období, pretože korene rastlín a baktérie žijú aj mimo vegetačného obdobia.

Pred týmto záhonom treba vybudovať dvojkomorový septik na oddelenie tuhého a tekutého kalu, ktorý buď samospádom alebo pomocou čerpadla dopravíme do záhonu. Na konci záhonu je prefiltrovaná voda zachytávaná do drenážnych rúr a môže byť odvádzaná do kontrolnej šachty a odtiaľ do voľnej prírody. Nevýhodou tohto systému čistenia odpadových vôd je potreba väčšieho priestoru - na 1 obyvateľa treba 3 m2 pôdy, ale plnoprávne ju môžeme považovať za súčasť záhrady. I keď sú tieto koreňové čističky založené výhradne na prírodných procesoch, vyžadujú si určitú starostlivosť. A preto buď sa treba poradiť s firmou, ktorá ju vybudovala, alebo si zohnať potrebnú literatúru.

Náklady na KČOV pre 1 až 3 osoby sú 29 500 Sk (rozmery záhona: 6 až 12 m2), pre 4 až 6 osôb 39 500 Sk (rozmery záhona: 13 až 18 m2). V tejto cene je dodávka, montáž, uvedenie čistiarne do prevádzky, odovzdávací protokol a zaškolenie obsluhy. Koreňové čističky nezapáchajú, ale keďže je zo zákona považovaná za vodohospodárske dielo, treba mať od príslušných orgánov povolenie na jej výstavbu. V tabuľke Zhrnutie výhod a nevýhod... si môžete zhodnotiť prednosti jednotlivých systémov čistenia odpadových vôd.

Ceny stočného sú zatiaľ držané na prijateľnej hranici regulačným úradom. Ak však do odpadového hospodárstva vstúpi viac veľkých hráčov z európskeho trhu, budú sa snažiť, cez politikov EÚ, ktorí niekedy nemajú vôbec problém hrať v dresoch veľkopodnikateľov, podstatne zvýšiť ceny stočného. Treba už dnes uvažovať o tom, či by nebolo vhodné byť pánom vo vlastnej záhrade. To však záleží na vlastnom rozhodnutí. Snažili sme sa pozbierať čím najviac informácií - za i proti, aby ste mohli mať čo najširší prehľad o tejto problematike.

Obrázok 4:
Popis technológie: Odpadová voda nateká do usadzovacieho priestoru (A) nátokovej časti ČOV, kde je zbavená mechanických plávajúcich a usaditeľných látok, ktoré sú ďalej podrobené anaeróbnemu rozkladu. Z usadzovacieho priestoru nateká prepadom už mechanicky predčistená voda do aktivačného priestoru (B). Aktivačný priestor (B) slúži na biologické čistenie odpadovej vody. Tento priestor je v spodnej časti osadený jemnobublinovým prevzdušňovacím systémom, do ktorého je vháňaný vzduch pomocou dúchadla a prípadne nosičom biomasy (C).Výhodou riešenia je akumulačný priestor (D) v celom priestore čistiarne, ktorý je určený na akumuláciu odpadovej vody a na zabezpečenie zrovnomernenia odtoku z čistiarne. Aktivovaná zmes z aktivácie nateká do vertikálnej dosadzovacej nádrže (E), kde pri dne prebieha hydraulický odťah kalu do kalového priestoru. Vyčistená voda je potom odťahovaná mamutkou (F) do odtokového žľabu. Prebytočný aeróbne stabilizovaný kal je odťahovaný pomocou mamutky do usadzovacieho a kalového priestoru (A).

Obrázok 5:
Nová konštrukcia čistiarne v tzv. dvojplášťovom vyhotovení umožňuje čistiareň umiestniť i do miest s veľmi vysokou hladinou spodnej vody, do väčších hĺbok, alebo na miestach s prejazdom vozidiel. Priestor medzi dvoma konštrukčne spojenými plášťami sa vybetónuje a na tento "základ" je možné uložiť klasické betónové skruže s kónusom a prejazdným poklopom.

Obrázok 6:
Jednoplášťová domová čistiareň odpadových vôd.

Jozef Hilbrycht
Snímky: Ekotrade Bioclar, AQUAšport

zdroj: Dom a Byt­­­

Páčil sa vám článok?

áno: 196     nie: 174

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Čistička
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby