preskočiť na hlavný obsah

Dom z dreva zdravá a ekologická alternatíva

/up/images/featured/images/0-domzdreva.jpg

I keď história Slovenska je úzko prepojená s tradíciou výstavby drevených domov, súčasná situácia tomu vôbec nenasvedčuje. Zatiaľ čo v Nemecku, Rakúsku či severských krajinách Európy si tradícia stavby dreva zachovala svoju kontinuitu, takže približne 40 % z celkového počtu novostavieb tu dnes tvorí podiel drevostavieb, na Slovensku je to sotva jedno-dve percentá.

Príčinou toho môže byť vnímanie pôvodných dreveníc ako domčekov chudoby. Pri rozhodnutí postaviť si dom, väčšina ľudí dá prednosť murovanej stavbe, ktorá je akýmsi symbolom pevnosti, hojnosti a stability. Svoju rolu tu zaiste zohráva aj fakt, že na školách sa mladí stavebníci a architekti učia projektovať najmä murované či betónové stavby, zatiaľ čo o spôsobe stavby z masívneho dreva dostávajú len minimum alebo žiadne informácie, čo sa v konečnom dôsledku odráža aj v ich praxi.

Karta sa pomaly začala obracať po revolúcii, keď sa v ponuke trhu začali objavovať rôzne typy stavieb na báze dreva.

Zvýšený záujem o drevo ako stavebný materiál súvisí aj s narastajúcou potrebou hľadať environmentálne priateľské riešenia stavieb. Drevo má všetky požadované kvality: je to prirodzene obnoviteľný, dokonale recyklovateľný materiál a energia potrebná na jeho ťažbu tvorí len zlomok v porovnaní s ťažbou či produkciou iných druhov materiálov, ako sú kov alebo pálená tehla.

Drevo ako stavebný materiál

Drevo je ideálne na tvorbu nosných konštrukcií aj na výplň či obklad stien, stropu a podlahy. K takémuto širokému využitiu drevo predurčili jeho jedinečné vlastnosti, ako sú pevnosť, pružnosť a malá objemová hmotnosť a ľahká opracovatelnost'. V pomere k svojej hmotnosti je drevo pevnejšie ako akýkoľvek iný stavebný materiál. Drevostavba váži približne desatinu z hmotnosti porovnateľnej stavby z betónu alebo pálených tehál. Pokiaľ s drevom správne zaobchádzame a dobre sa oň staráme, dokáže odolávať poveternostným vplyvom aj biologickým škodcom po stáročia. Dôkazom toho sú zachovalé drevené stavby v severských krajinách, ale aj u nás, ktorých vznik sa datuje do čias spred 200-300 rokov, u niektorých vikingských stavieb dokonca až 800 rokov.

Moderné konštrukcie na báze dreva

Do kategórie „drevostavby" sa dnes zaraďuje veľké množstvo rozličných stavebných konštrukcií, postupov a technológií výroby. Najväčší podiel tvoria montované stavby so sendvičovými stenami-či už vyrábané priamo na stavbe alebo skladané z vopred vyrobených panelov. Masívne drevo sa pri týchto stavbách uplatňuje najmä pri výrobe rámu nosnej konštrukcie a výplň stien je tvorená prevažne tepelnou izoláciou. Drevo sa tu môže objaviť aj vo forme obkladov, drevotrieskových dosiek a podobne. K nepopierateľným výhodám montovaných stavieb na báze dreva patria najmä rýchla montáž, cenová dostupnosť, vysoká kvalita a presnosť prevedenia.

Vďaka veľkému podielu tepelnoizolačného materiálu v konštrukcii obvodového plášťa, dosahujú tieto stavby vysoké, až nadštandardné tepelno-technické parametre, ktoré sú hlavým kritériom pri posudzovaní energetickej náročnosti budovy. V čase, keď sú nízkoenergetické a pasívne domy čoraz populárnejšie, sú tieto vlastnosti veľmi vyzdvihované a preferované, možno niekedy aj na úkor iných kvalít. V záujme minimálneho úniku tepelnej energie sa sústreďuje pozornosť na dokonalú vzduchotesnosť obvodového plášťa. Eliminovanie prirodzenej infiltrácie vzduchu z interiéru do exteriéru a naopak sa však môže nepriaznivo odraziť na mikroklimatických podmienkach vnútorného prostredia.

Tí, pre ktorých je zdravé obytné prostredie rovnako dôležité ako ekologická nezávadnosť stavby, by mali venovať pozornosť voľbe takých stavebných materiálov, ktoré prispievajú k správnej regulácii vlhkosti vzduchu, dokážu absorbovať či odfiltrovať niektoré škodliviny a aj svojím vyžarovaním pozitívne ovplyvňujú kvalitu vnútorného prostredia. Je známe, že drevo disponuje všetkými týmito vlastnosťami, a bolo by prirodzené, nechať pre nás drevo pracovať aj týmto spôsobom.

Celodrevené domy z hľadiska konštrukcie

Celodrevené domy sa od montovaných domov na báze dreva líšia tým, že na ich stavbu sa používa výlučne masívne drevo guľatina, orezané hranoly, prípadne drevené trámy, bez dodatočného použitia tepelnej izolácie a bez zásadných povrchových úprav, ako je vonkajšia či vnútorná omietka. Hrúbka trámov 30 až 40 cm celkom postačuje na dosiahnutie normou predpísaných tepelnoizolačných vlastností. Prípadné netesnosti, ktoré môžu byť spôsobené príliš rýchlym vysušením dreva, pri nesprávnom užívaní stavby, sa odstraňujú použitím prírodného tmelu. Domy vyrábané technikou zrubových stavieb sú stavané z masívnych trámov, ktoré do seba dokonale zapadajú a na rohoch sú previazané s cca 30 cm presahom, tak že steny vykazujú vysokú pevnosť, ktorá v mnohých ohľadoch predčí aj murované stavby. Takýto dom bez problémov odoláva zemetraseniu či povodni, ktorá nemá šancu narušiť štruktúru stien.

Trámy netreba omietať ani inak zakrývať pred vplyvmi okolia. Pre zvýšenie odolnosti voči poveternostným vplyvom, plesňiam, hubám a drevokazným škodcom stačí drevo ošetriť roztokom prírodných minerálnych solí, voskom alebo rastlinnými olejmi. Hranicu medzi interiérom a exteriérom teda tvorí iba drevený trám, vďaka čomu môže drevo „dýchať" a naplno prejaviť všetky svoje kvality, ktoré v interiéri vytvárajú jedinečnú atmosféru a pre človeka ideálnu mikroklímu.

Mikroklíma drevených domov

Vlastnosti dreva, ktoré vytvárajú optimálnu mikroklímu v interiéri prievzdušnosť, hydroskopické a absorpčné schopnosti, sú dané štruktúrou jeho buniek a mikroskopických pórov. Prirodzená infiltrácia zabezpečuje nepretržitú výmenu vzduchu v budove. Vzduch prenikajúci drevom sa prefiltruje a nasýti vôňou živice, ktorá má okrem príjemnej vône aj antibakteriálne účinky a iné priaznivé vplyvy na ľudský organizmus. Tým, že si drevo neustále udržuje určitú hladinu vlhkosti absorbovaním či uvoľňovaním vodných pár, zároveň prirodzene reguluje vlhkosť vzduchu v miestnosti a udržuje ju na komfortnej úrovni. Antistatické vlastnosti dreva zasa prispievajú k menšej prašnosti vnútorných priestorov. Je dokázateľné, že drevo má výnimočné schopnosti aj pokiaľ ide o pohlcovanie rôznych negatívnych látok a žiarení či ide o tzv. elektromagnetický smog, geopatogénne zóny či dokonca rádioaktívne žiarenie.

Tradičné zrubové stavby

Pokiaľ ide o odolnosť voči poveternostným vplyvom vode, slnku a škodcom, podstatne vyššiu odolnosť majú zrubové domu, postavené z guľatiny, ktorých kruhovy prierez zostal nenarušený. Keďže letokruhy dokonale uzatvárajú povrch dreva, negatívne vplyvy nemajú šancu preniknúť do štruktúry dreva. Testy dokonca preukázali vysokú odolnosť guľatiny voči ohňu. Oheň opály trámy iba na povrchu, no kvôli nedostatku kyslíka rýchlo uhasne. Naproti tomu sú orezané trámy, kde bola narušená štruktúra letokruhov, omnoho citlivejšie a treba ich lepšie brániť proti vode, škodcom i ohňu.

Pri tradičnom spôsobe výstavby sa zrub stavia z čerstvého dreva, kvôli čomu je nutné nechať novú stavbu niekoľko mesiacov vysychať, dozrievať a dosadať. Počas prvej zimy by v dome nemala stúpnuť teplota nad 18 °C. Spoločnosť Drevodom Rajec teraz ponúka aj vylepšenú technológiu stavby z predsušeného dreva. Dôkladne vybraná guľatina sa najskôr pomalým procesom dva mesiace vysúša na 15-20 % vlhkosť a až potom sa spracúva klasickým spôsobom. Pri stavbe z predsušeného dreva sa eliminuje pnutie dreva, ktoré už viac nepracuje, nepraská, stavba nesadá a zrub je okamžite obývateľný.

Cena celodrevenej stavby

Jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa ľudia vzdávajú svojich predstáv o útulnom drevenom domčeku je všeobecne rozšírený názor, že stavby z masívneho dreva sú  o niečo drahšie, ich cena je porovnateľná s klasickými murovanými stavbami. Pán Bronček zo spoločnosti Drevodom Rajec na túto tému hovorí: „Naša spoločnosť realizuje domy rôznych veľkostných kategórií. Domček pre mladú 4-člennú rodinu, v ktorom sa dá normálne bývať, sme schopní postaviť a 1-1,5 mil. korún. Priestrannejší rodinný dom s úžitkovou plochou 120-200 m2 sa pohybuje v cene od 2 do 3 miliónov, no máme aj program pre mladých ľudí, kde bolo naším cieľom dostať sa pod úroveň 1 mil. korún. Pokiaľ to pozemok umožňuje, domčeky je možné i dodatočne pristavovať a postupne rozširovať. Ekonomicky veľmi výhodná drahé. I keď oproti iným montovaným domom na báze dreva sú je nadstavba podkrovia, kde navýšením ceny o 20 % je možné získať až o 100 % viac úžitkovej plochy." Cena zrubu pri využití predsušeného dreva je vyššia asi o 10 %, čo je v porovnaní s ponúkanými hodnotami veľmi prijateľné.

Prevádzkové náklady

V porovnaní s inými typmi stavieb sú celodrevené domy prakticky bezúdržbové. Starostlivosť o dom spočíva prakticky iba v nátere, ktorý stačí obnovovať približne každých 6-8 rokov v exteriéri a každých 8-10 rokov v interiéri. Pokiaľ ide o energetickú náročnosť, aj v tomto smere je drevený dom mimoriadne úsporný. V lete aj v zime drevo korešponduje s teplotou vo vnútri miestnosti, preto je príjemne teplé na dotyk. Tento efekt je spôsobený jeho dobrými izolačnými, ale minimálnymi akumulačnými schopnosťami. To znamená, že steny domu sa neprehrejú ani počas najhorúcejšieho leta, ani nevychladnú ako kameň počas zimy. Vďaka tomu na vykúrenie dreveného domu-resp. na dosiahnutie požadovanej pohody, postačuje oveľa menšie množstvo energie, takže ich celková energetická bilancia je prekvapivo nízka. „Príjemná tepelná pohoda sa v zime dosiahne dodaním minimálneho množstva energie. Drevené domy sa veľmi často vykurujú krbom, z ktorého sála teplota dostatočná na vykúrenie celého domu," hovorí pán Bronček zo spoločnosti Drevodom Rajec.

Stavebné riešenie

Celodrevené domy je možné vďaka ich relatívne nízkej hmotnosti postaviť prakticky kdekoľvek. Montujú sa na vopred pripravenú základovú dosku alebo na murovanú či betónovú spodnú stavbu, ktorá slúži na prekonanie terénnych nerovností, prípadne to môže byť klasický suterén s pivnicou. Spodnú stavbu si vo väčšine prípadov stavebník zabezpečuje sám, no túto úlohu môže zveriť spoločnosti, ktorá dodáva drevodom.

Stavba domu z masívnych trámov ponúka širokú škálu možností, pokiaľ ide o vonkajší vzhľad i riešenie vnútorných priestorov. Moderné otvorené dispozície s galériami a veľkými presklenými stenami umožňuje vytvoriť až 10-metrové rozpätie nosných stien. Vnútorné členenie priestorov sa rieši priečkami, ktoré môžu byť murované alebo ľahké montované. V kúpeľni alebo kuchyni je možné bez problémov použiť keramické obklady a dlažby, tak ako je to bežné pri iných stavbách. Samozrejme, povrch priečok je tiež možné omietnuť alebo prispôsobiť celkovému štýlu dreveným obkladom. Priečky nesmú dosahovať úplne po strop, pretože pri sadaní stavby, by mohlo dôjsť k deformácii konštrukcie a vzniku netesností v obvodových stenách. Výrobcovia drevených domov štandardne dodávajú aj celodrevené schodiská. Pokiaľ ide o výplne otvorov, používajú sa výlučne drevené okná a dvere.

Architektonické riešenie

Pri návrhu dreveného domu sa môžeme uberať dvoma smermi. Na jednej strane je možné nechať sa inšpirovať tradičnou ľudovou architektúrou a prispôsobiť niektoré prvky typickým črtám pôvodnej zástavby, ktoré sa môžu od kraja ku kraju meniť. Na druhej strane, je tu priestor aj pre štýlovo modernejšie riešenia. I keď drevostavba určite lepšie vynikne v prírodnom prostredí obklopená zeleňou, nie je nemožné nájsť vhodnú formu dreveného domu, ktorá by sa dala zakomponovať do existujúcej zástavby omietaných budov v hustejšie osídlených oblastiach obcí a miest. Najmä v uplynulých rokoch možno pozorovať, že drevo sa s čoraz väčšou obľubou používa ako výrazový prostriedok na fasádach moderných budov či už ide o celodrevené obklady, žalúzie alebo drevené konštrukcie vo forme prístreškov a pergol, takže drevená fasáda nie v modernej architektúre neznámy pojem.

Ing. arch. Anna Palfiová, v spolupráci so spoločnosťou Drevodom Rajec
Foto: Drevodom Rajec 

 

zdroj: Dom a Bývanie

Páčil sa vám článok?

áno: 213     nie: 217

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby