preskočiť na hlavný obsah

Centrum Masaryčky, Trenčín, Juraj Polyák

/up/images/featured/images/centrum_masarycky_0.png

Naplnené ambície v TN

Napriek prirodzenej snahe o približovanie sa štandardom mestskej výstavby západoeurópskych krajín sa zdá, že u nás zjavne i naďalej pretrváva absencia dialógu o verejných otázkach rozvoja mesta. v praxi ju možno vnímať ako zjavne bezplánovité zastavovanie každého lukratívnejšieho voľného mestského priestoru, a to často stavebnými počinmi, ktoré nemajú so snahou o kvalitu, navyše v zmysle nejakého „trvale udržateľného“ rozvoja, nič spoločné.

Zdá sa, že úrady mestských architektov, ktoré by mohli v tomto smere hájiť záujmy rozumného rozvoja mesta, majú len minimálnu kompetenciu výraznejšie zasiahnuť a ovplyvniť, či dokonca zamietnuť chabé pokusy rôznorodých stavebno-developerských aktivít. pri takom objeme zjavných mestských stavebných neúspechov je na mieste dokonca aj obava, že na týchto pozíciách sedia ľudia, ktorí sú buď ľahostajní alebo jednoducho nedokážu objektívne zhodnotiť kvalitu týchto „rozvojových“ činov. Ak by bola táto nemilá hypotéza pravdivá, jediný prísľub kvality pre mesto sa skrýva v uvedomelosti a profesijnej zodpovednosti samotných architektov jednotlivých projektov. projekt prestavby Masarykových kasární v Trenčíne patril do kategórie projektov s prirodzenými mestotvornými ambíciami. Hneď na úvod možno konštatovať, že premisu spomínanej spoločenskej zodpovednosti architektov, prvého predpokladu a posledného záchytného bodu úspechu verejných projektov, sa v tomto prípade jurajovi polyákovi podarilo naplniť. Staré Masarykove kasárne na legionárskej ulici svoju úlohu za dobu svojej existencie už naplnili. vďaka obmedzenej schopnosti adaptácie starého murovaného armádneho objektu prežívali ostatných takmer dvadsať rokov na alternatívach rôznorodého verejno-administratívneho využitia. po nástupe stavebného boomu, známeho snáď z každého väčšieho slovenského mesta, bolo jasné, že ich koniec je v tak lukratívnej mestskej polohe iba otázkou času. Ten čas nastal v apríli 2006. vtedy projekt krátko po zahájení bulvárne spopularizoval pád osobného automobilu, pravdepodobne alkoholom posilneného šoféra, do stavebnej jamy rozmerov, aké Trenčín už dlho nepamätal.

V mestských periodikách postupne publikovali niekoľko návrhov na Masaryčky boli medzi nimi postmodernisticko-dekonštruktivistické fúzie, ktoré odhaľovali nielen status quo úrovne súčasného slovenského architektonického experimentu, ale pre vnímavejších i brikoláž pestrofarebných vplyvov dnešného slovenského regionálneho architekta stredného prúdu.

Niekoľký návrh v poradí však už zrazu neurážal (vzhľadom na zaužívaný nie práve najšťastnejší výber nevedno, akej zhode okolností možno vdáčiť za to, že sa kolo návrhov zastavilo práve na ňom). Nová stavba, ktorá si múdro ponechala všetkým Trenčanom nostalgicky známy názov „Centrum Masaryčky“, je po výrazovej stránke v týchto končinách nevídane tvarovo jasne definovaná a materiálovo striedma. Túto formálnu a materiálovú jednoduchosť;, pripomínajúcu výrazové prostriedky architektúry nemecky hovoriacich krajín, považujem za jednu z najbravúrnejšie zvládnutých súčastí celej myšlienky.

Nikto sa nemôže pomýliť;, každý hneď na prvý pohľad vie, kam do objektu patrí. bežného návštevníka tak vôbec neprekvapí, že je preňho v celom 6-podlažnom objekte vyčlenený len dvojpodlažný, do ulice úplne presklený parter, a tak ani nečaká, že by ho vo vnútri mohlo ešte čosi prekvapiť. Takéto očakávania sa mu pri návšteve logicky aj splnia (nás však môže v tomto priestore prekvapiť veľmi slušná úroveň spracovania detailu). pohyb vo vnútri tohto verejného priestoru je lineárne usmerňovaný zvonku veľmi nápadnými eskalátormi. Stredná časť objektu v jednoduchej bielej omietke jasne naznačuje administratívne využitie. vďaka výrazným pásovým oknám možno očakávať skôr otvorené kancelárske dispozície. No a samozrejme zámožný majiteľ bytu (či po novom menších prevádzkových jednotiek) rozhodne nemusí svojej návšteve napovedať, kde by sa mohol jeho priestor v rámci Masaryčiek nachádzať. Kubické hmoty, odeté do drevo pripomínajúceho fasádneho obkladu s veľkými nárožnými alebo úzkymi pásovými oknami, sú akoby posadené na streche hlavného objektu a predstavujú prakticky jediný, zato však veľmi výrazný oživujúci prvok. Uprednostnenie obkladových dosiek pred prírodným materiálom pôsobí mierne rozporuplne. vo výsledku však ide len o malý ústupok architekta bežnej obave, resp. požiadavke klienta na životnosť / bezúdržbovosť riešenia.

Zabudnúť; však nemožno ani na fenomén, ktorý spája všetky skupiny užívateľov - parkovanie. bez neho by nemohol byť objekt v takej polohe a s takou funkčnou náplňou kompletný. parkovanie je jedným z najprekvapivejších prvkov celého projektu a spája oba extrémy možných polôh jeho hodnotenia - v rámci venustas (s prihliadnutím na typologický druh stavby) aj v rámci utilitas. osempodlažný parkovací objekt, k Masaryčkám pripojený zo severovýchodu, je z legionárskej ulice veľmi nenápadný. Nápadne sa však líši od „hororu“ verejných garáží na palackého námestí v mestskej pamiatkovo chránenej zóne, kde prednedávnom otvorili brutálny skeletový betónový parkovací dom, ktorému padol za obeť nielen historický objekt pri bazovského galérii ale v podstate celé okolité prostredie. parkovací dom Centra Masaryčky, kde architekt dokázal presadiť jednoznačnú myšlienku napriek utilitárnemu rázu objektu, tak možno považovať za výhru. o to prekvapujúcejšie potom pôsobí problematický vjazd do tohto objektu z partizánskej ulice. S väčším osobným autom a počas dennej dopravnej špičky, čiže bez možnosti presne odhadnúť uhol vjazdu sa do neho jednoducho nedostanete. Svedčia o tom poobrážané obrubníky, ktoré už po niekoľkých mesiacoch fungovania vo vjazde zanechali odvážni majitelia terénnych automobilov a ostatní sebavedomí vodiči.

Ak však opomenieme tento prehrešok vo vzťahu k dopravnej typológii, môžeme prestavbu Masarykových kasární hodnotiť ako projekt, ktorý voľbou programovej náplne, spojením vybavenosti a administratívy, ako aj svojím formálnym stvárnením nesporne prispel k mestotvornému rozvoju svojho okolia.

René Dlesk


Obchodno-administratívny komplex Centrum Masaryčky
Legionárska ulica, Trenčín
Investor: Z.A.i.C., s.r.o.
Autor: juraj polyák
Spolupráca: Milan Csanda, Martin Dulík, pavol Dúbrava
Projekt: 04. 2005 - 02. 2007
Realizácia: 05. 2006 - 07. 2008
Plocha pozemku: 4 155 m2, zastavaná plocha: 3 600 m2
Úžitková plocha: 22 815 m2, obstavaný priestor: 83 151 m3
Stavebné náklady: 530 mil. Sk
Foto: pavel Meluš

Juraj   Polyák
*1959 Nitra   
1983 FA SvŠT bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 95     nie: 81

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby