preskočiť na hlavný obsah

Celoročný relax v objatí zelene - Zimná záhrada

zimná záhrada

Zimná záhrada umožňuje priamy kontakt s prírodou bez nepriaznivých prejavov počasia. Ak je architektonicky a technicky dobre zvládnutá, predstavuje ideálny spôsob rošírenia obytného priestoru a celoročného relaxu v zeleni.

V zimných záhradách sa pôvodne pestovali vzácne cudzokrajné rastliny. Mali tvar skleníkov či veránd, konštrukcie boli z ocele, vyplnené jednoduchým sklom. Hoci boli vykurované, vykazovali veľké tepelné straty. V 70. rokoch 20. storočia sa zasklená prístavba zachytávajúca slnečné žiarenie stala veľmi obľúbenou. Dnes tvoria zimné záhrady s náročným technickým vybavením atraktívnu súčasť bývania. Boom ich výstavby umožnila inovácia technológie skla a nosných profilov.

Architektúra

Zimná záhrada ako výrazný, až dominantný architektonický prvok, určuje výraz celého objektu. Najlepšie je, ak sa navrhuje spolu s domom ako súčasť jeho kompozície. Na umiestnenie zimnej záhrady vplýva spôsob jej využívania, dispozičné riešenie domu, jeho poloha na pozemku a orientácia k svetovým stranám.

Tvary a rozmery zimných záhrad bývajú rôzne, s rozličnými formami a sklonmi striech. Zložitejšie tvary môžu mať arkier alebo prevýšenie cez dve podlažia.

Výrazným pvkom je členenie zasklenej plochy, tvar a veľkosť vytvorených plôch.

Pôdorys zimnej záhrady môže byť ľubovoľný, od jednoduchých pravouhlých tvarov po rôzne polygóny a „mäkké“ tvary. Čím je tvar zložitejší, tým vyššie sú náklady. Zimná záhrada má mať aspoň 15 m2, aby v nej bolo miesto i pre nábytok a komunikácie. Na podlahu sú vhodné prírodné materiály, kameň, keramika, kamenina, drevo.

Orientácia k svetovým stranám

Východná poloha zimnej záhrady je vhodná tam, kde sa vyžaduje slabšie dopoludňajšie slnko. Pri južnej orientácii záhrada prijíma najintenzívnejšie a najdlhšie slnečné žiarenie, nevyhnutné je tienenie a vetranie. Táto orientácia je v zime príjemná, no v lete prináša neznesiteľné teplo. Active ImageZápadná lokalizácia predstavuje v lete najteplejšiu polohu, preto je nutné tienenie a vetranie. V zime je nevýhodná pre nízke množstvo slnečného žiarenia. Severne orientovaná zimná záhrada sa využíva ako tepelná ochrana domu, klimaticky nárazová zóna, vhodná pre vstup do domu. V lete je v nej príjemne, ale v zime sa musí vykurovať. Najvhodnejšia je orientácia na západ alebo východ, s vhodným vetraním a tienením.

Konštrukcia a materiál

Zimné záhrady pozostávajú z otváravých, otváravo-sklopných, sklopných a sklopno-posuvných prvkov, strešných profilov pre pevnú a posuvnú strechu, zvislých pevných a posuvných stien, dverí a okien. Na výber sú kvalitné hliníkové a plastové konštrukčné systémy s vysokou nosnosťou a dlhou životnosťou, spĺňajúce tepelnotechnické a ekologické parametre.

Každý materiál má svoje výhody aj nevýhody. Konštrukcie z dreva treba každé tri roky ošetriť ochranným náterom, no teplota v týchto priestoroch je v zime až o dva stupne vyššia ako pri konštrukcii z hliníka. Drevo je výborný tepelný izolant. Dnes sa vyrábajú zimné záhrady z lepených eurohranolov, ktoré sú tvarovo stále a majú kvalitnú povrchovú úpravu.

Hliníkové systémy sú variabilné a prispôsobivé. Konštrukcie zo zliatin hliníka nevyžadujú takú starostlivosť ako drevo, ale sú menej teplé. Subtílne hliníkové profily sa uplatňujú najmä v menších priestoroch. Obľúbené sú plastové profily pre svoje vlastnosti a jednoduchú údržbu. Na zvýšenie nosnosti a pevnosti sú vystužené oceľovým jadrom.

Veľmi dôležitým prvkom je sklo. Obvodový plášť má tvoriť tepelnoizolačné dvoj – alebo trojsklo. V nevykurovanej záhrade stačí obyčajné izolačné dvojsklo so vzduchovou medzerou. Vykurovaná záhrada vyžaduje izolačné trojsklo plnené špeciálnym plynom. Druhov skla je veľa, napríklad nepriehľadné, antireflexné, bezpečnostné, so zatavenými mriežkami, netrieštivé vrstvené sklo na strechy a iné. Používajú sa i transparentné, takmer nerozbitné panely z kvalitného polykarbonátu.

Vykurovanie

Treba vopred vedieť, či bude zimná záhrada obývaná aj v zime a aké v nej budú druhy rastlín. Podľa toho ide o záhradu nevykurovanú, temperovanú či vykurovanú.

Nevykurovaná je súčasťou alebo prístavbou domu a od vykurovaného priestoru je izolovaná. Funguje ako tepelno-izolačný priestor, znižuje tepelné straty domu. Výplň stien tvoria tepelnoizolačné sklá. Od vykurovaného priestoru ju oddeľuje posuvná sklenená stena, cez leto sú oba priestory otvorené. Na začiatku vykurovacej sezóny sa záhrada zavrie a ostane nevykurovaná. Zimná záhrada trvalo spojená s obývacou izbou je síce efektná, ale v zime sú náklady na vykurovanie vysoké. Do nevykurovanej záhrady treba vybrať rastliny znášajúce nízke teploty, napríklad citrusy, oleandre a olivy.

Temperovaná zimná záhrada je veľmi obľúbená a prevádzkovo výhodná. Teplota sa udržiava na 5 – 10 °C. Dá sa v nej pestovať mnoho rastlín a hodí sa i na zimovanie rastlín, ktoré v zime potrebujú vegetačný oddych, napríklad muškáty a kaktusy.

Vykurovaná zimná záhrada býva prepojená s obytným priestorom alebo oddelená sklenenou stenou, pre zachovanie vizuálneho kontaktu s vegetáciou. Tento typ je najnákladnejší. Teplota sa udržiava na 15 – 20 °C. Pestujú sa v nej teplomilné exotické rastliny, napríklad eukalypty a palmy. V tejto záhrade je vhodné elektrické podlahové kúrenie s termostatom, ktorý reaguje na teplotné zmeny. Používajú sa aj akumulačné steny, ktoré nahromadené teplo postupne odovzdávajú do priestoru.

Tienenie

Za horúcich letných dní treba zimnú záhradu chrániť pred prehriatím. Teplé slnečné lúče v nej zhvihnú teplotu aj na vyše 60 °C. Efektívne je vonkajšie tienenie, ktoré nepustí slnečné lúče cez sklo. Vnútorné tienenie nie je účinné, lebo teplo preniká dnu. Dôležité je i strešné tienenie. Využívajú sa špeciálne protislnečné sklá či reflexná fólia. Z architektonického hľadiska pomôže predsadenie strechy.

Úlohu exteriérového tienenia plnia aj výsuvné markízy, slnolamy, žalúzie, rolety či posuvné okenice. Markízu možno zrolovať za pomoci elektromotora. Senzor na veľký vietor ju aj automaticky zroluje. Pevne upevnené slnolamy regulujú množstvo svetla natáčaním lamiel. Navyše, vzduchová vrstva medzi roletami či žalúziami vytvára aj tepelnú izoláciu. Rolety bývajú textilné a plastové.

Najjednoduchším riešením sú vegetačné opadavé „tienidlá“ – listnaté stromy s veľkou korunou či popínavé rastliny vysadené pred južnú stenu zimnej záhrady.

Vetranie

Z hľadiska optimálnej cirkulácie a výmeny vzduchu má byť priestor čo najmenej členitý. Vetranie môže byť prirodzené, mechanické či kombinované. Najjednoduchším riešením sú strešné okná, nutné na južnej a juhozápadnej strane, ovládané ručne alebo elektricky. Vetracie otvory majú predstavovať šestinu južnej zasklenej plochy či desatinu celej zasklenej plochy zimnej záhrady. Namiesto vetracích otvorov sa odporúča regulované vetracie zariadenie s automatickou vetracou klapkou. Automatické elektrické vetráky sa umiestňujú v protiľahlých stenách alebo v hornej a dolnej časti jednej steny
.
Strešné otvory sa otvoria automaticky, ak senzor teploty zaznamená vyššie hodnoty zapne umelé vetranie. Klimatizácia zvyšuje komfort najmä v lete. Kombinuje sa s účinným tienením ovládaným senzormi.

TEXT Ing. arch. Katarína Kujanová, PhD. Ústav architektúry obytných a občianskych budov, FA STU, Bratislava
FOTO clearvision, muir, yell

Tento článok bol uverejnený v SaB december 2009.

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 196     nie: 183

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby