preskočiť na hlavný obsah

Business centrum Bratislava

/up/images/featured/images/0-wallenrod.jpg

Romantický hrdina v nevlúdnom meste

Mickiewiczovu ulicu dnes poznáme ako sivú, neprívetivú a nedýchatelnú líniu dopravnej zápchy, cez ktorú sa krokmi posúvajú poloprázdne autá a riedke trolejbusy k svetelným križovatkám na obidvoch koncoch tohto mestského retardéru. V strede prachu, hluku, pomalosti a zúfalstva, na mieste konfliktného lievika dvoch prekrývajúcich sa mestských radiál, sa nachádza „žehlička", jedna z najkrásnejších a najzachovalejších romantickomodernistických tehlových architektúr novej masarykovskej demokracie, obytný dom dr. Kohna od architekta Artura Szalatnaia z rokov 1927  1929, jediné miesto nadýchnutia sa urbánneho priestoru pre chodcov terorizovaných zaparkovanými autami na chodníkoch po celom profile ulice. Mickiewiczova bola póvodne cestou zo záhrad k Schondorfskej bráne a volala sa Horná krížna ulica, v 16. a 17. storočí tu stáli vinohradnícke domy, z ktorých sa jeden dodnes zachoval za budovou bývalého kina Metropol. V roku 1879 ju premenovali na Ulicu svatej Alžbety podia královnej, matky Ladislava Pohrobka. Rokoková budova šlachtického sídla z druhej polovice 18. storočia, „Alžbetka", landmark východného konca Obchodnej a začiatku Mickiewiczovej ulice, bola kedysi vyhladávaným miestom bratislavských kaviarenských „povalačov", avšak miesto už dnes neponúka Speciality slovenskorakúskouhorskej kuchyně, ale štandardnú potravinársku produkciu Európskej únie jetu predajňa Billy. Neviditelná prešporská história na opačnom konci Mickiewiczovej je prerastená jednou z najstarších zachovaných a v dobe svojho vzniku (1857) jednou z najmodernejších Fakultných nemocníc, ktorá je dielom člena významného bratislavského kamenárskeho rodu Feiglerovcov Ignáca Feiglera ml., dnes však hrozivo sa rozpadávajúcim labyrintom klientov zdravotných poisťovní. V budově oproti nemocnici bolo kedysi slávne kino a kaviareň Metropol, polyfunkčný dom postavený podia projektu Juraja Tvarožka (1927  1928). Kaviareň ani kino, ktoré přežili „komunizmus", dnes už v prevádzke nie sú. Na poměrně krátkej ulici ešte stále ponuka zájazdy niekolko vymierajúcich cestovných kancelárií, v parteri Salatnaiovej tehlovej architektury prekvapujúco přežívá dvojposchodová Faxcopy s najdlhšími otváracími hodinami v centre města. Zdá sa, že tento neprívetivý uličný environment a chorá dopravná aorta napojená na samotné srdce města sú odsúdené na zahnívanie, pokial neprídu radikálně činy komunálnych politikov na systémové riešenia pre nevlúdne město ruka v ruke s inteligentnými projektmi chytrých a rozhladených developerov a s víziami odvážných architektov. Pre bratislavskú Mickiewiczovu ulicu, ale aj širšie centrum mesta takouto nádejou móže byť postupná transformácia Hurbanových kasární Ministerstvom kultúry na multifunkčné kultúrne centrum súčasného umenia, ktoré by mohlo redefinovať chápanie verejného mestského priestoru: od dnešného reálneho vykorisťovania infraštruktúry, na ktorej prostituuje všetko komerčné..., po chápanie súčasných urbánnych trendov ako kultivácie nášho volnočasového životného štýlu. Náznakom takéhoto zmeneného prístupu k potenciálu mesta a konkrétneho miesta by mohla byť aj kritická interpretácia zatial poslednej intervencie na Mickiewiczovej ulici, realizácia „zeleného bypassu" Business centra Wallenrod. Architektonickostavebnodeveloperský projekt dvoch donquijotovských rytierov trojjedinej spoločnosti „www.sebolichy.sk"  ITB Developmentu a.s., stavebníka ITB Perspective s.r.o. a architektonického ateliéru Architekti Šebo Lichý, za ktorým stojí dvojica architektov, projektantov a konatelov (Igor Lichý a Tomáš Šebo), absolventov bratislavských škol architektúry KAT VŠVU a FA STU z devaťdesiatych rokov, autorsky doplnená o Emanuela Zatlukaja. Projekt, pomenovaný podla historického eposu významného polského predstavitela svetového ideového a umeleckého hnutia romantizmu Adama Mickiewicza, má podla marketingovej kampane developera „dobrý duch" románového hrdinu Konrada Wallenroda  člena pokrokovej šlachty, ktorý neváhal za cenu vlastného života vybojovať záchranu a slobodu pre svoj národ, silného a statočného jednotlivca, ktorý sám prebral zodpovednosť za osud svojej vlasti a vzdal sa šťastia v mene vyšších cielov  „priniesť úspech aj novému bizniscentru Wallenrod". V reči súčasníka a reklamného banneru  „Wallenrod symbolicky reprezentuje aj jeho budúcich majitelov, ktorí sa zodpovednými a inovatívnymi krokmi úspešne dopracujú k víťazstvám v oblasti svojho podnikania". Nezávisle od mediálneho konštruktu vymysleného pri spúštaní realitného obchodu dokončovaného objektu, architektúra prieluky prestavby/novostavby jednoznačne v sebe nesie znaky formálneho, estetického a technologického inovatívneho „hrdinstva". Experimentovanie so „zelenou fasádou" a „zelenou strechou" vo dvore objektu s množstvom konzolovitých „fajčiarskych" balkónov pre kancelárie alebo manipulovanie s uličným parterom so vstupmi do administratívy, parkoviska a obchodu, popri logických programových a dispozičných architektonických riešeniach variabilných administratívnych krajín jednotlivých podlaží objektu... sú určite riskantnými krokmi, ktoré síce komplikujú a zdražujú nielen ekonomiku celej stavby a investície štandardu A, ale aj cenu samotného architektonickoinžinierskeho návrhu rozšíreného o nové dendrologické technológie a systémy, avšak táto pridaná cena je nevyhnutnou investíciou a hodnotou do budúcnosti, ak chceme novou architekturou prispieť k zlepšeniu nášho životného prostredia a existujúcej mizérie. Južná uličná fasáda riešená ako kombinácia zavesenej dvojitej presklenej exteriérovej steny a vertikálnej zelene v kombinácii s okennými otvormi od úrovně 2. po 5. nadzemné podlažie pokračujúca terasami v 6. a 7. podlaží so zasklenými fasádami v šikmej strešnej ploché je, a to nielen v našom prostředí, stále unikátnym prvkom. Zelená bariéra s tieniacou technikou poskytuje dvojitú ochranu pred slnkom v lete a s dostatkom světla v zime, čo okrem estetickej funkcie zabezpečuje aj akustickú pohodu s možnosťou otvárania okien a priameho vetrania. Riskantná investícia stále zriedkavého prototypu obdobných riešení vo svete je popri atraktívnej módnosti architektonických možností často atakovaná právě pre přehnánu gestickosť a technologické zlyhania, ako nevyhnutnú daň za každý originálny progres. Madridské a pařížské múzeá od Herzoga a de Meurona alebo Nouvela sú toho príkladom. U Wallenroda má transparentná sklenená blana do budúcnosti okrem biografickej tektoniky popínavých rastlín zdieláť aj informatívnu hru dnes už trocha sprofanovanej vertikálnej grafiky nájomcov. Iba trpezlivosť a dobrá volá neúprosných kritikov dáva šancu potvrdit' a rozvíjať podobné architektonické hrdinstvá aj do budúcnosti. Vyvražděná zeleň stromov skolabovanej ulice sa týmto vertikálnym odkazom na bývalé záhrady a vinohradnícke domy vracia do slovníka ulice. Popri ústretovom rožšírení chodníka za stavebnú čiaru do vnútra parcely, čím sa vytvára nielen priestorovejší a komfortnější portál adresy, ale aj mikrozáliv priestoru ulice obětovaný na úkor metrov štvorcových komerčného priestoru, sa napráva momentálny neromantický opis krajiny Mickiewiczovej ulice. Bude súboj Wallenroda s ekonomickou krízou úspechom predajnosti, ekonomickoekologickej udržatelnosti a našej kritickej nezhovievavosti bojom s veternými mlynmi? Alebo sa aj zásluhou hrdinstva riskantného dobrodružstva s architektonickým navrhovaním nám architektom, ako aj obyvatelom mesta blýska na lepšie časy? Romantickomodernistická bytovka dr. Kohna po osemdesiatich piatich rokoch dostala konečne zaujímavého suseda  romantickotechnologickú administratívnu budovu Wallenrod. Miczkiewiczova ulica sa prebúdza..., nech žije záchrana bratislavského mestského priestoru!

Imro Vaško

Business centrum, Mickiewiczova ulica 9, Bratislava
Investor: ITB Perspective, s.r.o.
Autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Emanuel Zatlukaj,
spolupráca: Marián Piterka
Statika: Gabriel Kováč, Robert Benovič, Petra Bridová
Projekt: 04. 2010  07. 2011,
realizácia: 09. 2011  10. 2013
Plocha pozemku: 624 m2,
zastavaná plocha: 623 m2,
užitková plocha: 5356 m2
Foto: Lubo a Monika Stacho, David Trčka (s. 19, 28, 29)

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Páčil sa vám článok?

áno: 86     nie: 141

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby